Jednotný hlas EÚ?
„Schválili sme už devätnásty balík sankcií zameraných na ruskú tieňovú flotilu, ako aj na jej bankový a energetický sektor. Je to veľmi silný odkaz pre Rusko. Opakovane sme povedali, že budeme Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné, a urobíme, čo bude treba,“ vyhlásil Costa. Opatrenia majú tiež obmedziť pohyb ruských diplomatov v rámci EÚ.
Slovensko už druhý raz za sebou blokovalo prijatie sankcií proti režimu Vladimira Putina. Tentoraz premiér Robert Fico žiadal, aby sa v záveroch summitu objavili formulácie o riešení cien energií a potenciálnej revízii zákazu produkcie spaľovacích motorov od roku 2035.
Čítajte viac Summit v Budapešti sa nekoná. Zatlačila Európa po prvý raz na Trumpa?
Slovenský premiér sa preto v Bruseli stretol aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Podľa Fica konštatovali, že výsledkom narastajúceho politického tlaku bude s vysokou pravdepodobnosťou určitá forma revízie zákazu, napríklad v podobe pokračovania produkcie automobilov s hybridným pohonom.
Slovenské prepájanie vecí nesúvisiacich s protiruskými sankciami má však v Bruseli veľa kritikov. Tí postoje Ficovej vlády nevnímajú len ako snahu niečo vyrokovať a presadiť si politické postoje. Upozorňujú na to, že slovenský premiér opatrenia proti Moskve dlhodobo odmieta a má proruské vyjadrenia, takže existujú obavy, že ich v istom momente zablokuje úplne. Čo sám Fico nevylúčil, keďže v minulosti jasne povedal, že nebude súhlasiť so sankciami, ktoré by mali vplyv na slovenskú ekonomiku.
Čítajte viac Zmrazená vojna na Ukrajine? Trumpovi a Putinovi by to mohlo vyhovovať
„EÚ jednoznačne odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Ale postupne sa v rámci nej začali prejavovať odlišné postoje, ktoré reprezentuje najmä maďarský premiér Viktor Orbán. Hoci oficiálny postoj EÚ je stále podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné, myslím si, že isté rozdiely vidíme aj v rámci summitu. Obávam sa teda, že by to mohlo ovplyvniť schopnosť Európy presadzovať spravodlivý mier, ktorého súčasťou by nebolo, že Ukrajina príde o svoje územie. Všetci vieme, že schopnosť únie konať závisí okrem iného od toho, či dokáže hovoriť spoločným hlasom,“ povedala pre Pravdu Isabel Camisaová, odborníčka na európsku politiku z univerzity v portugalskej Coimbre.
Už teraz sa dá jednoznačne povedať, že únia nie je v prípade Ukrajiny jednotná. Závery summitu týkajúce sa podpory Kyjeva opäť odmietlo Maďarsko. Ako sa už stalo zvykom, pod vyhlásenie sa podpísalo len 26 krajín vrátane Slovenska. Mimochodom, bol to Fico, ktorý oficiálne na časti summitu venovanej Ukrajine zastupoval Orbána. Maďarsko naďalej blokuje aj progres v snahe Kyjeva postúpiť v procese vstupu do EÚ.
A únia stojí pred ďalším rozhodnutím. Summit sa zaoberá tým, ako využiťzmrazené aktíva ruskej centrálnej banky ako pôžičku na podporu Ukrajiny. Malo by to byť 140 miliárd eur, ktoré v Belgicku spravuje finančná organizácia Euroclear. Brusel má obavy, či nebude čeliť žalobám, ak tieto peniaze Rusku skonfiškuje, a že ich bude musieť Moskve uhradiť. O tomto nebezpečenstve na summite hovoril belgický premiér Bart De Wever. „Ak niekto hovorí, že riziko je malé, takže to urobme, ja vravím, že sa to nestane,“ povedal predseda vlády.
Riešením by malo byť, že sa za pôžičku pre Ukrajinu zaručí celá EÚ. A plán je taký, že Kyjev by ju splatil z budúcich ruských vojnových reparácií. Schvaľovanie celého mechanizmu by však malo byť mimo rámca sankcií proti Moskve. V tom prípade by totiž bola potrebná jednota členských krajín, čo by prispelo k právnej neistote, pretože by to mohla kedykoľvek ktorákoľvek krajina zablokovať.
„Keď hovoríme o zmrazených ruských aktívach, musíme ich použiť spôsobom, aby Rusko pochopilo, že platí za vlastnú vojnu. Preto vás žiadam, aby ste čo najskôr prijali rozhodnutie – ruské aktíva by sa mali plne využiť na obranu proti ruskej agresii,“ povedal podľa portálu Politico prezident Zelenskyj európskym lídrom.
Čítajte viac Putin a Netanjahu v Haagu? Politika neraz prebije právo, ale súdy by mali mať možnosť rozhodnúť, tvrdí expert z Oxfordu
Jednota v EÚ nie je ani v tom, ako by sa Putinove peniaze mali využiť. Viaceré krajiny pripomínali, že by nemali ísť len na podporu vojenského úsilia Ukrajiny. A zhoda nie je ani na tom, do akej miery by mali slúžiť na podporu európskeho obranného priemyslu, alebo by za ne Kyjev mohol nakupovať aj zbrane zo Spojených štátov.
Tlak na Moskvu
Litovský prezident Gitanas Nauseda však v Bruseli zdôraznil, že je potrebné pohnúť sa vpred, a Belgicko ubezpečil, že sa môže spoľahnúť na podporu ostatných členských štátov.
„Opäť si nás jeden alebo dva štáty berú ako rukojemníkov. S Ruskom sa dá rokovať len z pozície sily – položením zbrane na stôl,“ vyhlásil Nauseda, podľa ktorého je potrebné, aby EÚ pokročila v tlaku na Moskvu najmä v situácii, keď sa pre to rozhodol aj americký prezident Donald Trump.
Litovský prezident pripomenul, že Spojené štáty v stredu uvalili sankcie na najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Sú to prvé ekonomické opatrenia, ktoré Trump zaviedol voči Moskve od nástupu do úradu. Šéf Bieleho domu zároveň potvrdil, že sa v Budapešti nebude konať summit s Putinom vzhľadom na to, že Rusko odmieta zastaviť boje.
Čítajte viac Expert: Rusko lezie po eskalačnom rebríku. Čo na NATO pošle po dronoch?
Sankcie sú zamerané na obe spoločnosti a desiatky ich dcérskych firiem. USA zmrazili všetky aktíva Rosnefťu a Lukoilu, ktoré sú pod jurisdikciou Spojených štátov, a americkým spoločnostiam a jednotlivcom sa zakazuje s nimi obchodovať.
Zelenskyj na otázku, či si myslí, že Trump opäť nezmení názor, pripomenul, čo prinieslo jeho posledné stretnutie s americkým prezidentom. "Máme sankcie. Nemáme summit v Budapešti bez ukrajinskej účasti. A zatiaľ nemáme Tomahawky. To nie je zlé. A kedy Tomahawky budeme mať? Neviem. Možno zajtra,“ povedal Zelenskyj na tlačovke v Bruseli.
Summit EÚ sa venuje aj obrane, konkurencieschopnosti, otázke dostupnosti bývania v únii, migrácii, procesu rozšírenia či situácii na Blízkom východe.
