Putin a Netanjahu v Haagu? Politika neraz prebije právo, ale súdy by mali mať možnosť rozhodnúť, tvrdí expert z Oxfordu

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu už v roku 2023 vydal zatykač na diktátora Vladimira Putina. Ruský líder však minulý rok navštívil Mongolsko, krajinu, ktorá jurisdikciu ICC uznáva, no Ulánbátar ho nezatkol. Putin bol tiež na Aljaške, kde sa stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. A, mimochodom, slovenský premiér Robert Fico bol za ním dvakrát v Moskve. Má teda zatykač ICC na Putina stále nejaký význam?

Myslím si, že má. Dôležité na súdoch je, že zisťujú pravdu o tom, či bol, alebo nebol porušený zákon. Takýto proces by sa mal týkať aj lídrov krajín. Faktom však tiež je, že pokiaľ ide o hlavy štátov, politická realita je neraz silnejšia ako právna. Preto niektoré krajiny privítajú Putina na svojom území bez toho, aby ho zatkli, napríklad z dôvodu mierových rokovaní alebo budovania spojenectiev. Obvinenia by sa mali ukončiť súdnym procesom, aby sa zistilo, čo sa stalo. Ale, samozrejme, politika v mnohých situáciách prebije právo.

Okrem scenára pádu Putinovho režimu, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou musel súvisieť s nejakou vojenskou porážkou Ruska, viete si predstaviť, že by Putin skončil v Haagu?

Momentálne je ťažké si to predstaviť. Napriek tomu si myslím, že zásadný pokrok by sa dal dosiahnuť aj stíhaním obvinených v neprítomnosti či aspoň zhromažďovaním dokumentácie o deportáciách a nútenom presune detí. Je to dôležitá súčasť medzinárodného práva, ktorej by sme sa mali dôkladne venovať a zabezpečiť, aby sa také prípady nestávali. Akýkoľvek právny proces, ktorý by objasnil, čo predstavitelia Ruska urobili ukrajinským deťom, by bol dôležitý – bez ohľadu na to, či by bol Putin jeho priamou súčasťou, alebo nie.

Čítajte viac Trumpovi leží na pleciach vojna. Chce nobelovku za mier? O Izrael a Palestínu sa bude musieť postarať

Dá sa na Ukrajine vidieť veľmi jasné rozlíšenie medzi agresorom a obeťou? Je to takpovediac čierno-biela vojna?

Áno, v podstate to tak vidím. Neverím vyhláseniam, že Európa nejako ukradla Ukrajincom kľúčovú časť ruskej identity tým, že ich láka a ťahá k EÚ a NATO. Myslím si, že jedným z problémov, ktorým Rusko čelí, je, že ani mnohí jeho bývalí spojenci nechcú žiť pod Putinovým vplyvom. Radšej chcú byť v sfére Európskej únie alebo NATO. Preto to nie je otázka toho, že Európa pritiahla kľúčovú časť ruského sveta smerom k Západu. V skutočnosti sa samotní Ukrajinci a mnohí ďalší rozhodli ísť touto cestou. Putin je veľmi násilný agresor – nielen voči ukrajinskému ľudu, ale aj voči vlastnej armáde. Zdá sa, že sa len veľmi málo stará o životy svojich vlastných občanov.

Bez ohľadu na to, ako sa vojna skončí, je pravdepodobné, že časť Ukrajiny zostane stále okupovaná. Ale nepočujeme veľa o tom, čo by sa od Ruska malo v prípadnej mierovej dohode požadovať v zmysle, ako by sa malo správať ako okupačná mocnosť na ukrajinských územiach. V tejto chvíli tam Rusi jednoznačne porušujú ľudské práva a mučia a zabíjajú ľudí. Myslíte si, že by mal existovať nejaký monitorovací mechanizmus, ktorý by tomu zabránil? Napríklad zo strany OSN, Červeného kríža alebo inej medzinárodnej organizácie?

Súhlasím s tým. Rusko pri okupácii Ukrajiny porušuje mnohé aspekty medzinárodného práva. Nielen tým, že sa svojho suseda usiluje obsadiť, ale aj tým, že sa ho snaží rusifikovať. Teda zmeniť demografickú štruktúru, vytvárať nové ruské osídlenia a meniť kultúru, jazyk a všetko, čo je ukrajinské. Je to porušenie medzinárodného práva, ktoré sa týka toho, ako by mala okupácia vyzerať. A, samozrejme, je to porušenie ľudských práv – práva na sebaurčenie, práva hovoriť vlastným jazykom či práva na slobodné združovanie. Je dôležité, aby existovalo medzinárodné úsilie, ktoré by sa týkalo monitorovania ruskej okupácie na Ukrajine. Ak kritizujeme izraelskú okupáciu a osídľovanie Západného brehu a faktickú anexiu, musíme rovnako a ešte výraznejšie kritizovať ruskú anexiu, okupáciu a rusifikáciu Ukrajiny, pretože sa to týka oveľa väčšieho počtu ľudí.

Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier

Môže pomôcť snaha prvej dámy Melanie Trumpovej, ktorá sa usiluje otvoriť komunikačný kanál s Putinom a hovoriť o osude ukrajinských detí?

Páči sa mi diplomacia a každý jej druh. Myslím si, že keď diplomati hovoria, že s niekým sa nedá rozprávať, pretože je to nepriateľ, je to zvyčajne chyba. Je dobré neustále komunikovať cez neoficiálne kanály a udržiavať ich otvorené. V týchto situáciách sa môžu ukázať, že fungujú práve tie najprekvapujúcejšie vzťahy. Ak sa pozrieme na Severné Írsko, komunikovali napríklad podnikatelia, ktorí sa poznali, či jeden alebo dvaja skutočne odvážni politici, ktorí boli ochotní k sebe nájsť cestu, alebo kňazi z oboch strán. Keď existuje nejaká iniciatíva, nemali by sme ju okamžite zosmiešňovať. Mali by sme skôr uvažovať nad tým, čo by sa s ňou dalo spraviť. Vo všeobecnosti však platí, že o veciach, ktoré fungujú, nepočujete. Takže, ak vieme o iniciatíve Melanie Trumpovej, pravdepodobne to nie je niečo, čo by malo významný vplyv. Ale v ére Donalda Trumpa nikdy neviete.

Ako by ste vnímali, keby sa ruská vojna proti Ukrajine skončila tak, že by sa zúčastnené strany dohodli okrem iného aj na amnestii pre všetkých vrátane Putina?

Pravdepodobne sa dostávame do novej fázy politického realizmu a budeme žiť vo svete, v ktorom opäť budú fungovať vojnové amnestie. Tie vždy v nejakej forme existovali, dokonca aj po druhej svetovej vojne. Takže sa veľmi jednoducho môže stať, že nejaká amnestia bude aj súčasťou dohody na Ukrajine. Záleží na tom, ako s tým dokážu žiť Ukrajinci. Keby bol prínos amnestií dostatočne pozitívny, mohlo by to fungovať. V Európe vieme, že po vojnách sa nikdy nedá dosiahnuť úplná spravodlivosť. Straty sa už nedajú nahradiť, ale je možné uzavrieť mier a ísť ďalej.

Teda je dôležité nevnucovať Ukrajincom názory, ako by mala vyzerať dohoda?

Ich celý boj je o sebaurčenie, a preto by oni mali povedať, čo je v mierovom procese spravodlivé.

Po Ukrajine sa vás chcem opýtať na Gazu. Sú ľudia, ktorí vítajú zatykač na Putina, ale kritizujú rovnaký postup v prípade izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Ako to vidíte vy?

V prípade, že uznávame Medzinárodný trestný súd, potom musíme akceptovať jeho obvinenia. Nemyslím si, že to znamená, že Netanjahu je vinný. Znamená to, že existuje dôvod na súdny proces. Rovnako to vnímam aj v prípade Juhoafrickej republiky na Medzinárodnom súdnom dvore, ktorý sa týka genocídy. Nemyslím si, že Izraelčania plánovali a páchali genocídu v Gaze. Ale podľa mňa sa tým môžeme zaoberať. Potrebujeme súdy, aby odpovedali na otázky týkajúce sa spravodlivosti, v ktorých nemáme jasno. Je dobré, že tieto prípady existujú a že sa riešia.

Vravíte, že nesúhlasíte s názorom, že sa Izraelčania usilovali v Gaze o genocídu. Na druhej strane by ste neboli proti tomu, aby bol premiér Netanjahu v Haagu…

Áno, ale on bol obvinený z vojnových zločinov. Mali by sme ho vypočuť a uvidíme. A je možné, že Netanjahu nie je vinný.

Čítajte viac Čína útočí zo sivej zóny. Taiwanci cvičia, ako keby boli vo vojne

Ako hodnotíte tvrdenie, že Hamas je zodpovedný za všetky civilné obete v Gaze, lebo pokračoval v boji?

Hamas je vo veľkej miere zodpovedný za utrpenie civilistov v Gaze. Veľa sa hovorí o tom, že Izrael tam používal neprimerané prostriedky. Vojnová taktika, stratégia a ideológia Hamasu sú však založené na používaní násilia, čo znamená, že akceptuje obrovské množstvo obetí medzi vlastnými civilistami. Vie, že zakaždým, keď zaútočí na Izrael, výsledkom budú tisíce zabitých Palestínčanov. Je to pomýlený prístup, ako sa ukázalo za posledných 20 rokov. Vojenský odpor Hamasu je katastrofa pre palestínsky ľud a je súčasťou premárnenej príležitosti na mier.

Dá sa skutočne tvrdiť, že Izrael v Gaze bojuje primeranými prostriedkami?

Veľké boje v mestskom prostredí vždy znamenajú obrovské straty. Pozrite sa na Mosul, Aleppo alebo bitku v Marawí na Filipínach. Vo všetkých prípadoch nejaká ozbrojená sila bojovala proti inej, ktorá využívala aj budovy, čo viedlo k masívnemu zničeniu infraštruktúry a k vysokému počtu civilných obetí. V Mosule mohol milión ľudí utiecť pred hlavnými bojmi, rovnako ako v Marawí, kde sa státisíce ľudí dostali preč týždeň predtým, ako sa bitka skutočne začala. V Gaze to nebolo možné a zodpovední sú za to naozaj všetci. Civilisti sa museli presúvať v závislosti od toho, kde sa bojovalo, čo pre nich bolo peklo. Ale boj v mestách, ako je Gaza – a pripomeňme si, že Hamas tam mal v rôznych častiach asi 40-tisíc vojakov – má vždy vplyv na civilné obete a infraštruktúru.

Čítajte viac Dostane Trump Nobelovu cenu za mier? Agresívne loboval a šancu má, ale nie tento rok

Nevedie to však na Ukrajine a v Gaze k narušeniu princípov zachovávania spravodlivosti vo vojne, najmä čo sa týka rozlišovania medzi civilistami a ozbrojenými zložkami?

Rusi a režim Bašára Asada v Sýrii sa pustili do bombardovania miest. Tieto útoky zámerne nerozlišovali medzi civilistami a bojovníkmi. Jednoznačným príkladom bolo využívanie barelových bômb. Myslím si, že Putin robí to isté na Ukrajine, ale v skutočnosti sa tiež snaží prioritne zasiahnuť energetické zariadenia či obrannú výrobu. Takže ide aj nad rámec zabíjania civilistov a usiluje sa zničiť infraštruktúru, od ktorej sú ľudia závislí. Ale tiež legitímne útočí na obranné zariadenia a podobné ciele. Vidím isté zmeny, na ktoré ste sa pýtali. Napríklad vo vojne proti terorizmu nebolo v záujme NATO, Ameriky ani Británie zabíjať veľa civilistov, pretože chceli ich podporu. No Putin nič podobné neočakáva od Ukrajincov, takže mu nezáleží na tom, či ich zabije. A v Sýrii to bolo to isté – Asad a Rusko chceli zničiť oblasti opozície a nesnažili sa získať miestnych ľudí.

To isté môžeme pravdepodobne povedať aj o prístupe Izraela k Palestínčanom, však?

Izrael vie, že si Palestínčanov nezíska, ale myslím si, že tiež chápe, že je lepšie obmedziť civilné obete, ak sa to dá. V Gaze žili dva milióny ľudí a ak je obetí okolo 70-tisíc, z toho asi 40-tisíc civilistov, tak – hoci je to hrozné povedať – to nie je také vysoké číslo, ako by mohlo byť v ešte horšom prípade.

Čítajte viac Zrušiť ich chcela aj FSB. Ako nórski novinári bojujú s Putinovým režimom

Mnohí ľudia by s vami určite extrémne nesúhlasili. A tiež musím povedať, že je určite mimoriadne problematické, že v Gaze bolo zabitých asi 200 novinárov.

Myslím si, že prístup, ktorý mali humanitárni pracovníci a novinári – nie medzinárodní, ale palestínski – v Gaze, bol celkom výnimočný. To neexistovalo v Mosule, Aleppe ani v Marawí. Takže vo väčšine skutočne intenzívnych mestských vojen nie je toľko novinárov a humanitárnych pracovníkov v teréne a priamo uprostred boja. Ženevské konvencie v podstate hovoria, že musíte byť neuveriteľne opatrní, ale nezakazujú vám bojovať. Nie každé úmrtie civilistu, novinára či humanitárneho pracovníka je nevyhnutne porušením medzinárodného práva. Môže to byť náhoda, nehoda alebo hrozný dôsledok legitímneho útoku či obrany.

Áno, samozrejme, ale myslím si, že počty obetí sú také vysoké, že by bolo dobré mať v Haagu prípad, ktorý by sa týkal Izraela.

Aj ja hovorím, že áno. Je dôležité, aby sa tieto prípady dostali pred súd. Potrebujeme o tom diskusiu, aby sa mohol vytvoriť precedens.