Utrpenie Edithy Polachovej, ako sa Dita Krausová pôvodne volala, sa začalo po vzniku Protektorátu Čechy a Morava a ešte sa zväčšilo po vypuknutí druhej svetovej vojny. Protižidovské zákony sa dotkli aj detí. Edithu vylúčili zo štátnej školy. Navštevovala preto krúžky, ktoré tajne viedli židovskí učitelia, každý z nich u seba doma pre päť-sedem žiakov. Pribúdali ďalšie antisemitské opatrenia: Židom napríklad zakázali chodiť do parkov, kúpiť si vstupenku do kina či do divadla. Nesmeli chodiť ani do lesa, nepovolili im navštevovať kúpaliská.
Židia museli byť viditeľne označení na verejnosti. Čo od nich vyžadovali v slovenskom štáte, k tomu ich prinútili aj v protektoráte. Mali povinnosť nosiť na oblečení šesťcípu Dávidovu hviezdu, čiže symbol judaizmu. Krausová v rozhovore, ktorý poskytla pre server Pamäť národa, poznamenala, že si veľmi dobre pamätá deň, keď takto prvýkrát vyšla z domu na ulicu. „Cestovali sme s kamarátkou v električke, vtedy sme ešte mohli stáť vzadu, obidve s hviezdou. Obávala som sa, čo budú ľudia hovoriť na naše viditeľné označenie. Jeden pán sa nás pozrel a potom nahlas povedal, aby to všetci počuli: ‚To sú dve princezné a majú zlatú hviezdu.‘ A ľudia sa začali usmievať. To nám v našej situácii veľmi pomohlo."
Čítajte viac Slovenka prežila štyri koncentračné tábory, jej spomienky približuje nová kniha. Niekedy cítim ešte aj pach geta, hovorí pamätníčka
Samozrejme, že milá poznámka pasažiera mohla dievčatám vyčariť úsmev na tvári iba na niekoľko sekúnd. Židia sa mali čoraz horšie. O stupňujúcom sa ponižovaní sa nachádzajú podrobnosti v dokumente kanálu World History na YouTube: „Do bytu, v ktorom rodina Polachovcov bývala, prišli dvaja nemeckí dôstojníci, aby jej členom prikázali vysťahovať sa." Nový domov našli v jednej izbe dvojizbového bytu, v ktorom žila ešte jedna židovská rodina. „Bývali sme tam s mojou učiteľkou hry na klavír, s jej manželom a jej mamou," povedala Krausová pre časopis Reflex.
Medzitým Edithin otec stratil prácu. Bol právnik v štátnej službe. Vyhodili ho zamestnania, pretože Židom zakázali robiť pre štát (jeho manželka bola žena v domácnosti). Úrady navyše Židom zmrazili ich účty v banke, respektíve ich obrali o úspory. Obmedzili ich aj pri výbere potravín: „Najprv mohli nakupovať dve hodiny dvakrát denne, potom už iba hodinu raz za deň." ozrejmil World History.
Čítajte viac Eva Neumannová: Moje vlasy som našla vo veciach po mame
Prvé deportácie Židov zo Slovenska sa začali v marci 1942, v protektoráte vypravili prvý transport už v októbri 1941. Vlak s smeroval do geta v Lodži na poľskom území okupovanom nacistami, ďalší do Minsku, ktorí Nemci už tiež ovládali po vpáde do Sovietskeho zväzu v júni 1941. „Už samotné čakanie na transport bolo utrpením: „Na zbernom mieste sme strávili asi tri dni, spali sme na zemi. Na podlahe boli nakreslené obdĺžniky s transportnými číslami," povedala Krausová pre Reflex.
Mimochodom, do Lodže odvliekli dovedna 5-tisíc Židov z územia protektorátu, skončenia vojny sa dožilo len 277 z nich…
Čítajte viac Jedinečný príbeh záchrany. Na budove visela gigantická vlajka s hákovým krížom, v pivnici sa skrývali aj Židia zo Slovenska
Rad na Polachovcov prišiel v novembri 1942. Uväznili ich preplnenom gete v Terezíne. V decembri 1943 potom všetkých členov rodiny deportovali do nacistického koncentračného tábora v Auschwitzi v okupovanom Poľsku. Esesáci im po príchode dokonca prezreli telesné otvory, aby zistili, či neskrývajú diamanty alebo zlato. Krausová sa pre Pamäť národa zdôverila, že v stave zúfalstva už spolu s matkou uvažovala nad samovraždou: „Lenže bez vysokej veže alebo bez hlbokej rieky to nebolo možné. O drôtoch nabitých elektrickým prúdom sme ešte nevedeli. Nebolo ako zomrieť, tak sme pokračovali." Nemci ich zmenili na ľudský odpad: „Vytetovali nám číslo."
Vlasy im nechali – na rozdiel od iných väzňov, ktorých po príchode do Auschwitzu ostrihali dohola. Prečo? A ešte jedna otázka s rovnakým slovom: prečo nacisti nezlikvidovali matky s deťmi, z Terezína, zvlášť chlapcov a dievčatá, ktoré by nemohli využiť na otrocké práce? Bola v tom jedine krutá vypočítavosť: „Nemci pozvali zástupcov Medzinárodného červeného kríža do Terezína a rodinný tábor v Auschwitzi zriadili pre prípad, že by sa delegácia neuspokojila s informáciou, že ostatní Židia sú v pracovnom tábore, a chcela to preveriť. Preto nám neoholili hlavu a deti nechali nažive," objasnila Krausová pre Reflex.
Čítajte viac Tancovala som pre Mengeleho. Mamu mi poslal do plynu
Ďalších odvlečených z Terezína však neskôr čakala v Auschwitzu smrť. Väzňov z trnsaportu, ktorý vypravili v septembri 1943, totiž v marci 1944 zavraždili v plynových komorách.
Väzni v Auschwitzi zomierali nielen v plynových komorách, kam ich na smrť posielali nacisti. Kosili ich aj choroby spojené s podvýživou. Otec Edithy umrel po niekoľkých mesiacoch v tomto nemeckom lágri. Na začiatku roku 1944 v Auschwitzi zlikvidovali takzvaný terezínsky rodinný tábor a časť väzňov transportovali do koncentračného tábora v Hamburgu. Medzi nimi sa ocitla aj Edith s jej matkou. V tom období tam Nemci nasadzovali väzňov na odstraňovanie trosiek po americko-britských náletoch, odhadzovali sneh, dreli v továrni a kopali kanalizáciu.
Po troch lágroch prežila Edith ešte jeden: v poradí do štvrtého ju aj s matkou previezli na začiatku apríla 1945, čo bolo už krátko pred porážkou nacistického Nemecka Deportovali ich do koncentračného tábora Bergen-Belsen. Americkí vojaci ho oslodili 15. apríla 1945.
Čítajte viac Musel som sa hrať medzi mŕtvolami. A prežil som iba zázrakom
Krausová na ten deň nemohla zabudnúť do konca svojho života. Nielen preto, že sa po rokoch utrpenia dočkala vytúženej slobody. Tieto chvíle sa totiž spájali s vedomím, že americký generál Dwight Eisenhower sa rozhodol zdokumentovať hrôzy, ktoré Američania objavili v Bergen-Belsene. Zanechať nespochybniteľné svedectvo o vraždení Židov pre budúce generácie: „Pri pohľade na pozabíjaných väzňov a ohorené telá si uvedomil, že sa všetko musí nafilmovať, aby nikto nemohol tvrdiť, že sa to nestalo. Obával sa, že o jednu-dve generácie už tomu ľudia nebudú veriť a začnú popierať holokaust," zdôraznila Krausová pre Reflex.
„Židovská princezná so zlatou hviezdou" prispela k osvete o holokauste aj s vlastným svedectvom v podobe knihy, ktorú napísala. Má názov Odložený život, v roku 2020 vyšla aj v slovenskom jazyku. V úvode zmienený španielsky literát Iturbe je zase autor bestselleru založenom na skutočnom príbehu Krausovej.
Čítajte viac Kvíz: Je 80. výročie oslobodenia Auschwitzu. Aké máte vedomosti o holokauste vrátane brutality voči Židom na Slovensku?
