Minulý týždeň ohlásili Američania uvalenie sankcií proti ruským ropným spoločnostiam Rosnefť a Lukoil. Sú to vôbec prvé opatrenia, ktoré proti režimu Vladimira Putina Trump od nástupu do Bieleho domu 20. januára prijal.
„Určite je to zaujímavé. Ak teda sankcie začnú skutočne platiť,“ reagoval pre Pravdu ruský ekonomický analytik Vladislav Inozemcev.
Strategická korupcia?
Expert upozornil, že obmedzenia proti Rosnefťu a Lukoilu nadobudnú platnosť až v druhej polovici novembra. Sankcie v podstate zakazujú subjektom, ktoré spadajú pod americkú jurisdikciu, obchodovať s ruskými ropnými gigantmi.
„Preto na druhý deň po ohlásených amerických krokoch prišiel do Washingtonu Kirill Dmitrijev. Aj to svedčí o tom, že Kremeľ považuje túto situáciu za dosť dôležitú na to, aby sa ňou zaoberal,“ pripomenul Inozemcev.
Dmitrijev sa dá označiť za Putinovho „vybavovača“ a je šéfom Ruského fondu priamych investícií. Podľa Inozemceva však nemá Trumpovi veľmi čo ponúknuť.
„Už keď Rusi začali vo februári rokovania s Američanmi, napísal som niekoľko textov, v ktorých som argumentoval, že nevidím žiadny základ pre serióznu ekonomickú spoluprácu medzi Moskvou a Washingtonom. Jediná vec, o ktorej sa začalo hovoriť dokonca ešte pred inauguráciou prezidenta, bola, že niektorí ľudia veľmi blízki Trumpovej rodine oslovili predstaviteľov Gazpromu. Chceli sa rozprávať o obnovení plynovodu Nord Stream 2. To by bola skutočne, takpovediac, finančne šťavnatá dohoda, keby sa podarila. Trump by mohol zatlačiť na Nemcov a plynovod sa dá opraviť pomerne rýchlo. V zásade by sa Putin a vládca Oválnej pracovne mohli dohodnúť, aké firmy by plyn exportovali, a americký prezident by na tom mohol zarobiť,“ naznačil Inozemcev scenár, ktorý pripomína strategickú korupciu.
Mohli by si teda Rusi šéfa Bieleho domu kúpiť? Inozemcev si myslí, že Dmitrijev prišiel do Washingtonu s návrhmi na projekty z ríše fantázie. „V Rusku nie sú veľké množstvá kovov vzácnych zemín. Spolupráca na arktickej námornej trase mi pripadá absolútne zbytočná. A tunel z Ruska na Aljašku? To je fantázia. No je to jediná hypotéza, ktorú mám. Teda, že Dmitrijev bežal do Ameriky navrhnúť niečo, čo by bolo pre Trumpa a jeho okolie veľmi výhodné. Takže Moskva môže začať stavať tunel a investovať miliardy do nejakej spoločnosti, ktorá bude blízka Trumpovi. V podstate by to bola strategická korupcia. A tunel sa nikdy nepostaví,“ vysvetlil ruský ekonóm.
Inozemcev vraví, že Moskva má dlhodobé skúsenosti s fantazijnými plánmi, pri ktorých je často jediným cieľom to, aby na nich niekto zbohatol.
„Je to ako napríklad pred rokmi, keď som bol na konferencii v Číne. Bola venovaná veľkým stavebným projektom. Jedným z nich bola diaľnica z čínsko-kazašských hraníc cez Rusko až do Bieloruska. A keď ma požiadali, aby som to okomentoval, predniesol som prejav s analýzou, že sa to nikdy nestane. Bolo to v roku 2011. Po skončení stretnutia ma oslovil jeden dôležitý Číňan, pozval ma na pivo a povedal mi, že som prvý človek z Ruska, ktorý o celom projekte hovoril otvorene. Že inak každý rok príde delegácia s vodkou a plánmi o tom, kde sa vraj dá stavať. Myslím si, že tunel na Aljašku môže byť niečo podobné. Úprimne povedané, zdá sa mi, že Rusi sa pri každej možnej príležitosti usilujú Američanov korumpovať. Pretože to, čo Moskva potrebuje na vedenie vojny, je čas,“ uviedol Inozemcev.
Nevyzerá to však tak, že by Dmitrijevov (a Putinov) plán veľmi dobre fungoval. Americký minister financií Scott Bessent označil emisára Kremľa za ruského propagandistu. Pre televíziu CBS News tiež povedal, že USA môžu výrazne znížiť Putinove finančné zisky a prinútiť ho k rokovaniam tak, že sa zamerajú na ropný sektor.
„Ruská ekonomika je vojnová. Jej rast je prakticky nulový,“ vyhlásil Bessent.
Americký plán
„Neverím, že Trump by chcel naozaj zničiť ruské hospodárstvo. Nie je to jeho plán. Mnohí Američania veria, že keby podkopali samotnú stabilitu ruského štátu, nastal by chaos, a to by bol problém. Preto chcú sankciami dosiahnuť len to, že Rusko bude súhlasiť s mierom na Ukrajine alebo aspoň prímerím,“ reagoval Inozemcev. „Vízia je taká, že sa USA budú usilovať stále viac obmedzovať príjmy ruského štátu. Hovorí o tom aj Trump. Odkázal Putinovi, že sa ukáže o šesť mesiacov. A uvidíme, o koľko sa dovtedy zníži ruský export. Možno o 15, 25 či 30 percent? Už 15 percent by bol významný pokles. Bude to závisieť od toho, aký priestor dajú USA Indii a Číne, aby nakupovali ruskú ropu,“ zdôraznil expert.
Podľa Inozemceva je Rosnefť pre Peking najväčším dodávateľom ruskej ropy. „Samozrejme, spolu s Lukoilom ju posielajú aj do Indie. Nikto nevie, aký bude výsledok sankcií. Ale vzhľadom na medzivládne vzťahy s USA je najpravdepodobnejšie, že štátne spoločnosti v Indii a v Číne nejakým spôsobom obmedzia dovoz ruskej ropy. Myslím si však, že to bude postupné. Takže to nebude tak, že dnes Rusko exportuje dva milióny barelov denne a zajtra sa to úplne zastaví. Uvidíme, čo sa stane. Ale to, čo Trump začal robiť, je veľmi sľubné. Oveľa sľubnejšie ako všetky európske sankcie za posledné dva roky dohromady,“ dodal expert.