Dostane Kyjev Putinove peniaze? Skonfiškujte ich, vraví ruský analytik

Priamočiare a úprimné

„Veľmi priamočiaro sa dá povedať, že Rusko spôsobilo Ukrajine veľké škody, a preto ich chceme Kyjevu vykompenzovať. Preto napríklad rozhodnutím Európskej rady ruské aktíva skonfiškujeme a hotovo. Ak chce ísť Moskva na súd, dobre. Ale konfiškácia je absolútne úprimná myšlienka, ktorú na sto percent podporujem. Samozrejme, môže to podkopať dôveryhodnosť belgického a európskeho finančného sektora. Ale napriek tomu je to priamočiara a úprimná idea,“ povedal pre denník Pravda ruský analytik.

Inozemcev hovorí o 140 miliardách eur. Sú to aktíva ruskej centrálnej banky, ktoré EÚ spoločne s partnermi krajín G7 zmrazila už v roku 2022. Cieľom bolo, aby ich Putin nemohol využiť na financovanie veľkej invázie na Ukrajinu.

Ako však dosiahnuť to, aby z nich mal osoh Kyjev? Minulý týždeň sa tým zaoberal summit Európskej únie v Bruseli. Výsledky sú zatiaľ skromné, ale od debaty sa ani príliš veľa neočakávalo. Lídri EÚ sa k nej plánujú vrátiť na vrcholnej schôdzke v decembri. Dovtedy má Európska komisia (EK) predložiť plán, akým spôsobom by sa dali zmrazené ruské peniaze využiť.

Čítajte viac Trump uvalil na Rusko sankcie. Zoberie si EÚ Putinove peniaze na podporu Ukrajiny?

„Európska rada sa zaväzuje riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, a to aj pokiaľ ide o jej vojenské a obranné úsilie. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby na základe posúdenia finančných potrieb Ukrajiny čo najskôr predložila možnosti finančnej podpory. V súlade s právom EÚ by ruské aktíva mali zostať imobilizované, kým Rusko neukončí svoju útočnú vojnu proti Ukrajine a nenahradí jej spôsobené škody,“ píše sa v záveroch summitu, ktoré podporilo 26 krajín EÚ vrátane Slovenska, ktoré v Bruseli zastupoval premiér Robert Fico. Ako sa už stalo niekoľkokrát predtým, mimo zostalo Maďarsko.

Hlavná pozornosť sa však upriamila na Belgicko. Flámsky nacionalista a predseda vlády Bart De Wever argumentoval, že celú schému využitia zmrazených aktív je potrebné dobre premyslieť a jeho krajina musí dostať nepriestrelné záruky, že v istom momente nebude musieť Rusku zaplatiť 140 miliárd eur. Veľkú časť zmrazených, presnejšie povedané imobilizovaných, aktív spravuje finančná organizácia Euroclear, ktorá sídli v Belgicku.

Čítajte viac Summit v Budapešti sa nekoná. Zatlačila Európa po prvý raz na Trumpa?

De Wever sa po summite sťažoval, že ho médiá označujú za zlého chlapca a kolegovia z iných európskych krajín ho vraj ohovárajú, že jeho krajina má z ruských zmrazených aktív benefity.

„Túto spätnú väzbu dostávame od Ukrajincov a od amerického ministerstva financií, ktoré nám hovorí: A peniaze z daní? Profitujete na vojne. Toto si sami nevymysleli. Sú to kolegovia, ktorí nás za našimi chrbtami ohovárajú. Nie je to veľmi pekné,“ povedal na tlačovej konferencii v Bruseli De Wever. Predseda vlády tvrdí, že debata v Európskej rade zatiaľ nevyriešila najväčšie problémy, ktoré podľa neho s využitím zmrazených aktív súvisia. De Wever vysvetlil, že pravdepodobne najdôležitejšou podmienkou na to, aby s navrhnutou schémou súhlasil, je, že by sa členské štáty zaručili, že by Rusko bolo okamžite vyplatené. Bolo by to v prípade, že by Moskva niekedy mala znovu získať prístup k peniazom svojej centrálnej banky. „Toto sa pri stole nestretlo s tsunami entuziazmu,“ vyhlásil belgický premiér.

Aké sú plány

Zatiaľ je plán taký, že Euroclear by previedol hotovosť Európskej komisii, ktorá by následne v mene únie poskytla Ukrajine pôžičku vo výške 140 miliárd eur. Kyjev by ju mal splatiť až vtedy, keď by Rusko skončilo vojnu a súhlasilo by s kompenzáciou spôsobených škôd. Následne by EK dala peniaze Euroclearu, ktorý by ich previedol späť Rusku. Preto by to nebola konfiškácia aktív, ale pôžička na budúce reparácie.

Inozemcev navrhuje, ako by sa celá situácia dala vyriešiť, keď sa únia bojí priamo siahnuť na aktíva ruskej centrálnej banky. „Ak to chcete urobiť úplne legalistickým spôsobom, založíte povedzme nadáciu pre obnovu ukrajinskej ekonomiky. Vytvoria ju všetky krajiny EÚ a aj ostatné štáty, v ktorých sú ruské zmrazené aktíva. S touto organizáciou by Ukrajina podpísala dohodu o spravovaní reparácií. To je prvá časť schémy. Existovala by finančná štruktúra garantovaná vládami, ktorú by Kyjev splnomocnil, aby získala reparácie. Potom by banky, v ktorých sú zablokované ruské aktíva, buď kúpili dlhopisy tejto nadácie, alebo by jej jednoducho poskytli pôžičku, ktorá by bola v rovnakej výške ako ruské zmrazené aktíva. Kremeľ by mohol prísť a tvrdiť, že niekto kradne jeho peniaze. Ale banky môžu povedať, že sa len usilujú získať viac úrokov z peňazí, ktoré spravujú, a v tomto prípade Moskva nemá čo povedať a Ukrajina dostane všetky peniaze,“ vysvetlil Inozemcev.

Čítajte viac Putin a Netanjahu v Haagu? Politika neraz prebije právo, ale súdy by mali mať možnosť rozhodnúť, tvrdí expert z Oxfordu

Analytik pre Pravdu povedal, že Rusko môže v reakcii siahnuť na peniaze západných spoločností, ktoré stále fungujú v krajine, ktorá rozpútala vojnu. „No Moskva spoluprácu s nimi potrebuje, takže to riziko nie je až také veľké. A z toho, ako som sa rozprával s ľuďmi v Rusku, v centrálnej banke a na ministerstve financií, už nikto nedúfa, že zmrazené peniaze sa im vrátia. Ale zároveň nič nechcú dať Kyjevu. No ak sa vojna skončí, potom sa v priebehu jedného dňa dá vytvoriť schéma, že Rusi formálne zaplatia reparácie do ukrajinskej nadácie. Ako? Belgická banka by poskytla Moskve jednodňovú pôžičku. Ruská vláda ju pošle do ukrajinského fondu, ktorý bude mať účet v tej istej belgickej banke, čiže požičané peniaze splatí. Je to absolútne legálne. A nie je sa na čo sťažovať,“ myslí si Inozemcev.