Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 335 dní
- Putin a Netanjahu v Haagu? Politika neraz prebije právo, ale súdy by mali mať možnosť rozhodnúť, tvrdí expert z Oxfordu
- Pasca menom Donbas: ISW vysvetľuje, prečo Putin tak túži po tejto oblasti
- Ministri podporili návrh ukončiť dovoz ruského plynu do EÚ do konca roka 2027
Čítajte viac 1334. deň: Trump stráca s vojnou trpezlivosť: Trvá to už príliš dlho. Putin vraj chce Donbas bez boja
**23:06 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán prijal srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, ktorý pricestoval do Maďarska na pracovnú návštevu. Podľa servera magyarnemzet.hu Vučič blahoželal Orbánovi k pripravovanému summitu amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Máme mimoriadne vzťahy s Maďarskom a naším veľkým priateľom Viktorom Orbánom, ale chceli by sme ich ešte viac posilniť prostredníctvom konkrétnych diskusií o energetike, infraštruktúre a spoločných projektov,“ napísal Vučič. Zablahoželal premiérovi Orbánovi k tomu, že „Maďarsko usporiadalo jedno z najdôležitejších stretnutí dvoch svetových lídrov v modernej histórii“.
Podľa jeho slov energetická bezpečnosť Srbska zostáva jednou z ich priorít a s maďarským premiérom diskutovali o strategickej pozícii Srbska a Maďarska, spoločnej reakcii na výzvy regiónu aj o zabezpečení dlhodobej stability v oblasti energetiky a hospodárstva.
„Stabilita, rozvoj a bezpečnosť sú základom našej práce na vybudovaní silnejšej krajiny a bezpečnejšej budúcnosti pre našich občanov,“ uzavrel Vučič.
22:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore v pondelok ocenil medzivládne dohody, ktoré predstavitelia slovenskej a ukrajinskej vlády v piatok podpísali v Košiciach. TASR o tom informuje podľa videa na účte Zelenského na sociálnej sieti X.
„Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková predložila správu o otázkach týkajúcich sa energetiky. Po jej návšteve boli dosiahnuté dobré dohody so Slovenskom. Som za to vďačný,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Svyrydenková a predseda vlády SR Robert Fico podpísali v Košiciach dohodu o spolupráci a výmene informácií v oblasti pracovnej mobility a cestovnú mapu týkajúcu sa spoločných projektov.
Ministri oboch vlád podpísali tiež dohodu o technickej a finančnej spolupráci, protokol o zmene medzivládnej zmluvy o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach a dohodu o vzájomnom prevode nehnuteľností určených na účely diplomatického zastúpenia.
22:05 Lietadlo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom by mohlo od Bulharska dostať výnimku na prelet na summit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v maďarskej Budapešti. Vyplýva to z vyjadrení bulharského ministra zahraničných vecí Georga Georgieva, píše TASR podľa správy agentúry DPA.
„Ak sa vynaloží úsilie na dosiahnutie mieru a podmienkou na to je stretnutie, potom je najlogickejšie, aby sa takéto stretnutie uskutočnilo spôsobom, ktorý je realizovateľný,“ uviedol Georgiev na okraji stretnutia ministrov zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu.
Agentúra DPA uvádza, že jedna z možných ciest z Moskvy do Budapešti vedie ponad Čierne more, Bulharsko a Srbsko. Sofia však uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá vo februári 2022 po invázii Moskvy na Ukrajinu. Ďalšie možné trasy podľa DPA vedú severom buď cez Bielorusko a Poľsko alebo ponad Baltské more, Nemecko a Českú republiku.
Čítajte viac Ako sa Putin dostane do Budapešti? Nech sa doplazí cez Družbu, vtipkujú komentátori
Trump ešte vo štvrtok vyhlásil, že sa v Budapešti čoskoro stretne s ruským prezidentom na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Na tému ďalšieho bilaterálneho summitu oboch prezidentov spolu v pondelok telefonovali aj ich ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Šéf maďarského rezortu diplomacie Péter Szijjártó v utorok navštívi Washington.
„Prezident Putin a ja sa stretneme na dohodnutom mieste – v Budapešti v Maďarsku – a uvidíme, či dokážeme ukončiť túto neslávnu vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social bez uvedenia dátumu.
21:30 Prezidenti Poľska a Litvy Karol Nawrocki a Gitanas Nauséda otvorili zrekonštruovaný úsek diaľnice Via Baltica na poľsko-litovskom pomedzí v takzvanom suwalskom koridore, čo je územie medzi ruskou Kaliningradskou oblasťou a Bieloruskom. Obaja prezidenti podľa agentúry AP označili novú diaľnicu za dôležitú dopravnú tepnu, ktorá je významná aj pre bezpečnosť Pobaltia.
„Táto cesta má dvojaký účel, pomôže našej ekonomike a posilní obranné schopnosti nášho regiónu,“ povedal Nawrocki. Prezidenti zdôraznili obranný význam diaľnice, vďaka ktorej môžu vojaci NATO rýchlejšie poskytnúť pomoc pobaltským republikám, pokiaľ to bude potrebné.
Suwalský koridor býva označovaný za slabé miesto Severoatlantickej aliancie a možný vojenský cieľ, ak by Rusko zaútočilo na NATO. Jeho obsadením by totiž ruské vojská prerušili jedinú pozemnú cestu medzi Pobaltím a zvyškom aliancie. V najužšom mieste je vzdialenosť medzi ruskou enklávou a Bieloruskom, spojencom Moskvy, zhruba 70 kilometrov.
Trasa Via Baltica je dlhá 970 kilometrov, začína vo Varšave a vedie cez Litvu, Lotyšsko a Estónsko, kde končí v Talline. Je súčasťou európskej trasy E67, ktorá spája Fínsko s Českom.
21:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil rozhodnutie o poskytnutí ďalších vrtuľníkov ukrajinskej armáde a o celkovom rozšírení spôsobilostí vzdušných síl. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Zelenskyj o tom informoval na sieti X po zasadnutí štábu najvyššieho veliteľa ozbrojených síl.
Ukrajinský líder uviedol, že hlavná časť stretnutia sa zamerala na energetiku. „Bola tam aj samostatná správa o vojenskej zložke, konkrétne o ochrane energetických zariadení pred leteckými útokmi. Rozhodli sme o ďalších vrtuľníkoch a o celkovom posilnení nášho bojového letectva,“ dodal.
Zelenskyj poznamenal, že poveril svoj tím, aby pripravil všetky potrebné dokumenty na uzavretie dohôd so Spojenými štátmi o nákupe systémov protivzdušnej obrany.
20:25 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok privítal plánované stretnutie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Zdôraznil však, že pri diskusiách by mali byť prítomní aj Ukrajinci a Európania. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
„Od momentu, keď budú diskutovať o osude Ukrajiny, by Ukrajinci mali byť pri stole. Od momentu, keď budú diskutovať o tom, čo ovplyvňuje bezpečnosť Európanov, by Európania mali byť pri stole,“ povedal Macron novinárom po summite MED9 v Slovinsku.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ak bude pozvaný, je pripravený sa na rokovaniach zúčastniť. Moskva ani Washington vo svojich vyhláseniach jeho účasť nespomenuli.
Diplomatické snahy o ukončenie viac ako tri a pol roka trvajúcej invázie Ruska na Ukrajinu stagnujú od augustových rokovaní medzi Trumpom a Putinom na Aljaške, píše AFP. Minulý týždeň obaja lídri oznámili, že sa stretnú v Budapešti.
19:24 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová povedala, že je nesprávne vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby ukončila ruskú vojnu tak, že sa vzdá časti svojho územia. Kallasová reagovala na správy, že americký prezident Donald Trump tlačil na Kyjev, aby urobil územné ústupky.
„Nesmieme zabúdať, že Rusko je agresorom a Ukrajina je obeťou, takže vyvíjanie tlaku na Ukrajinu ako obeť nie je správnym prístupom. Všetci podporujeme snahy prezidenta Trumpa ukončiť vojnu, ale Putin (ruský vodca) pristúpi na seriózne rokovania iba vtedy, keď bude presvedčený, že prehráva,“ povedala v pondelok Kallasová.
Čítajte viac Kallasová kritizuje stretnutie Trumpa s Putinom v Budapešti
Varovala, že umožniť ruskej vláde dosiahnuť na Ukrajine všetko, čo si zaumieni, by vyslalo nebezpečný signál ďalším potenciálnym agresorom vo svete. „Ak sa agresia vypláca, je to signál, aby sa použila aj na iných miestach,“ konštatovala Kallasová.
Trump v piatok po rozhovoroch s Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyzval Moskvu a Kyjev, aby zastavili boje „tam, kde sú“. Šéf Bieleho domu je čoraz frustrovanejší, keďže jeho často vychvaľované snahy o ukončenie vojny na Ukrajine uviazli.
16:32 Útok ukrajinského dronu na ruský plynárenský závod v Orenburgu prinútil susedný Kazachstan znížiť produkciu vo svojom ropnom a plynovom kondenzátovom poli Karačaganak o 25 až 30 percent. V pondelok to pre agentúru Reuters uviedli dva zdroje z odvetvia, píše TASR.
Produkcia v Karačaganaku v pondelok klesla na 25 000 až 28 000 metrických ton z bežnej úrovne zhruba 35 500, uviedli dva zdroje. Pre citlivosť situácie hovorili pod podmienkou anonymity.
Orenburg patrí medzi najväčšie závody na spracovanie plynu na svete a po útoku bol nútený pozastaviť príjem plynu z Kazachstanu, uviedlo v nedeľu kazašské ministerstvo energetiky.
16:07 Spoločnosť Rheinmetall, najväčší nemecký výrobca zbraní, dodá nemeckým a holandským ozbrojeným silám 222 kolesových bojových vozidiel za tri miliardy eur. Kontrakt získala spoločnosť Artec, ktorá je spoločným podnikom Rheinmetallu a francúzsko-nemeckého výrobcu tankov KNDS. Jeho celková hodnota predstavuje 3,4 miliardy eur. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Súčasťou kontraktu je aj opcia na dodanie až 248 ďalších vozidiel. Objednávka sa týka vozidla Boxer Schakal, ktoré kombinuje podvozok obrneného vozidla Boxer s vežou bojového vozidla pechoty Puma. Prvých 150 kusov je určených pre nemeckú armádu. Spoločný podnik Artec očakáva aj ďalšie zákazky, konkrétne by sa mal stať hlavným dodávateľom kolesovej samohybnej húfnice RCH 155, uviedol Rheinmetall.
15:57 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v pondelok kritizovala avizovanú schôdzku ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidenta USA Donalda Trumpa v Budapešti. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Čítajte viac Kallasová kritizuje stretnutie Trumpa s Putinom v Budapešti
15:31 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bude v najbližšej dobe telefonovať so svojím americkým partnerom Marcom Rubiom, informovala v pondelok ruská štátna tlačová agentúra RIA s odvolaním sa na Lavrovovho námestníka Sergeja Riabkova. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Predstavitelia Moskvy a Washingtonu budú podľa Rjabkova v najbližších dňoch hovoriť s cieľom pripraviť summit prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina. O tomto summite lídri oboch krajín hovorili minulý týždeň počas spoločného telefonátu.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí bližšie nešpecifikoval termín telefonátu. „Toto sa blíži. Je to otázka, ktorá je na rozdiel od osobného kontaktu v pokročilejšom štádiu schvaľovania,“ povedal Rjabkov novinárom. V súčasnosti nie je jasné, kde a kedy sa uskutoční stretnutie medzi Lavrovom a Rubiom.
15:17 Ukrajinská vojenská technologická spoločnosť General Čerešňa oznámila vyvinutie dronu na ničenie bezpilotných lietadiel Šáhid s názvom General Chereshnya Bullet. Ako informuje web oboronka.mezha.ua, spoločnosť to oznámila na sociálnej sieti Facebook.
Vývojári zdôraznili, že dron dosahuje rýchlosť viac ako 309 kilometrov za hodinu. To stačí dostihnutie Šáhidov. „Produkt prešiel testovaním, pripravujeme sa na spustenie hromadnej výroby,“ poznamenala spoločnosť.
Podľa inžinierov a vývojárov je General Chereshnya Bullet skutočným nástrojom, ktorý umožní chrániť ukrajinské infraštruktúrne zariadenia a obytné štvrte. Spoločnosť sľúbila, že čoskoro ukáže prvé videá zásahov.
Spoločnosť už skôr predstavila dron General Chereshnya AIR prispôsobený na ničenie ruských bezpilotných lietadiel Gerbera.
14:03 Ukrajinci, ktorí utekajú zo svojej krajiny pred vojnou do Rakúska, môžu mať od začiatku nového roka problém s ubytovaním v prvých dňoch po príchode, napísala dnes agentúra APA. Všetky spolkové krajiny už totiž oznámili uzavretie svojich centier, kde Ukrajincov bezprostredne po príchode ubytúvajú, kým im miestne úrady vydajú dočasné povolenie na pobyt. Ako posledné sa chystá svoje príjazdové centrum pre Ukrajincov uzavrieť na konci roka Viedeň.
S uzavretím strediska vo Viedni na konci roka môžu novoprichádzajúce vysídlené osoby z Ukrajiny zostať niekoľko dní na ulici, ak si samy nenájdu ubytovanie, napríklad u príbuzných či priateľov. Ukrajinci sa po príchode do Rakúska musia zaregistrovať na polícii a úrady im potom vydajú doklad s právom na dočasný pobyt. Kým sa táto žiadosť do niekoľkých dní vybaví – podľa agentúry APA zvyčajne kladne – sú za ich ubytovanie zodpovedné jednotlivé spolkové krajiny.
12:23 Únioví ministri energetiky dnes podporili návrh na postupné ukončenie dovozu plynu z Ruska do Európskej únie, pričom úplný zákaz by mal byť zavedený od 1. januára 2028.
Čítajte viac Ministri podporili návrh ukončiť dovoz ruského plynu do EÚ do konca roka 2027
11:56 Záujmom Maďarska je, aby budapeštiansky summit amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v otázke ukončenia vojny na Ukrajine bol úspešný. Uviedol to v pondelok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v príspevku na Facebooku, v ktorom vysvetlil, ako ovplyvní koniec vojny aj cenu chleba, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Je pekné, že sa Trump a Putin stretnú v Budapešti, ale ako potom zlacnie chlieb?“ položil Orbán otázku a dodal, že v prvých troch rokoch rusko-ukrajinskej vojny stratilo Maďarsko miliardy forintov. Premiér spresnil, že v uplynulých troch rokoch narástli ceny energií, prudko stúpla aj inflácia, Maďarsko tratilo peniaze aj vplyvom sankcií, pretože tie obmedzili obchodovanie, vzrástli úrokové sadzby štátnych dlhopisov a predražilo sa aj celkové financovanie krajiny.
„Ak sa podarí ukončiť vojnu, toto všetko sa skončí. Maďarská ekonomika si konečne môže vydýchnuť a my sa môžeme vrátiť k predvojnovému rastu. Každý bude zarábať viac a dokonca aj chlieb bude lacnejší,“ dodal Orbán, podľa ktorého Maďarsko má preto zásadný existenčný záujem na úspechu mierového summitu v Budapešti. „Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sa tak stalo!“ uzavrel svoj príspevok ministerský predseda.
10:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj niekoľko dní po svojej návšteve Washingtonu v pondelok vyhlásil, že jeho krajina „potrebuje“ ďalších 25 amerických protilietadlových systémov Patriot, ktoré jej pomôžu odolávať stupňujúcim sa útokom ruskej armády, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Na tlačovej konferencii v Kyjeve Zelenskyj uviedol, že „viedol diskusie so zbrojárskymi spoločnosťami“ o „príprave zmluvy na 25 systémov Patriot“.
Keďže Spojené štáty teraz dodávajú Ukrajine iba zbrane, ktoré platia Európania, platba za tieto patrioty by mala „pochádzať zo zmrazených ruských aktív“ na Západe, povedal Zelenskyj novinárom.
Pokiaľ ide o rakety Tomahawk, ukrajinskému prezidentovi sa minulý piatok počas návštevy vo Washingtonu nepodarilo presvedčiť prezidenta USA Donalda Trumpa, aby ich USA dodali Ukrajine.
9:30 Riaditeľ bieloruského Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) Ivan Terteľ v nedeľu vyhlásil, že jeho úrad sa snaží nadviazať kontakty s Ukrajinou, aby pomohol dosiahnuť urovnanie vojny rozpútanej Ruskom. Informovala o tom bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA, ktorú citovala agentúra Reuters, píše TASR.
Čítajte viac Šéf KGB v Bielorusku prekvapuje: Chceme nadviazať kontakty s Ukrajinou a pomôcť ukončiť vojnu
8:30 Šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová očakáva, že devätnásty balík sankcií proti Rusku bude schválený tento týždeň, avšak nie počas dnešnej schôdzky ministrov zahraničia EÚ. Premiér Robert Fico (Smer) súhlas so sankciami podmieňuje ústupky Európskej komisie (EK) v oblasti energetiky a priemyslu. Predpokladá sa, že situáciu by mohol odblokovať summit EÚ, ktorý sa koná v Bruseli vo štvrtok.
„Vítame úsilie prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť mier na Ukrajine, ale nevidíme, že by Rusko chcelo mier. Rusko rozumie len sile a rokuje iba keď je k tomu donútené,“ povedala Kallasová novinárom pred dnešným rokovaním úniových šéfov diplomacií v Luxemburgu.
„Budeme diskutovať o tom, čo môžeme urobiť viac. Očakávame, že tento týždeň prijmeme devätnásty balík sankcií, žiaľ, nie dnes, ale vo štvrtok je stretnutie lídrov,“ dodala.
O situácii na Ukrajine budú ministri diskutovať aj so svojím ukrajinským kolegom Andrijom Sybihou. Česko bude na dnešnej schôdzke zastupovať minister Ján Lipavský.
„Priala by som si, aby sa s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom stretol (ukrajinský) prezident Volodymyr Zelenskyj, pretože sú to oni, kto sa musí dohodnúť,“ povedala. Reagovala Kallasová na informácie o plánovanej schôdzke Trumpa a Putina, ktorá má uskutočniť v Budapešti a má byť venovaná možnostiam ukončenia ruskej vojny proti Ukrajine. Poznamenala však, že Spojené štáty majú veľkú silu, ktorú môžu využiť na to, aby donútili Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu. „Uvidíme, ako sa budú veci vyvíjať,“ dodala s tým, že ak Američania využijú svoje možnosti a zastavia Rusko, „bude to samozrejme dobré“.
Čítajte viac Rakúsko zmenilo postoj, podporí 19. balík sankcií EÚ proti Rusku kvôli Ukrajine
8:22 Rusko tvrdí, že ukrajinské útoky si v nedeľu v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti vyžiadali životy dvoch ľudí a jeden človek utrpel zranenia. Uviedol to miestny gubernátor Viačeslav Gladkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Dvaja civilisti zahynuli v dedine Jasnyje Zori po tom, čo dron zhodil výbušniny na poľnohospodárske podniky. Muž a žena zomreli na mieste na následky zranení,“ uviedol gubernátor na sociálnych sieťach.
„(Ďalší) muž s poraneniami spôsobenými výbuchom míny a šrapnelom v nohe podstupuje operáciu,“ dodal.
8:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, aby vyvinul väčší nátlak na ruského prezidenta Vladimira Putina v záujme ukončenia vojny na Ukrajine. Zelenskyj v nedeľu odvysielanom rozhovore pre stanicu NBC povedal, že Putin je silnejší než palestínske militantné hnutie Hamas, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Na otázku v relácii „Meet the Press“, či by mal Trump sprísniť postoj Putina po tom, čo viedol dohodu o prímerí v Gaze, Zelenskyj v angličtine odpovedal: „Áno, a ešte viac, pretože Putin je niečo podobné, ale silnejší než Hamas. Je to väčšia vojna a on je druhou armádou na svete.“
„A preto je tlak väčší,“ dodal.
Rozhovor bol odvysielaný po Zelenského návrate z cesty do Washingtonu, kde sa mu nepodarilo zabezpečiť dodávky rakiet Tomahawk s dlhým doletom od USA pre Kyjev, pripomína AFP.
V rozhovore ukrajinský líder tiež povedal, že by sa mal zúčastniť na nadchádzajúcich rozhovoroch v Budapešti, ktoré sú naplánované medzi Trumpom a Putinom.
„Ak naozaj chceme mať spravodlivý a trvalý mier, potrebujeme k tomu obe strany tejto tragédie,“ povedal Zelenskyj. „Áno, je okupant, ale Ukrajina trpí a bojuje. A samozrejme, ako môžu byť nejaké dohody bez nás o nás?“ dodal.
Trump však krátko po odvysielaní rozhovoru so Zelenským opätovne naznačil, že nie je pripravený poslať zbrane na Ukrajinu, pripomína AFP.
„Musíme si pamätať jednu vec. Potrebujeme ich aj pre seba. Viete, nemôžeme dať všetky naše zbrane Ukrajine,“ povedal Trump v relácii Sunday Morning Futures na stanici Fox News.
8:10 Ruský vodca Vladimir Putin počas telefonického rozhovoru s americkým prezidentom Donaldom Trumpom požadoval podľa viacerých zdrojov, aby Ukrajina odstúpila celú Doneckú oblasť ako podmienku ukončenia vojny. ISW vymenúva strategické výhody, ktoré by Moskva získala pri ústupku Doneckej oblasti.
Čítajte viac Pasca menom Donbas: ISW vysvetľuje, prečo Putin tak túži po tejto oblasti
6:25 Prezident USA Donald Trump v nedeľu povedal, že na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským nehovoril o odstúpení východoukrajinského regiónu Donbas Rusku. Ten by podľa neho mal zostať v súčasnom rozdelení, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Zdroje britského denníka Financial Times (FT) a agentúry Reuters predtým uviedli, že Trump na Zelenského naliehal, aby sa vzdal veľkých častí územia Ukrajiny a prijal podmienky Ruska pre ukončenie vojny.
Trump po piatkovej schôdzke s ukrajinským lídrom v Bielom dome verejne vyzval na prímerie na súčasných frontových líniách. Podľa zdroja Reuters Trump prišiel s týmto návrhom po tom, ako Zelenskyj povedal, že Moskve dobrovoľne neodstúpi žiadne územie.
Šéf Bieleho domu takúto pozíciu zdôraznil v nedeľu pred novinármi. „Myslím si, že by sa mali zastaviť na bojových líniách tam, kde sú,“ uviedol na palube prezidentského špeciálu. „O zvyšku sa veľmi ťažko rokuje, keď poviete ,vy si zoberte toto, my si zoberieme toto‘,“ povedal Trump.
Reagoval tiež záporne na otázku, či Zelenskému povedal, že Ukrajina musí odovzdať celý Donbas Rusku. „Nech je to rozdelené tak, ako to je rozdelené. Teraz je to rozdelené. Myslím si, že 78 percent toho územia už obsadilo Rusko,“ dodal Trump. „Nechajte to tak, ako to je teraz. Môžu… niečo vyrokovať neskôr.“
Trump zatiaľ nerozhodol, či rakety Tomahawk, schopné zasiahnuť ciele hlboko v Rusku, Ukrajine dodá, povedal v nedeľu večer americký viceprezident J. D Vance.
6:10 Americký prezident Donald Trump pri piatkovom stretnutí v Bielom dome opakovane naliehal na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prijal ruské podmienky prímeria. S odvolaním sa na zdroje oboznámené s obsahom rokovania to napísal server denníka Financial Times (FT). Trump ukrajinskému lídrovi oznámil, že ak Kyjev nepristúpi na Putinove podmienky, šéf Kremľa Ukrajinu zničí.
Prezident USA Donald Trump však v nedeľu povedal, že na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským nehovoril o odstúpení východoukrajinského regiónu Donbas Rusku. Ten by podľa neho mal zostať v súčasnom rozdelení, informuje Reuters.
Trump po piatkovej schôdzke s ukrajinským lídrom v Bielom dome verejne vyzval na prímerie na súčasných frontových líniách. Podľa zdroja Reuters Trump prišiel s týmto návrhom po tom, ako Zelenskyj povedal, že Moskve dobrovoľne neodstúpi žiadne územie.
Šéf Bieleho domu takúto pozíciu zdôraznil v nedeľu pred novinármi. „Myslím si, že by sa mali zastaviť na bojových líniách tam, kde sú,“ uviedol na palube prezidentského špeciálu. „O zvyšku sa veľmi ťažko rokuje, keď poviete ,vy si zoberte toto, my si zoberieme toto‘,“ povedal Trump.
Reagoval tiež záporne na otázku, či Zelenskému povedal, že Ukrajina musí odovzdať celý Donbas Rusku. „Nech je to rozdelené tak, ako to je rozdelené. Teraz je to rozdelené. Myslím si, že 78 percent toho územia už obsadilo Rusko,“ dodal Trump. „Nechajte to tak, ako to je teraz. Môžu… niečo vyrokovať neskôr.“
Zdroje Financial Times popísali stretnutie takto. Schôdzka sa podľa svedkov niekoľkokrát zmenila na hádku, pri ktorej Trump „neustále nadával“ a odmietol sa zaoberať mapami frontovej línie, ktoré mu ukrajinská delegácia predložila. Vo vyjadrení po rokovaní pritom podľa agentúry AP uviedol, že obe strany by mali pristúpiť na zastavenie bojov pozdĺž frontovej línie.
Trump však podľa viacerých európskych predstaviteľov prítomných na rokovaní doslova opakoval Putinove argumenty. Zaznieť malo aj tvrdenie, že na Ukrajine prebieha „špeciálna operácia, ani nie vojna“. Trump tiež údajne povedal, že má mapy po krk a ruská ekonomika si vedie skvele. Ešte nedávno pritom verejne vyhlásil, že ruská ekonomika je na pokraji zrútenia.
Podľa FT Trump naliehal, aby Ukrajina odovzdala Rusku celú Doneckú a Luhanskú oblasť, a tak prijala Putinovu poslednú ponuku, podľa ktorej by sa Moskva na oplátku stiahla z niektorých miest v Chersonskej a Záporožskej oblasti.
„Dať (Doneckú a Luhanskú oblasť) Rusku bez boja je pre ukrajinskú spoločnosť neprijateľné a Putin to vie,“ uviedol predseda zahraničného výboru ukrajinského parlamentu Oleksandr Merežko. Podľa neho Putin návrhy používa na rozklad Ukrajiny zvnútra.
Ukrajinská delegácia podľa európskych diplomatov odchádzala roztrpčená. Jedna z európskych krajín podľa FT vyhodnotila stretnutie ako signál, že Trump je ochotný pristúpiť na Putinove maximálne požiadavky.
Trump po rokovaní uviedol v rozhovore televízii Fox News, že je presvedčený, že dokáže vojnu ukončiť. „Putin si niečo vezme – získal určité územie,“ dodal.
Počas napätého rozhovoru americký prezident Zelenskému oznámil, že požadované strely dlhého doletu Tomahawk Ukrajine neposkytne, aspoň zatiaľ, napísal web Axios s odvolaním sa na dva zdroje.
Strely by Ukrajine umožnili zasiahnuť ciele hlboko v ruskom vnútrozemí vrátane Moskvy a Rusko ich možnú prítomnosť v ukrajinskom arzenáli označilo za eskaláciu zo strany USA.
Ukrajina rovnako ako väčšina európskych krajín vyzýva Rusko, aby stiahlo vojská, ktoré ovládajú asi pätinu ukrajinského územia. To Moskva odmieta a požaduje, aby sa pred uzavretím prípadnej mierovej dohody vyriešili „základné príčiny“ vojny. Za tie Moskva označuje napríklad možnosť Kyjeva vstúpiť do NATO.
Plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu začalo Rusko na Putinov rozkaz 24. februára 2022. Začal sa tým najväčší vojenský konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Putin vtedy okrem iného povedal, že Rusko sa bude usilovať o „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny.
Druhý z týchto cieľov sa zvyčajne chápe ako požiadavka na zmenu režimu. Štátna tlačová agentúra RIA Novosti však v apríli 2022 uviedla, že „denacifikácia bude nevyhnutne tiež deukrajinizáciou“ a „Ukrajina jasne nemôže byť zachovaná ako názov plne denacifikovaného štátneho útvaru“.
