„Je to tvrdé, ale nevyhnutné,“ uviedol pre médiá minister vnútra Gerhard Karner z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), ktorá vládne so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálmi (NEOS). Ako dodal, Viedeň je v kontakte aj s inými európskymi štátmi, aby vedeli, ako majú v podobných prípadoch postupovať.
Vyhosťovanie Afgancov do domovskej krajiny obhajoval i spolkový kancelár Christian Stocker (ÖVP). „Chránime ľudí v Rakúsku, nie zahraničných zločincov,“ citoval jeho slová portál Unzensuriert.at.
Komunikuje s Mesiacom?
Ako prvého rakúski policajti v utorok deportovali 31-ročného Afganca. Do alpskej krajiny prišiel v roku 2009 ako mladistvý bez sprievodu dospelej osoby.
O dva roky neskôr získal tzv. doplnkovú ochranu, čo je dočasný status, kým sa nedokončí konanie o udelení azylu. Kým ho mladý utečenec mohol získať, dostal sa na šikmú plochu. Vo februári 2017 ho pre pokus o znásilnenie odsúdili na dva a pol roka za mrežami.
V júni 2019 mu pribudol ďalší nepodmienečný trest – 16 mesiacov za ťažké ublíženie na zdraví. Vo väzení tak pobudol až do septembra 2021. V roku 2018 mu odobrali aj doplnkovú ochranu a právo na pobyt.
Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia
V rokoch 2020 a 2021 opakovane požiadal o azyl, ale neuspel. Odvtedy bojoval proti svojej deportácii. Na správnom súde ho zastupovali právnici Spolkovej agentúry pre starostlivosť (BBU). Po prepustení z väzenia skúšal šťastie v Nemecku, no i tam mu zamietli žiadosť o azyl a vrátili ho do Rakúska.
Organizácie, ktoré mladému Afgancovi pomáhali, mu poradili, aby sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Keď minulý týždeň stanovili dátum jeho vyhostenia na 21. októbra, jeho právnik Ralf Niederhammer požiadal ESĽP o vydanie predbežného opatrenia na dočasné pozastavenie výkonu rozhodnutia.
Minulý piatok však zo Štrasburgu prišla zamietavá odpoveď, a tak rakúske úrady postupovali podľa plánu a Afganca cez Istanbul deportovali do Kábulu.
Podľa Niederhammera je pritom uvedený muž duševne chorý, na čo v 18-stranovej správe upozornil aj súdy. Zástupcovia z BBU sa dokonca usilovali presvedčiť úrady o jeho nesvojprávnosti a ustanovení inej osoby, ktorá by zaňho zodpovedala, no nepochodili.
Čítajte viac Pred 60 rokmi prišli do Rakúska prví gastarbeitri. Bola to chyba?
Ako prezradil jeho právnik, deportovaný muž trpí bludmi a dvakrát mu diagnostikovali psychickú poruchu spojenú s depresiami. Tieto jeho stavy ešte zhoršovalo užívanie omamných látok, najmä marihuany. V roku 2022 napríklad psychológovi povedal, že je „orol a vidí celý svet“.
Lekárovi na klinike v Klagenfurte, ktorého mu psychológ odporučil, sa zase zveril, že „malíčkom dokáže ovplyvňovať všetky počítače“ a vie aj „komunikovať s Mesiacom“.
Nulová tolerancia
Aj keď si Afganec trest v Rakúsku už odsedel a do vlasti sa vrátil ako slobodný človek, Niederhammer je presvedčený, že tam nebude v bezpečí. Jeho bludy majú totiž údajne náboženský obsah, pričom zmiešava kresťanstvo s islamom.
Také čosi sa však v Afganistane pod nadvládou Talibanu netoleruje. Naopak, mohli by to tam vyhodnotiť ako rúhanie či odpadlíctvo od viery, za čo podľa šaríe hrozí trest smrti.
To, že sa rakúska vláda po deportáciách do Sýrie a Somálska, ktoré tiež nemožno pokladať za bezpečné štáty, rozhodla vracať migrantov aj do Afganistanu, vyvolalo v krajine odpor. O to viac, že Viedeň s Talibanom o tomto kroku vyjednávala.
Čítajte viac Škandinávia už migrantov neláka, ale odrádza. S ústretovosťou je koniec
Začiatkom tohto roka najprv rakúska delegácia vycestovala do Kábulu a v septembri zase predstavitelia Talibanu navštívili Viedeň, aby dohodli podrobnosti. Úrady potom oznámili, že na deportáciu vybrali 30 osôb, ktoré v Rakúsku trestne stíhali.
Rokovania s Talibanom sú nanajvýš sporné. Ide o hnutie, ktoré demokratický svet donedávna považoval za teroristov a na čele s USA s nimi viedol vojnu.
Keď však Američania v lete 2021 z Afganistanu stiahli vojenské jednotky (posledné americké lietadlo opustilo krajinu 30. augusta 2021), Taliban prešiel do útoku. Obsadil hlavné mesto, zvrhol vládu a afganský prezident ušiel do cudziny. V krajine následne vyhlásili „islamský emirát“, no jeho vládu žiadny z európskych štátov oficiálne neuznal.
Čítajte viac Recept na nelegálnu migráciu pomohol. Žiadateľov o azyl v Nemecku výrazne ubudlo
Rakúsky kancelár postup svojho kabinetu ospravedlňuje tým, že Viedeň presadzuje nulovú toleranciu voči ľuďom, ktorým jeho krajina poskytla útočisko, no oni páchajú trestné činy. Takí kriminálnici podľa neho musia Rakúsko opustiť bez ohľadu na to, odkiaľ prišli.
Podobný postoj predtým zaujalo i Nemecko, ktoré v lete do Afganistanu odsunulo už dve veľké skupiny mužov – v júli 81 a v auguste 28. Aj v týchto prípadoch išlo o osoby s kriminálnym pozadím.
Niekoľko vyhostení do Afganistanu v minulosti uskutočnilo aj Švajčiarsko a o možnostiach takého riešenia sa diskutuje i v Belgicku, Holandsku či v Dánsku.
Faktom je – ako už aj Pravda informovala, že napríklad v Nemecku zaznamenali pomerne vysokú kriminalitu afganských migrantov. V rokoch 2015 až 2024 nemecká polícia evidovala vyše 108-tisíc závažných zločinov, kde bol medzi podozrivými minimálne jeden Afganec. Od začiatku utečeneckej krízy v roku 2015 zavraždili Afganci v Nemecku 52 ľudí a znásilnili 2 691 žien.
Čítajte viac Medzi migrantmi v Nemecku je veľa kriminálnikov. Najhorší sú Afganci
Porušovanie medzinárodného práva
Ľudskoprávne organizácie deportácie do krajiny, kde vládne Taliban, ostro kritizujú. Ako pripomínajú, takým navrátilcom, hoci ide o trestne stíhané osoby, môžu hroziť veľmi tvrdé postihy.
Pozastavujú sa tiež nad tým, ako je vôbec možné, aby demokratické štáty vydávali migrantov do rúk islamských radikálov, ktorí ženám upierajú základné práva, bránia im vo vzdelávaní, a bežným trestom býva bičovanie či ukameňovanie.
Čítajte viac Sú migranti hrozbou? Spôsobili nárast kriminality, varujú nemeckí ministri
Podľa organizácie Amnesty International vládne v Afganistane svojvôľa, násilie a mučenie. Zbavenie migrantov ochrany a ich vydanie neľudskému režimu vraj porušuje zásady medzinárodného práva.
„Štátom je zakázané vracať ľudí do krajiny, kde čelia hrozbe mučenia, prenasledovania alebo iného závažného porušovania ľudských práv,“ uviedla organizácia v stanovisku.
Líderka opozičnej Strany zelených Leonore Gewesslerová uznala, že deportácie sú právne, a nie politické rozhodnutia. Rakúskej vláde však vyčíta, že do Viedne pozvali „zástupcov teroristického gangu“, ako nazvala talibancov.
„Vždy som mala pocit, že chceme teroristov držať mimo Rakúska, nie ich pozývať,“ poznamenala ironicky. Rakúska vláda napriek tomu avizovala, že v deportáciách do Afganistanu bude pokračovať.
