1338. deň: Lídri EÚ až na Orbána schválili podporu Ukrajine, Moskva v odvete za Storm Shadow útočila na Kyjev

Čítajte viac 1337. deň: Ukrajina zaútočila na ruskú chemičku raketami Storm Shadow, podľa Zelenského sú strely dlhého doletu cestou k mieru

**22:46 Lídri 26 členských štátov Európskej únie vo štvrtok na summite v Bruseli potvrdili pokračujúcu podporu Ukrajine a zdôraznili potrebu zvýšiť tlak na Rusko s cieľom ukončiť viac ako tri a pol roka trvajúcu vojnu. V spoločnom vyhlásení sa spomínajú aj zmrazené ruské aktíva. Text je však v tejto časti vágnejší, než sa pôvodne navrhovalo, a to pre námietky Belgicka. Vyhlásenie nepodporilo Maďarsko, informuje osobitný spravodajca TASR.

Lídri sa zaviazali riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, vrátane jej vojenských a obranných snáh. Vyzvali tiež Európsku komisiu (EK), aby čo najskôr predložila možnosti finančnej podpory na základe posúdenia potrieb Ukrajiny. Európska rada tiež „vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali v práci, aby sa Európska rada mohla touto otázkou zaoberať na svojom najbližšom zasadnutí. V súlade s právom EÚ by mali zostať aktíva Ruska zmrazené, kým Rusko neukončí svoju agresívnu vojnu proti Ukrajine a neposkytne jej náhradu za škody spôsobené vojnou,“ píše sa vo vyhlásení.

Čítajte viac Trump uvalil na Rusko sankcie. Zoberie si EÚ Putinove peniaze na podporu Ukrajiny?

V otázke často spomínanej „reparačnej“ pôžičky pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur, ktorá by mala byť financovaná zo zmrazených ruských aktív, tak nedošlo k výraznému prelomu. Finálne znenie záverov iba vyzýva EK, aby predložila možnosti na ďalšom zasadnutí lídrov v decembri. Pôvodný návrh pritom mal žiadať Komisiu, aby vypracovala legislatívny návrh o použití týchto aktív.

„Európska rada opätovne potvrdzuje svoju trvalú a neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ píše sa ďalej v spoločnom vyhlásení. Lídri 26 krajín Únie zdôraznili, že blok bude naďalej poskytovať v koordinácii s podobne zmýšľajúcimi partnermi a spojencami komplexnú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu Ukrajine a jej obyvateľom.

Vzhľadom na pokračujúce údery na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru na Ukrajine, Rusko podľa členských krajín nepreukázalo dostatok skutočnej politickej vôle ukončiť svoju vojnu a zapojiť sa do zmysluplných mierových rokovaní.

„Európska únia a členské štáty sú pripravené prispieť k silným a dôveryhodným bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu, najmä podporou schopnosti Ukrajiny odrádzať od agresie a účinne sa brániť,“ zdôraznili najvyšší predstavitelia krajín Únie, s výnimkou Maďarska.

Poznamenali, že EÚ je odhodlaná naďalej vyvíjať a zvyšovať tlak na Rusko, aby zastavilo svoju vojnu, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií. Európska rada tiež uvítala štvrtkové prijatie 19. balíka protiruských sankcií. Na ďalšom súbore sankcií sa podľa informácií TASR už začalo pracovať.

„Európska rada naliehavo vyzýva Rusko a Bielorusko, aby bezodkladne zabezpečili bezpečný návrat všetkých ukrajinských detí a ďalších civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska, na Ukrajinu,“ píše sa tiež prijatom dokumente.

Lídri 26 členských štátov tiež podporili cestu členstva Ukrajiny do EÚ a uvítala významný pokrok, ktorý Kyjev doteraz dosiahol.

22:10 Taliansky súd opätovne preskúmal nemeckú žiadosť o vydanie Ukrajinca zatknutého pre obvinenia zo sabotáže na plynovod Nord Stream. Rozhodnutie však bolo odložené, uviedol jeho právnik.

Serhij Kuzniecov, ktorého v auguste zatkli na základe nemeckého zatykača, poprel, že bol súčasťou bunky obvinenej z umiestnenia výbušnín na podmorské potrubia spájajúce Rusko s Európou v septembri 2022.

Hoci súd v Bologni v severnom Taliansku schválil jeho vydanie v septembri, najvyšší taliansky súd ho minulý týždeň zablokoval kvôli problému s európskym zatykačom.

Najvyšší súd rozhodol, že súd nižšej inštancie nesprávne prekvalifikoval údajný trestný čin sabotáže na trestný čin súvisiaci s terorizmom. Vec vrátil na preskúmanie inému oddeleniu Odvolacieho súdu v Bologni.

Kuzniecovov právnik Nicola Canestrini uviedol, že opäť nesúhlasí s vydaním a poukázal na obavy týkajúce sa podmienok zadržiavania v Nemecku a „politického charakteru údajného trestného činu“.

„Súd iného členského štátu EÚ už uznal existenciu zásady funkčnej imunity, ktorá chráni všetky osoby konajúce v rámci vojenskej operácie,“ uviedol vo vyhlásení. „Súd si vynesenie rozsudku odložil na neurčený neskorší dátum, dodal Canestrini.

Čítajte viac Sabotáž Nord Streamu: poľský súd odmietol vydať Ukrajinca do Nemecka, prepustil ho na slobodu

Kuzniecov tvrdí, že v čase incidentu bol členom ukrajinských ozbrojených síl a nachádzal sa na Ukrajine. Podľa pôvodného rozsudku o vydaní mu v Nemecku hrozí až 15 rokov väzenia, ak bude uznaný vinným.

Potrubia, ktorými sa roky prepravoval ruský plyn do Európy, boli poškodené obrovskými výbuchmi niekoľko mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Západné mocnosti, ktoré podporujú Kyjev, spočiatku obviňovali Rusko, ktoré následne obvinilo ich. Nemecké vyšetrovanie identifikovalo ukrajinskú bunku zloženú z piatich mužov a jednej ženy, ktorá bola pôvodcom útokov.

Nemeckí prokurátori v čase zatknutia uviedli, že Kuzniecov použil falošné doklady totožnosti na prenájom jachty, ktorá odchádzala z nemeckého mesta Rostock, aby vykonala útoky.

Kuzniecov je držaný vo väznici s vysokou ostrahou v severnom Taliansku.

Nord Stream bol dlho sporný, pretože umožňoval ruskému plynu obchádzať východoeurópske tranzitné trasy a spôsoboval, že Nemecko bolo príliš závislé od lacnej energie z Moskvy.

Žiadne zo zasiahnutých potrubí neboli v čase výbuchu v prevádzke.

17:58 V rámci verejnej zbierky Operácia Oksana 50 na pomoc Ukrajine sa za prvý mesiac podarilo vyzbierať vyše 355 000 eur. TASR o tom informovala hovorkyňa zbierky Katarína Cíbiková s tým, že zbierka prebieha až do konca februára 2026.

Za zbierkou stojí Nadácia otvorenej spoločnosti v spolupráci s českým Nadačným fondom pre Ukrajinu (Darček pre Putina). Jej cieľom je zabezpečiť 50 evakuačných vozidiel, ktoré budú zachraňovať životy priamo na frontových líniách. „Vďaka šľachetnému darcovi, ktorý pridal k plánovaným vozidlám ešte jedno navyše, hrdinským ľuďom z Ukrajiny ich tak odovzdáme 51,“ dodala Cíbiková.

Prispieť možno na stránkach www.oksana50.sk a www.oksana50.cz.

17:02 Zmrazené ruské aktíva by nemali byť využité len na humanitárne účely, povedal dnes na tlačovej konferencii na summite Európskej únie v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V tejto súvislosti zdôraznil, že Ukrajina peniaze potrebuje aj na zbrane na účinnú obranu.

Dopoludnia ukrajinský prezident vyzval úniových lídrov, aby sa čo najskôr dohodli na pláne využitia zmrazených ruských aktív v Európe na podporu brániacej sa Ukrajiny. Tiež uviedol, že významnú časť týchto aktív Ukrajina použije na nákup zbraní od svojich európskych spojencov.

Na tlačovej konferencii na otázky novinárov, či dnes očakáva schválenie plánu na využitie týchto aktív, neodpovedal jednoznačne. Vyjadril však nádej, že lídri urobia pozitívne politické rozhodnutie, ktoré Ukrajine finančne pomôže na základe zmrazených ruských aktív.

16:57 Súčasťou najnovšieho balíka sankcií Európskej únie (EÚ) schváleného vo štvrtok je aj uvalenie cestovného zákazu a zmrazenie aktív rektorovi moskovskej Vysokej školy ekonomickej (Vysšaja škola ekonomiky, VŠE) Nikitovi Anisimovi. Ten tento rok otvoril magisterský kurz o obchádzaní európskych sankcií, píše TASR podľa správy denníka The Guardian.

Členské štáty Európskej únie vo štvrtok schválili 19. balík sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine. Na zoznam reštriktívnych opatrení pribudlo 69 entít a sankcie cielia na kľúčové sektory ruskej ekonomiky vrátane energetiky, financií a vojensko-priemyselného komplexu. Balík zahŕňa aj prísnejšiu kontrolu pohybu ruských diplomatov v rámci schengenu a opatrenia proti osobám zodpovedným za únosy ukrajinských detí.

16:22 Maďarsko je jedinou krajinou, kde možno uzavrieť mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Dnes to povedal maďarský premiér Viktor Orbán v prejave k výročiu protisovietskeho povstania z roku 1956.

Čítajte viac Orbán: Maďarsko je jediná krajina, kde možno uzavrieť mier medzi Ruskom a Ukrajinou

15:57 Český prezident Petr Pavel privítal dohodu štátov EÚ na prijatí 19. balíka sankčných opatrení proti Rusku a tiež uvalenie sankcií zo strany Spojených štátov proti ruským ropným spoločnostiam. Len cieleným diplomatickým a ekonomickým tlakom je podľa neho možné prinútiť Rusko k rokovaniu o mieri na Ukrajine. Napísal to vo štvrtok na sociálnej sieti X.

„Vítam dohodu EÚ na 19. sankčnom balíčku aj uvalenie sankcií Spojených štátov na ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Som dlhodobo presvedčený, že cielený diplomatický a ekonomický tlak z oboch strán Atlantiku je tou hlavnou cestou, ako prinútiť Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu o mieri na Ukrajine,“ napísal Pavel.

V poradí 19. balík sankcií proti Rusku prijali členské štáty EÚ vo štvrtok ráno. Nový súbor reštriktívnych opatrení zahŕňa napríklad postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska či český návrh o obmedzení pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Okrem premiéra ČR Petra Fialu zahrnutie českého návrhu ocenil aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, ktorý s ním pred dvoma rokmi do EÚ prišiel. „Presadili sme to! Na môj návrh dnes Európska únia schválila obmedzenie pohybu ruských diplomatov po schengene. Je to ďalší konkrétny výsledok práce našej vlády na bezpečnosti Európy… Česko je silný hráč a líder európskej bezpečnostnej politiky,“ napísal na sieti X.

15:45 Bratislavský Ružinov daroval svojmu partnerskému mestu Cherson na Ukrajine dva autobusy, ktoré obyvateľom sídla v blízkosti vojnovej zóny priviezli i humanitárnu pomoc. Informoval starosta mestskej časti Martin Chren spolu s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku Myroslavom Kastranom a zástupcom Dopravného podniku Bratislava (DPB) Michalom Dekánkom.

Ružinov získal autobusy, ktoré boli vyradené z vozového DPB, stále sú však plne pojazdné a funkčné. Chren preto verí, že v Chersone poslúžia rovnako dobre ako materiálny náklad, ktorý do ukrajinského mesta prevezú. „Autobusy budú viezť veľké množstvo čerpadiel, elektrocentrály, hasiace prístroje i veci zo zbierky medzi obyvateľmi Ružinova, je tam teplé oblečenie, deky i potraviny,“ spresnil Chren, ktorý sa poďakoval všetkým, čo prispeli a zabezpečovali vypravenie autobusov.

Vďačnosť vyjadril i ukrajinský veľvyslanec, pre ktorého je zásielka pre Cherson potvrdením, že dohoda o partnerstve nezostala len na papieri, ale reálne funguje. „Táto dohoda sa napĺňa praktickým zmyslom, v tomto prípade autobusmi naplnenými materiálnou pomocou, ktorá pomôže ľudom v Chersone prežiť ťažké zimné obdobie, ktoré nás čaká,“ upozornil Kastran. „Som rád, že tak, ako pokračuje humanitárna pomoc a spolupráca na vládnej úrovni, tak pokračuje aj spolupráca a pomoc na úrovni samospráv,“ dodal. Predpokladá, že autobusy využijú v Chersone v rámci tamojšej verejnej dopravy.

Dekánek priblížil, že autobusy pochádzajú z roku 2008 a v rámci vozového parku DPB pôvodne jazdili na regionálnych linkách. „Po zmene dopravcu prímestskej autobusovej dopravy boli využívané už len sporadicky, preto sú stále v dobrom technickom stave,“ dodal. Pripomenul tiež, že v DPB pracuje vyše 160 Ukrajincov, ktorí na Slovensku našli útočisko po napadnutí Ukrajiny Ruskom. Sú medzi nimi vodiči, ale i ich rodinní príslušníci, ktorí našli prácu na iných pozíciách v dopravnom podniku. „Sme radi, že teraz môžeme poskytnúť pomoc i prostredníctvom autobusov, ktoré v Chersone potrebujú,“ dodal Dekánek.

Na Ukrajinu vyrazili autobusy v utorok (21. 10.) skoro ráno, za hranicami si ich prevezmú vodiči z Chersonu.

15:40 Slovensko posudzuje možnosti zapojenia sa do koalície pre návrat ukrajinských detí. Krajina podporuje všetky pragmatické snahy o ich návrat. Vyhlásil to minister zahraničných vecí Juraj Blanár v písomnom stanovisku, ktoré počas hodiny otázok v Národnej rade (NR) SR predniesol minister pôdohospodárstva Richard Takáč (obaja Smer-SD). Minister tak reagoval na otázku poslankyne NR SR Beáty Jurík (PS), či sa Slovensko do projektu zapojí. Jurík v otázke podotkla, že na to vyzval prezident SR Peter Pellegrini.

Blanár poukázal, že Slovensko sa na zasadnutiach koalície zúčastňuje ako pozorovateľ. „Venujeme náležitú pozornosť všetkým aktivitám, ktoré napomáhajú návratu ukrajinských detí. Osobitne oceňujem úsilie prvej dámy USA Melanie Trump, ktorá informovala o svojom angažovaní aj prostredníctvom komunikácie s ruským prezidentom,“ odkázal Blanár.

14:45 Český premiér Petr Fiala sa dnes v Bruseli na okraj summitu EÚ stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. O bilaterálnom rokovaní Fiala informoval na sociálnej sieti X s tým, že bude Ukrajinu naďalej podporovať z pozície opozície. Zelenskyj na svojom profile poďakoval Čechom za „vrelosť, solidaritu a všetku pomoc, ktorú Ukrajina pociťuje každý deň“.

„Z pozície opozície budeme Ukrajinu aj naďalej podporovať a verím, že nová česká vláda nadviaže na našu pomoc Ukrajine v čo najväčšej možnej miere,“ uviedol v príspevku predseda českej vlády. Zároveň oznámil, že Zelenskému odovzdal darček v podobe háčkovanej brošne. „Počas kampane mi ju odovzdala jedna pani s prosbou, že ju háčkovala jej vnučka a či ju môžem odovzdať práve pánovi prezidentovi. Rád som tak dnes urobil,“ dodal.

Zelenskyj uviedol, že Fialu informoval o dopadoch ruských úderov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. „Česká republika nám už pomáha s obnovou v tejto oblasti a hovorili sme o ďalších možnostiach podpory ukrajinskej energetickej odolnosti a nášho ľudu,“ uviedol Zelenskyj s tým, že s českým premiérom tiež hovoril o spoločných obranných projektoch a iniciatívach na ochranu ukrajinského neba. „Zhodli sme sa, že sankcie a zmrazenie ruských aktív musia mať za cieľ podporu Ukrajiny, našu ochranu a obranu,“ dodal ukrajinský prezident.

Česko je jedným z hlavných stúpencov Ukrajiny, podporuje ju okrem iného prostredníctvom českej muničnej iniciatívy. Končiaci predseda vlády dnes ráno uviedol, že dúfa, že nový český kabinet túto iniciatívu nezruší, ako niektorí zástupcovia vznikajúcej koalície naznačujú.

Česká muničná iniciatíva získava pre Ukrajinu delostreleckú muníciu v krajinách aj mimo Európskej únie. Česko na iniciatíve spolupracuje práve s Holandskom a Dánskom. V rámci iniciatívy by tento rok Ukrajina mohla získať až 1,8 milióna kusov munície.

14:27 Rusko a Ukrajina si dnes vymenili telá viac ako 1 000 vojakov padlých vo vojne. Rusko Ukrajine odovzdalo 1 000 tiel a Ukrajina Rusku 31, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na ruský server RBK.

Informáciu o navrátených telách ukrajinských vojakov priniesol tiež server RBK-Ukrajina, podľa ktorého sa ukrajinské úrady pripravujú na ich identifikáciu. Ukrajinský koordinačný štáb, ktorý má na starosti výmeny vojnových zajatcov a repatriáciu tiel zabitých vojakov, poďakoval Medzinárodnému výboru Červeného kríža za pomoc.

Zatiaľ posledná podobná výmena sa uskutočnila 18. septembra, keď sa na Ukrajinu vrátilo 1 000 padlých a do Ruska 24. V posledných mesiacoch bolo na Ukrajinu v rámci niekoľkých výmen dovezených viac ako 8 000 prevažne neidentifikovaných tiel, čo bol výsledok rozhovorov medzi oboma stranami v Istanbule.

14:08 Útok ruského dronu v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny si vyžiadal životy dvoch ukrajinských novinárov. Vo štvrtok to pre agentúru AFP potvrdili ukrajinské štátne médiá.

Ukrajinský spravodajský web Hromadske vo štvrtok citoval gubernátora Doneckej oblasti Vadyma Filaškina, ktorý informoval, že obeťami útoku ruského dronu typu Lancet sa stali novinárka televízneho kanálu Freedom TV Olena Hubanovová a kameraman Jevhen Karmazin. Filaškin zároveň zverejnil fotografie zhoreného auta reportérov.

Freedom TV – štátom financovaná spravodajská organizácia – následne správy o útoku, pri ktorom zahynuli jej dvaja zamestnanci, potvrdila.

„Od prvých dní rozsiahlej ruskej invázie informovali o situácii v regióne, prinášali pravdivé správy o zločinoch nepriateľa, evakuácii civilistov a príbehoch našich obrancov,“ napísal Filaškin na platforme Telegram. „Je to veľká strata pre región i pre nás všetkých,“ dodal.

Podľa Národnej únie novinárov Ukrajiny bolo od začiatku ruskej invázie zabitých najmenej 133 pracovníkov médií.

13:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes na summite v Bruseli vyzval úniových lídrov, aby sa čo najskôr dohodli na pláne využitia zmrazených ruských aktív v Európe na podporu brániacej sa Ukrajiny. Navrhovaný mechanizmus na využitie zmrazených ruských aktív je podľa neho úplne legálny a spravodlivý. Podľa Zelenského Ukrajina použije významnú časť týchto aktív na nákup zbraní od svojich európskych spojencov.

Ukrajinský prezident dnes pred šéfmi štátov a vlád krajín EÚ hovoril o útokoch, ktorým jeho krajina v posledných dňoch čelí. Rusi podľa neho chcú, aby Ukrajina vstúpila do zimy bez elektriny. „Väčšina ruských raketových a dronových útokov cieli na zničenie bežného života v mestách a na dedinách. Chcú donútiť ľudí utiecť, alebo žiť kompletne bez elektriny,“ uviedol prezident a spomenul tiež napríklad nedávny útok v Charkove, ktorý zasiahol škôlku.

V súvislosti so zvýšením tlaku na Rusko hovoril aj o práve prejednávanej možnosti použiť pre pôžičku Kyjevu zmrazené ruské aktíva v Európe. Európska komisia pred pár dňami predstavila plán, ktorý podľa nej umožní na takzvanú reparačnú pôžičku Ukrajine využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v Európe bez toho, aby tieto aktíva boli skonfiškované.

„Navrhovaný mechanizmus pre použitie zmrazených ruských aktív je plne legálny a spravodlivý, je založený na myšlienke, že agresor bude zodpovedný za spôsobené škody,“ uviedol dnes Zelenskyj. „Existujú obrovské finančné prostriedky, ktoré môžu podporiť odolnosť Ukrajiny a tiež prispieť k vášmu rozvoju. Plánujeme použiť významnú časť týchto prostriedkov na nákup európskych zbraní,“ dodal prezident v prejave.

13:36 Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vo štvrtok v Bruseli kritizoval slovenskú vládu za jej postoj k podpore Ukrajiny. Kroky kabinetu v súvislosti s vojenskou pomocou označil za mätúce, no naopak, ocenil konečnú podporu prijatia nového balíka protiruských sankcií zo strany EÚ.

Šimečka nesúhlasí s tým, že vláda odmieta darovať zbrane a vojenské vybavenie. Upozornil na paradox: „Na obchodnej báze však prebieha rozsiahla spolupráca medzi slovenskými spoločnosťami a obranným sektorom, takže slovenské zbrane nakoniec končia na Ukrajine a podporujú jej obranu proti Rusku,“ povedal.

Líder opozície zopakoval, že Slovensko by malo Ukrajine pomáhať viac a považuje za mätúce, že momentálne je spolupráca iba na komerčnom základe. Pýtal sa: „Lebo, ak môžeme Ukrajine predávať zbrane, prečo jej nemôžeme pomáhať priamo?“

Zdôraznil tiež, že Slovensko by nemalo byť izolované od európskeho úsilia. „Napriek niektorým mätúcim postojom a stanoviskám vlády Slovensko túži byť v Európe, ktorá je postavená na právnom štáte a demokracii, a chce vo všeobecnosti prejaviť solidaritu s Ukrajinou a postaviť sa ruskej agresii,“ vyhlásil Šimečka.

V Bruseli sa koná aj summit Európskej rady (SR zastupuje premiér Robert Fico), ktorý rokuje o Ukrajine, európskej obrane a novom pláne EK použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie reparačnej pôžičky pre Kyjev. Členské štáty EÚ ráno definitívne prijali 19. balík sankcií proti Rusku, ktorý zahŕňa aj postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska.

Šimečka ocenil, že vláda SR nakoniec prijatie sankcií podporila, a to napriek podľa neho predchádzajúcim „divadlám a hrozbám veta“.

13:20 Jedno z dvoch elektrických vedení do Ruskom okupovanej atómovej elektrárne v meste Záporožie na juhu Ukrajiny sa podarilo opraviť, potvrdila štvrtok ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v štátnej televízii. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Ministerka dodala, že v poradí desiaty výpadok elektriny trval presne jeden mesiac. Opravené bolo vedenie s výkonom 750 kilowattov, zatiaľ čo oprava druhého vedenia s výkonom 330 kilowattov stále prebieha, spresnila.

Hrynčuková opakovane obvinila ruskú stranu, že systematicky ostreľuje elektrické vedenia vedúce do jadrovej elektrárne s cieľom prerušiť ich spojenie s ukrajinskou elektrickou sieťou.

Hovorca ruskej okupačnej správy Vladimir Rogov obnovenie elektrického vedenia potvrdil tiež. Uviedol, že na práce bolo dohodnuté lokálne prímerie, ktoré sprostredkovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). MAAE taktiež potvrdila obnovu jedného elektrického vedenia na platforme X.

Záporožská elektráreň, ktorú od marca 2022 okupujú ruské sily, stratila pripojenie k rozvodnej sieti 23. septembra už desiatykrát od začiatku ruskej invázie. Spomínaný výpadok bol najdlhším od vypuknutia vojny. Hoci sú reaktory elektrárne odstavené už viac než tri roky, zariadenie stále potrebuje spoľahlivý externý zdroj energie na chladenie jadrového paliva a udržiavanie bezpečnostných systémov.

12:45 Nové americké sankcie na ruský ropný sektor vyvolali ostrú reakciu Moskvy, ktorá ich označila za „akt vojny“. Kremeľ zároveň tvrdo varoval Európsku úniu pred pokusmi o konfiškáciu zmrazených aktív a sľubuje odvetu. Indický ropný gigant kvôli tlaku zastavuje dovoz ruskej ropy.

Čítajte viac Moskva zúri po Trumpovom uvalení sankcií na ropný sektor: Je to „akt vojny“. Kremeľ hrozí aj EÚ. India zastavuje dovoz ruskej ropy

11:36 Dronový útok ruskej armády na Kyjev si vyžiadal sedem zranených ľudí. Útoky však zasiahli aj Rusko, kde v Brianskej oblasti dron zaútočil na civilné auto, pričom zahynula jeho vodička. Správu o útokoch na Ukrajine priniesla britská stanica BBC.

V jednom z kyjevských okresov drony spôsobili požiare v troch bytových domoch, zhoreli aj autá a tlaková vlna poškodila okná na niekoľkých domoch, škole a materskej škole. Poškodené bolo aj obchodné centrum. Úlomky dronu dopadli aj v blízkosti synagógy, čo potvrdil aj hlavný rabín Ukrajiny Moše Asman.

V ďalšom okrese Kyjeva dron narazil do 21. poschodia 24-poschodového bytového domu, ale nevybuchol, informovala ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne situácie.

V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny ruské drony zaútočili na železničnú stanicu, pričom podľa regionálnej vojenskej správy bolo zranených viacero železničných robotníkov. Jeden z nich bol hospitalizovaný, ale je mimo ohrozenia života.

Ukrajinská metropola, ako aj ďalších desať oblastí Ukrajiny, čelili mohutnej vlne dronových útokov aj v noci na stredu. O život pri nich prišlo najmenej šesť ľudí, z toho dvaja v Kyjeve. Najväčšie odsúdenie vyvolal útok, pri ktorom bola v meste Charkov na východe Ukrajiny zasiahnutá súkromná materská škola. Deti boli v čase tohto útoku v kryte, ale mnohé utrpeli šok.

Gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz informoval, že ukrajinský dron, ktorý v noci na štvrtok zaútočil na civilné vozidlo v Rusku, si vyžiadal život jeho vodičky.

11:24 V dôsledku najnovších ruských útokov na ukrajinskú energetickú sieť sú vo štvrtok na Ukrajine zavedené opatrenia na obmedzenie spotreby elektriny, informovala tlačová služba spoločnosti Ukrenerho. Tieto opatrenia budú platiť vo väčšine oblastí Ukrajiny od 07:00 h do 23:00 h miestneho času. Informovala o tom britská stanica BBC.

Podľa ukrajinského vedenia sa ruská armáda pred príchodom zimy opäť pokúša poškodiť energetický systém Ukrajiny. Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková už po útokoch v noci na stredu uviedla, že tieto útoky svedčia o systematickej kampani nepriateľa zameranej na zničenie ukrajinského energetického sektora pred zimou. Hrynčuková poznamenala, že Rusko útočí aj opravárenské tímy pracujúce na oprave poškodených energetických zariadení.

Ruské ministerstvo obrany naďalej označuje svoje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru za reakciu na útoky ukrajinskej armády na ruské civilné ciele.

Hrynčuková v stredu telefonicky rokovala so svojím americkým rezortným kolegom Chrisom Wrightom, ktorý ponúkol Ukrajine podporu, aby krajina zvládla nadchádzajúcu zimu.

O príprave Ukrajiny na zimu začiatkom týždňa informoval aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Vedenie krajiny podľa neho komunikuje s partnermi v Európe, ktorí Ukrajinu môžu podporiť potrebným typom energetického vybavenia. Uviedol zároveň, že ministerstvo zahraničných vecí musí byť v tomto ohľade aktívnejšie. Zelenskyj uistil, že vláde sa podarilo zabezpečiť značnú časť financií na nákup požadovaných objemov plynu. Rokuje sa aj o posilnení ochrany energetických zariadení na Ukrajine pred ruskými leteckými útokmi.

Počas minulých vojnových zím na Ukrajine vznikali tzv. body nezlomnosti, ktoré slúžili ako dočasný prístrešok pre ľudí, ktorí doma nemajú elektrinu, vodu a nefunguje im v byte ani kúrenie.

11:04 Európska únia už pracuje na 20. balíku sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, oznámil vo štvrtok estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna po prijatí najnovších reštriktívnych opatrení členskými štátmi EÚ.

V poradí 19. súbor protiruských sankcií zahŕňa postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, okrem toho je zameraný na päť ruských bánk, tzv. ruskú tieňovú flotilu, kryptoburzy a subjekty v Indii a Číne. EÚ takisto obmedzuje pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.

„Rusko musí pochopiť, že na medzinárodnej scéne nie je miesto pre štát, ktorý hrubo porušuje medzinárodné právo a útočí na suverénne národy. Neprestaneme, kým Rusko nebude plne zodpovedné, nestiahne sa z Ukrajiny a nekompenzuje škody, ktoré spôsobilo. Nie je to len posolstvo – je to sľub,“ uviedol podľa vyhlásenia estónskej diplomacie Tsakhna.

Čítajte viac Úder na ruský plyn aj „tieňovú flotilu“: EÚ schválila nový balík sankcií, Slovensko stiahlo blokádu

10:18 Maďarsko vo štvrtok pošle odkaz svetu, že Maďari nebudú zomierať pre Ukrajinu. Napísal to na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán – dve hodiny pred provládnym Pochodom mieru, zorganizovanom v deň štátneho sviatku výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii v roku 1956. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Dnes posielame odkaz celému svetu: Maďari hovoria ‚nie‘ vojne. Nezomrieme za Ukrajinu! Nepošleme naše deti na bitúnok na príkaz Bruselu,“ píše vo svojom príspevku Orbán, ktorý vyzval Maďarov, aby sa pridali k tomuto pochodu.

Ústredné oslavy štátneho sviatku 69. výročia revolúcie a vojny za nezávislosť v roku 1956 sa začali ráno na Kossuthovom námestí vztýčením štátnej vlajky s vojenskou poctou za prítomnosti ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkeho a náčelníka generálneho štábu Gábora Böröndiho.

Okrem provládneho pochodu, ktorý organizuje Fórum občianskeho zomknutia (CÖF), a v závere ktorého vystúpi s prejavom Orbán, pripravuje v tento deň svoj protivládny Národný pochod aj najsilnejšia opozičná strana TISZA.

Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci i roľníci, ktorí žiadali slobodu po rokoch stalinistického útlaku.

Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali potlačiť revolúciu. Tú po dvoch týždňoch krvavo potlačila sovietska Červená armáda, pričom zahynulo takmer 3000 osôb, 12 000 ďalších utrpelo zranenia a približne 200.000 ľudí utieklo na Západ.

9:58 V dôsledku najnovších ruských útokov na ukrajinskú energetickú sieť sú vo štvrtok na Ukrajine zavedené opatrenia na obmedzenie spotreby elektriny, informovala tlačová služba spoločnosti Ukrenerho. Tieto opatrenia budú platiť vo väčšine oblastí Ukrajiny od 07:00 h do 23:00 h miestneho času. Informovala o tom britská stanica BBC, píše TASR.

Podľa ukrajinského vedenia sa ruská armáda pred príchodom zimy opäť pokúša poškodiť energetický systém Ukrajiny.

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková už po útokoch v noci na stredu uviedla, že tieto útoky svedčia o systematickej kampani nepriateľa zameranej na zničenie ukrajinského energetického sektora pred zimou. Hrynčuková poznamenala, že Rusko útočí aj opravárenské tímy pracujúce na oprave poškodených energetických zariadení.

9:37 Belgický premiér Bart De Wever dnes ráno pri príchode na summit EÚ vyjadril opätovne výhrady Belgicka ohľadom takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine. Ak nebudú splnené belgické požiadavky, jeho krajina pôžičku zablokuje, povedal De Wever novinárom. Belgicko chce najprv vidieť právny základ pre použitie zmrazených ruských aktív v Európe pre pôžičku Kyjevu. Väčšina zmrazených ruských aktív sa totiž nachádza práve v Belgicku, pretože tam má svoje sídlo depozitár cenných papierov Euroclear.

Čítajte viac Belgicko hrozí zablokovaním pôžičky Ukrajine: Riziká sú veľmi veľké, ak chceme ísť ďalej, musíme ísť spoločne

9:30 Česká muničná iniciatíva je podľa končiaceho premiéra ČR Petra Fialu dôležitou súčasťou obrany Ukrajiny proti ruskej agresii, a preto by mala pokračovať. S touto žiadosťou sa na neho podľa jeho slov obracajú aj predstavitelia ďalších krajín. Fiala dúfa, že nová česká vláda si uvedomí dôležitosť projektu a nezruší ho. Povedal to vo štvrtok pred odletom do Bruselu na summit EÚ, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Česká muničná iniciatíva bola mimoriadne úspešná. Pomohla a pomáha Ukrajine, zvýšila prestíž ČR a je to vec, ktorá by určite mala pokračovať,“ podotkol Fiala. Zdôraznil, že v niektorých mesiacoch bola pre Ukrajinu táto pomoc zásadná, pretože Rusko malo v oblasti munície niekoľkonásobnú prevahu, ktorú sa podľa slov českého premiéra podarilo vďaka muničnej iniciatíve znížiť.

„Predstavitelia ďalších krajín sa na mňa obracajú s tým, že by boli radi, aby sme v tejto aktivite pokračovali. Verím, že napriek predvolebnej rétorike si snáď budúca vláda bude vedomá významu tejto iniciatívy a nenaplní to, čo sme opakovane počuli z úst niektorých jej predstaviteľov, že muničnú iniciatívu zrušia, že sa im zdá divná a podobne. Je to výsledok neznalosti aj neporozumenia toho, čo sa v medzinárodnom priestore deje, tak dúfam, že toto nebude nakoniec vo finále prekážkou,“ povedal Fiala.

Čítajte viac Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie

7:15 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zrušila kľúčové obmedzenie na používanie niektorých striel dlhého doletu, ktoré Ukrajina dostala od západných spojencov, napísal denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov. Trump to však odmietol ako lož.

"Článok vo Wall Street Journal o tom, že USA schválili použitie rakiet dlhého doletu Ukrajine hlboko v Rusku, je FALOŠNÁ SPRÁVA! USA nemajú nič spoločné s týmito raketami, nech už pochádzajú odkiaľkoľvek, ani s tým, čo s nimi Ukrajina robí!“ uviedol Trump na svojej sociálnej sieti.

Čítajte viac Trump odmietol tvrdenie denníka Wall Street Journal, že umožnil údery hlboko v Rusku

6:00 Ruské bezpilotné lietadlá zaútočili druhú noc po sebe na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, kde zranili sedem ľudí a poničili niekoľko budov. Napísala to agentúra Ukrinform s odvolaním sa na starostu mesta Vitalija Klička. Útoky a pády trosiek dronov podľa neho viedli k požiarom v troch obytných domoch a poškodeniu ďalších budov, vrátane školy a materskej školy.

„Sedem zranených v hlavnom meste po nočnom útoku nepriateľa. Päť z nich bolo hospitalizovaných, dvaja sú v ambulantnej starostlivosti,“ zhrnul následky najnovších úderov Kličko.

Drony v noci na štvrtok poškodili niekoľko obytných domov a ďalších budov, vrátane materskej školy, uviedol šéf vojenskej správy metropoly Tymur Tkačenko. Predstavitelia mesta varovali obyvateľov pred možným raketovým útokom, dodala agentúra.

Rusko v stredu v noci vyslalo na Kyjev a priľahlé okolie 405 bezpilotných lietadiel a 28 rakiet, ktoré si okrem šiestich obetí vyžiadali 17 zranených a výpadky elektriny vo väčšine ukrajinských oblastí. Moskva potom uviedla, že jej údery boli odvetou za ukrajinské útoky na ruské civilné ciele. Ukrajinská armáda totiž v utorok večer oznámila, že vykonala kombinovaný vzdušný úder okrem iného s britskými strelami Storm Shadow, ktorý v Brjanskej oblasti zasiahol kľúčový chemický závod vyrábajúci výbušniny a raketové palivo.