Summit Európskej rady medzitým odštartoval, za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa lídri EÚ venujú prioritne ďalšej podpore Kyjevu vrátane diskusie o reparačnej pôžičke. Nové sankcie uvalili v stredu večer aj Spojené štáty, ktoré postihli dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Moskva označila tieto kroky za „extrémne kontraproduktívne“.
Zákaz LNG i obmedzenie diplomatov
Balík devätnástich protiruských sankcií, ktorý je reakciou na pokračujúcu ruskú inváziu proti Ukrajine, zahŕňa sériu opatrení v oblasti energetiky a financií. Najvýznamnejšou novinkou je postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska. Krátkodobé zmluvy týkajúce sa LNG skončia po šiestich mesiacoch, zatiaľ čo dlhodobé zmluvy nadobudnú účinnosť až od 1. januára 2027. Dánske predsedníctvo označilo balík za významný krok, ktorý sa zameriava na hlavné ruské zdroje príjmov a jeho cieľom je „oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu“.
Čítajte viac Žiadne stretnutie, ale tvrdý úder: Trump zrušil summit s Putinom a uvalil "obrovské sankcie" na ruské ropné giganty
Súbor reštrikcií obsahuje aj dlho presadzovaný návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore, ktorý najmä Česká republika požadovala takmer dva roky. Obmedzenia sa taktiež zameriavajú na tzv. ruskú tieňovú flotilu, leteckú dopravu a kryptomeny. Konkrétne pribudlo ďalších 117 lodí, prevažne tankerov, čím sa celkový počet plavidiel, ktoré Moskva využíva na obchádzanie vývozných obmedzení, zvýšil na 558. Sankcie zasiahli aj finančný sektor, konkrétne päť ruských bánk, kryptoburzy, banky v Kazachstane a Bielorusku, ako aj štyri subjekty spojené s čínskym ropným priemyslom.
Fico presadil podmienky
Nové sankcie do stredajšieho večera blokovalo Slovensko. Premiér Robert Fico žiadal, aby sa do záverov Európskej rady zapracovali záruky týkajúce sa vysokých cien energií, revízie zavádzania systému obchodovania s emisiami (ETS 2) a prispôsobenie klimatických cieľov potrebám automobilového a ťažkého priemyslu. Podľa vlády SR Brusel všetky požiadavky Slovenska do návrhu záverov summitu zapracoval, a Bratislava tak stiahla svoju jedinú výhradu.
Samotný summit EÚ v Bruseli medzitým začal. Lídri bloku, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica a českého premiéra Petra Fialu, odštartovali rokovania tradičnou výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolaovou. Následovať bude debata s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Posilnenie európskej obrany a bezpečnosti bude témou počas obeda, popoludní sa lídri budú venovať konkurencieschopnosti a klíme, pričom sa očakáva rozsiahla diskusia aj o návrhu Európskej komisie znížiť emisie oxidu uhličitého o 90 percent do roku 2040. Večerné rokovania sa sústredia na migráciu a Blízky východ. Vzhľadom na nabitý program sa očakáva, že rokovania potrvajú dlho do nočných hodín.
Čítajte viac Moskva zúri po Trumpovom uvalení sankcií na ropný sektor: Je to „akt vojny“. Kremeľ hrozí aj EÚ. India zastavuje dovoz ruskej ropy
Zelenskyj krok ocenil
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal prijatie sankcií EÚ a USA. Po príchode na summit v Bruseli ich označil za „veľmi dôležitý krok“ a vyjadril nádej, že budú fungovať. Predseda Európskej rady António Costa privítal Zelenského pred novinármi ako zástupcu budúceho člena Európskej únie a opätovne ho ubezpečil, že EÚ stojí na strane Ukrajiny a bude ju ďalej podporovať pri dosiahnutí spravodlivého a trvalého mieru.
Zelenskyj zdôraznil, že na Rusko je potrebné vyvinúť väčší tlak, aby sa dosiahlo prímerie. „Rusko nedáva najavo, že chce túto vojnu zastaviť, stále na nás útočí,“ povedal. Podľa neho musí Európa, USA a Ukrajina spoločne tlačiť na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby agresiu zastavil. „Tlak znamená sankčné balíčky, rakety dlhého doletu, protivzdušnú obranu a samozrejme finančnú podporu, o ktorej budeme dnes hovoriť,“ dodal ukrajinský prezident.
Čítajte viac Prímerie je stále možné, tvrdí Zelenskyj. Kľúčové sú tvrdé sankcie, územné ústupky neprichádzajú do úvahy
Medvedev hovorí o akte vojny
K sankciám EÚ sa pridali aj Spojené štáty, ktoré uvalili reštrikcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, Rosnefť a Lukoil, ktoré podľa Washingtonu „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“. Tieto kroky sa stali okamžitým terčom tvrdej kritiky Kremľa. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová označila americké protiruské sankcie za extrémne kontraproduktívne, pokiaľ ide o mier na Ukrajine, pričom zdôraznila, že ruské ciele na Ukrajine zostávajú nezmenené.
Kroky USA vyvolali aj ostrú reakciu bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý ich dokonca označil za „akt vojny“. „USA sú naším nepriateľom a ich upovedaný ‚mierotvorca‘ sa teraz naplno vydal na vojnový chodník proti Rusku,“ napísal Medvedev na Telegrame, dodávajúc, že americký prezident sa pridal k „šialenej Európe“. V reakcii na pokračujúcu agresiu a nové sankcie, americký prezident Donald Trump v noci oznámil, že zrušil plánovaný summit s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v Budapešti, pretože usporiadanie takéhoto stretnutia sa mu teraz nezdalo správne.
Čítajte viac Belgicko hrozí zablokovaním pôžičky Ukrajine: Riziká sú veľmi veľké, ak chceme ísť ďalej, musíme ísť spoločne
Diskusia o reparačnej pôžičke a 20. balíku
Lídri EÚ budú dnes diskutovať aj o dôležitom politickom rozhodnutí týkajúcom sa finančných potrieb Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027, vrátane obstarania vojenského vybavenia. António Costa potvrdil, že na technických aspektoch takzvanej reparačnej pôžičky sa naďalej pracuje s Európskou komisiou. Komisia predložila plán, ktorý by umožnil Kyjevu využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v Európe bez ich konfiškácie. Niektoré štáty, najmä Belgicko a Luxembursko, však majú proti tomuto postupu výhrady technického i právneho charakteru. Costa dúfa, že summit obavy rozptýli a vyzve komisiu na predloženie potrebných legislatívnych návrhov.
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna medzitým potvrdil, že Európska únia už začala pracovať na 20. balíku sankcií proti Rusku. Tento balík by sa mal zamerať na najväčšie ruské energetické spoločnosti, ako aj na tretie krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie. „Neprestaneme, kým Rusko nebude plne zodpovedné, nestiahne sa z Ukrajiny a nekompenzuje škody, ktoré spôsobilo,“ uviedol Tsahkna.
