V prejave na konferencii ste spomenuli Európsku úniu, Spojené štáty a Čínu, ale nehovorili ste o Rusku. Nakoľko táto krajina, ktorej hospodárstvo je založené na predaji plynu a ropy a výrobe zbraní na vojnu proti Ukrajine, zapadá do obrazu geoekonomickej sily veľmocí?
Rusko je predovšetkým narušiteľ systému. Jeho cieľom je spochybniť naše fungovanie, pravidlá a normy. Môže sa stať významnejšou krajinou vtedy, keď podporí jednu zo strán na globálnej šachovnici. Nedávno sme videli stretnutie krajín BRICS, kde frustrácia z USA, ktorú pociťujú napríklad v Indii, priviedla premiéra Naréndru Módího do náručia čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a šéfa Kremľa Vladimira Putina. Rusko teda môže byť v tomto preskupovaní koalícií vplyvné, no v prvom rade ho treba vnímať ako narušiteľa systému a krajinu s jasne stanoveným cieľom – vytvárať chaos. Nemyslím si, že v čisto ekonomickom zmysle jeho hospodárstvo, založené na fosílnych palivách, predstavuje pre nás významnú výzvu. Rusko však ukázalo, ako dokáže štát presunúť svoju výrobu. Je príkladom toho, že je možné masívne presmerovať ekonomiku na zbrojenie bez okamžitej hospodárskej záhuby. A to by pre nás malo byť upozornením, že podobne môžu konať aj iné krajiny.
Sú aspoň čiastočne aj USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa narušiteľom systému?
Predstavujú výzvu pre svet, ako ho poznáme. Mali by sme pochopiť, že Spojené štáty – napriek všetkej kritike politiky prezidenta Trumpa – sledujú konkrétne ciele. Šéf Bieleho domu sa usiluje riešiť domácu ekonomickú situáciu, ktorú považuje za neudržateľnú. Podľa mňa si však nesprávne určil priority. Snaha vrátiť výrobu a priemysel späť do Spojených štátov pravdepodobne nebude fungovať a neprinesie väčšiu prosperitu pre pracujúcich. V ekonomike dochádza k štrukturálnym posunom, ktoré znamenajú, že vyspelé krajiny, ako je Amerika, opúšťajú výrobný sektor – podobne ako v minulosti poľnohospodárstvo. Časť priemyslu v USA zostane, ale ekonomika bude čoraz viac založená na službách a duševnom vlastníctve. Odpovede na otázky, ktoré si prezident Trump kladie, teda podľa mňa nie sú správne, ale nazval by som ho skôr vyzývateľom než narušiteľom globálneho systému – aspoň zatiaľ. Preto by sme mali venovať viac úsilia pochopeniu jeho základnej logiky.
Čítajte viac Dúfajú Rusi, že si Trumpa kúpia? Ropné sankcie berú vážne
Ale má to, čo robí, logiku? V prejave ste povedali, že svet už menej obchoduje s Amerikou, že sa od nej určitým spôsobom odklonil. To asi nie je pre Spojené štáty ekonomicky pozitívne.
Predpokladám, že Trump bude pod tlakom, aby korigoval kurz svojej ekonomickej politiky. Budúcoročné voľby do Kongresu budú príležitosťou, aby sa o tom diskutovalo. Nevravím, že s Trumpovou logikou súhlasím, ale z jeho pohľadu to, čo robí, určitý zmysel dáva. Musíme si pripomenúť, že USA nikdy neboli tak zapojené do medzinárodného obchodu ako Európa. Americká ekonomika bola predovšetkým orientovaná na vnútorný trh, ktorý pomerne dobre prosperoval. Európa sa, naopak, viac zamerala na získavanie vonkajších trhov a menej využila vnútorné zdroje rastu. Preto existuje asymetria medzi USA a EÚ, ktorá nás robí zraniteľnými. Ak je cieľom prezidenta Trumpa veľká zmena vzťahov Spojených štátov so zvyškom sveta, myslím si, že to poškodí americké záujmy. Otázkou je, kedy si to uvedomí a či z toho americká verejnosť vyvodí správne závery. Žijeme však v zložitých časoch, v ktorých pôsobí množstvo rôznych faktorov – a tie kultúrne sú dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Nevieme teda, do akej miery budú voliči brať do úvahy ekonomickú situáciu. To je otvorená otázka.
Ďalšia vec, o ktorej ste na konferencii hovorili, je, že Čína má pravdepodobne najväčšie páky na USA vzhľadom na vzácne suroviny. Využije Peking tlak na Washington?
Čína ho už určite používa. Prísnejšie kontroluje predaj vzácnych nerastných surovín a západné spoločnosti hovoria, že ich pri týchto obchodoch monitorujú. Je to vlastne forma ekonomického zbrojenia. Táto výhoda Číny v oblasti vzácnych nerastných surovín ešte istý čas potrvá, pretože ju nie je jednoduché dobehnúť. Na Západe síce máme určitý potenciál obnoviť ťažbu surovín, no medzi ľuďmi by to nebolo populárne a procesy schvaľovania trvajú veľmi dlho. Takže, čo sa týka našej závislosti od vzácnych nerastných surovín, v krátkodobom až strednodobom horizonte sme v rukách Číny. A keď hovorím my, myslím tým USA aj Európu. Potrebujeme ešte niekoľko rokov, aby sme dosiahli takú mieru autonómie, ktorá by nám v prípade prerušenia dodávok umožnila vyhnúť sa krízovým situáciám.
Takže Západ je tak trochu v čínskej pasci?
Musíme sa zamerať na inovácie, teda na to, ako nahradiť vzácne suroviny, znížiť ich spotrebu a efektívne recyklovať. Je to oblasť s veľkým potenciálom pre nové podnikateľské aktivity, ktoré už vidíme aj v Európe. Je to veľmi dynamicky rastúci sektor. No dovolili sme, podobne ako v iných oblastiach, aby sme sa stali závislými od Číny do miery, aká bola ešte pred pár rokmi nepredstaviteľná.
Čítajte viac Dostane Kyjev Putinove peniaze? Skonfiškujte ich, vraví ruský analytik
Je Peking narušiteľom systému?
Čína má hlboký záujem na rozvoji globálnej ekonomickej spolupráce. Je dostatočne veľká krajina na to, aby bola viac sebestačná a orientovaná na vlastný trh. Súčasťou jej ekonomiky sú však masívne prebytočné kapacity, nadmerné investície a nadprodukcia. Jej existencia je bytostne naviazaná na rozvoj globálneho obchodného systému. Okrem rétoriky len málo vecí naznačuje, že by sa Peking chystal tento systém zmeniť, pretože z neho stále masívne profituje.
Za obchodnú dohodu s Amerikou čelila kritike šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, no podobnú kritiku doma zažil aj Trump. Aká je najlepšia páka, ktorú má EÚ na USA?
Najsilnejšia páka je v oblasti digitálnych služieb a poplatkov, ktoré platíme americkým spoločnostiam za duševné vlastníctvo. Keď sa na to pozrieme z tejto strany, USA a EÚ majú v zásade vyvážený obchodný vzťah – máme prebytok v tovaroch, ale deficit v službách. Prezident Trump pritom venuje pozornosť len tej prvej časti. Tú druhú považuje za ohrozenú európskym protekcionizmom, keď Európa určuje pravidlá pre technológie a digitálny rozvoj. To je naša najlepšia páka, aj keď sme si zároveň vytvorili určitú mieru závislosti od americkej digitálnej infraštruktúry. V oblasti cloudových služieb sa spoliehame na dodávateľov z USA a vlády po celej Európe využívajú nástroje spoločnosti Microsoft. Americké spoločnosti sú teda srdcom európskej ekonomiky, ale ide o vzťah vzájomnej závislosti. Američania z nej profitujú, no aj my môžeme prostredníctvom nej vyvíjať tlak. Musíme však nájsť spôsob, ako túto páku efektívne použiť.
Čítajte viac Moskva chce, aby Európu pohltil strach. Drony? Bol to ruský štátny teror, tvrdí poľský europoslanec
Ako to urobiť? Trumpova vláda dokonca hrozí Európe sankciami, ak by podnikla kroky voči americkým spoločnostiam.
Základom všetkého je, že Európa si musí vybudovať vlastnú technologickú silu. Viem, že je to zložité. No musíme hovoriť z pozície sily. Ak budeme iba ustupovať, nebude to pre nás priaznivé. To je ponaučenie z obchodnej dohody. Otázkou však je, kam až sa dá zájsť s regulačným prístupom, ktorý EÚ presadzuje. Asi sme sa dostali do bodu, keď ho budeme musieť doplniť o iné nástroje a do istej miery prijať Trumpove spôsoby. Prezident USA je silno orientovaný na transakčné vzťahy, a preto – ak to poviem zjednodušene – možno budeme musieť jasne určiť, čo chceme od Ameriky kúpiť a čo jej chceme predať. Európa mala vždy obavy z takéhoto prístupu, pretože nie je založený výlučne na trhu a často nebýva transparentný. No musíme s tým do určitej miery počítať, ak si chceme nastaviť so Spojenými štátmi stabilné zmluvné vzťahy.
Predstavte si, že máte moc. Čo by ste z hľadiska EÚ spravili voči USA, Číne a Rusku?
S USA by som inicioval experiment spoločného projektu technologického rozvoja. Musíme akceptovať fakt, že za Spojenými štátmi zaostávame o niekoľko rokov. V diskusiách s Washingtonom musíme prekonať trochu vlastnej hrdosti a poučiť sa z transakčnej logiky, ktorá riadi všetko, čo prezident Trump robí. To by ma priviedlo k ambicióznemu transatlantickému ekonomickému projektu – a umelá inteligencia je na to ideálna oblasť, v ktorej má čo ponúknuť aj Európa. Čo sa týka Pekingu, myslím si, že musíme spraviť to, čo urobili Číňania pred pár rokmi. Masívne profitovali z našich technológií, ale teraz sa musíme učiť aj my od nich. Čínske investície v Európe by mali byť podmienené prenosom technológií. Musíme prekonať vlastnú hrdosť iným spôsobom a prijať fakt, že nás Číňania v niektorých oblastiach prekonali. Nech v Európe podnikajú, ale za podmienky prísneho prenosu technológií, aby sme aj my z toho mali úžitok.
A čo Rusko?
V jeho prípade nevidím priestor na kreativitu. Musíme si udržať svoju líniu a nepodľahnúť ilúziám, že ústupky Rusku môžu priniesť niečo pozitívne.
