Nové americké sankcie, ktoré zasiahli dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, Rosnefť a Lukoil, vyvolali v Kremli zúrivú a bezprecedentne ostrú reakciu. Tieto reštrikcie, ktoré USA uvalili v stredu večer v snahe obmedziť financovanie vojny na Ukrajine, sú vnímané Moskvou ako priame vyhlásenie nepriateľstva.
Medvedev: Trump sa spojil so „šialenou Európou“
Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vystupňoval rétoriku a prirovnal kroky USA vrátane zrušenia plánovaného summitu k „aktu vojny proti Rusku“.
„USA sú naším nepriateľom a ich zhovorčivý ‚mierotvorca‘ sa teraz naplno vydal na vojnové ťaženie proti Rusku,“ napísal Medvedev. Podľa neho sa americký prezident Donald Trump pridal k „šialenej Európe“, hoci Trump uvalenie sankcií niekoľko mesiacov odkladal. Medvedev predpokladá, že budú nasledovať výhovorky, no to „nič nemení na tom, že prijaté rozhodnutia sú aktom vojny proti Rusku.“
Zároveň sa Medvedevova rétorika obrátila dovnútra, keď v tomto „najnovšom výkyve trumpovského kyvadla“ vidí výhodu. Podľa neho je teraz možné „zaútočiť na Ukrajinu všetkými možnými zbraňami bez ohľadu na zbytočné rokovania a dosiahnuť víťazstvo presne tam, kde je to jedine možné – na zemi.“
Zacharovová varuje EÚ: Čaká vás bolestivá odpoveď
Popri reakcii na americké sankcie, ktoré hovorkyňa ministerstva zahraničia Marija Zacharovová označila za „extrémne kontraproduktívne“ pre hľadanie mieru, Moskva v ten istý deň tvrdo pohrozila aj Európskej únii.
Kremeľ varoval pred „bolestivou odpoveďou“ na akýkoľvek pokus Bruselu zabaviť ruské aktíva zmrazené na európskych účtoch. O nakladaní so zmrazenými aktívami má rokovať summit EÚ.
„Akékoľvek kroky s ruskými aktívami bez súhlasu Ruska sú z pohľadu medzinárodného a zmluvného práva neplatné,“ uviedla Zacharovová. „Akékoľvek konfiškačné iniciatívy z Bruselu nevyhnutne vyústia do bolestivej odpovede,“ varovala a dodala, že Moskva bude postupovať podľa princípu reciprocity a na základe svojich záujmov.
Európska komisia pritom predstavila plán, ktorý by umožnil na takzvanú reparačnú pôžičku Ukrajine využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených aktív bez toho, aby boli priamo skonfiškované.
Trhy okamžite reagovali
Americké sankcie, ktoré minister financií Scott Bessent zdôvodnil neochotou ruského prezidenta Vladimira Putina ukončiť vojnu, obmedzujú ruským koncernom prístup k americkým technológiám a zároveň varujú všetky firmy, ktoré s nimi spolupracujú, pred hrozbou sekundárnych postihov. Washington vyzval spojencov, aby sa k opatreniam pridali.
Na medzinárodných trhoch došlo k okamžitej reakcii: ceny ropy vzrástli o takmer štyri percentá, pričom cena ropy Brent sa posunula na úroveň 65 USD za barel.
India zastaví dovoz ruskej ropy
Sankcie priniesli dôležitú reakciu od kľúčového odberateľa ruskej ropy. Súkromná indická spoločnosť Reliance Industries, najväčší dovozca ropy do Indie, oznámila, že zastaví dovoz ropy odoberanej na základe dlhodobej zmluvy s Rosnefťou. Tento gigant odoberá takmer 500-tisíc barelov denne.
Tento krok demonštruje priamy dopad tlaku zo strany Trumpovej administratívy, ktorá dlhodobo nalieha na krajiny ako India a Čína, aby prestali nakupovať ruské suroviny financujúce vojnu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krok USA a schválenie 19. balíka sankcií EÚ privítal. Zdôraznil, že prímerie je možné len vtedy, ak sa zvýši tlak na Rusko, a vyzval na pokračovanie v opatreniach proti ruskému energetickému sektoru a „tieňovej flotile“.