1 344. deň: Ruskí branci už neujdú. Povolávacie rozkazy budú dostávať bez prestávky. Parlament schválil celoročné odvody

Čítajte viac 1 343. deň: Mierové rokovania kdekoľvek, len nie v Rusku a Bielorusku. Zelenskyj žiada finančnú podporu na ďalšie roky

23:21 Jednotky hĺbkových úderov zo špeciálnych operačných síl Ukrajiny v noci na stredu podnikli útoky na tri ciele ruskej ropnej a plynárenskej infraštruktúry. Oznámil to ukrajinský generálny štáb, informuje web Ukrajinská pravda.

Cieľmi boli Marijská ropná rafinéria v Povolží, ropná rafinéria v Ulianovskej oblasti a závod na spracovanie plynu v meste Buďonnovsk v Stavropoľskom kraji. Na miestach útokov nastali výbuchy a požiare, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Marijská ropná rafinéria má spracovateľskú kapacitu 1,6 milióna ton ropy ročne a ropná rafinéria v Ulianovskej oblasti 600-tisíc ton. Buďonnovský závod na spracovanie plynu má projektovanú kapacitu 2,2 miliardy kubických metrov plynu ročne.

20:13 Ruské štátne zastupiteľstvo žiada pre všetkých obvinených v prípade výbuchu na Krymskom moste z októbra 2022 doživotný trest odňatia slobody. S odvolaním sa na tlačovú službu súdu a správy agentúry TASS o tom v stredu informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

Táto požiadavka zaznela na stredajšom pojednávaní vojenského okresného súdu v Rostove nad Donom, na ktorom prokurátor vystúpil so záverečnou rečou. Vystúpenie obhajoby sa očakáva vo štvrtok 30. októbra. Súdny proces sa koná s vylúčením verejnosti.

Pred súd predstúpili ôsmi muži, ktorí sú obvinení z terorizmu a nezákonnej manipulácie s výbušninami. Vyšetrovatelia označili za organizátora útoku šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyla Maľuka, ktorý aj v auguste 2023 verejne prevzal zodpovednosť za túto operáciu.

Citované ruské médiá informovali, že obvinení odmietajú svoju vinu. Obhajoba tvrdí, že do prípadu boli zapletení „náhodní ľudia, ktorí sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“.

19:02 Súd v druhom najväčšom ruskom meste Petrohrad odsúdil na 13 dní väzenia osemnásťročnú pouličnú speváčku Dianu Loginovovú, vystupujúcu pod umeleckým menom Naoko. Informoval o tom dnes server Meduza.

Čítajte viac Spievala protivojnové piesne: ruská speváčka Naoko dostala ďalší trest - aj žiadosť o ruku. Hudobníčku poslali do väzby

18:16 Súd v Kyjeve vzal dnes do väzby nemenovaného Brita, ktorý je podozrivý z odovzdávania vojenských informácií Rusku, uviedol server BBC News s odvolaním sa na ukrajinskú generálnu prokuratúru. Predtým ukrajinská tajná služba SBU informovala o zadržaní agenta ruskej tajnej služby FSB z nemenovanej európskej krajiny v Kyjeve. V prípade odsúdenia Britovi hrozí až 12 rokov za mrežami.

Brit podľa vyšetrovateľov pricestoval na Ukrajinu vlani v januári. Najprv sa ako inštruktor podieľal na výcviku vojakov v Mykolajive na juhu krajiny, neskôr pôsobil u pohraničníkov. Na konci vlaňajšieho septembra sa presťahoval do Odesy, kde nadviazal kontakt so zástupcom ruských tajných služieb a dohodol sa na odovzdávaní vojenských informácií za úplatu, uviedla prokuratúra.

Brit odovzdával súradnice rozmiestnenia ukrajinských jednotiek, snímky výcvikových zariadení, informácie o vojakoch a plnil pre Rusov aj ďalšie úlohy. Za jeden z nich dostal 6000 dolárov, dodala prokuratúra.

18:00 Pri výbuchu auta v ruskej Kemerovskej oblasti na Sibíri zomrel ruský podplukovník Veniamin Mazžerin, ktorý bol v roku 2022 zapojený do vojnových zločinov v Kyjevskej oblasti. Uviedlo to v stredu obranné spravodajstvo Ukrajiny.

16:50 Celkovo 23 obetí si vyžiadal výbuch v muničnej továrni Palstmass v meste Kopejsk ležiacom v ruskej Čeľabinskej oblasti, ku ktorému došlo 22. októbra. V stredu to uviedla tlačová služba oblastnej vlády po ukončení záchrannej operácie. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.

Čítajte viac Masívny výbuch v ruskej továrni na muníciu. Úrady hlásia 23 mŕtvych

16:37 Poľská pohraničná stráž získa v rokoch 2026 až 2029 nové vrtuľníky, moderné vozidlá, technické vybavenie a posilnené personálne kapacity. Celkový rozpočet programu modernizácie zložiek rezortu vnútra dosahuje rekordných 13 miliárd zlotých (3,07 mld. eur), z čoho pre pohraničníkov je určených 2,8 miliardy zlotých (660 mil. eur). Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Poľský minister vnútra a administrácie Marcin Kierwiňski uviedol, že ide o najvyššie investície do pohraničnej stráže v histórii. Program podľa neho reaguje na výzvy hybridnej vojny, ktorú proti Poľsku vedú Bielorusko a Rusko. „Rozširujeme kapacity stráže, investujeme do vrtuľníkov, vozidiel, systémov ochrany pred dronmi a do radarového dohľadu nad morskou hranicou,“ zdôraznil.

Nový systém radarového monitoringu umožní rýchlejšie reagovať na incidenty v Baltskom mori. Modernizácia komunikačných a IT systémov zefektívni operácie jednotiek. Z programu má byť 466 miliónov zlotých určených na nákup hliadkovacích, terénnych aj viacúčelových vozidiel, dvoch viacúčelových vrtuľníkov a dopravných prostriedkov pre Vysokú školu Pohraničnej stráže, pričom ďalších 241 miliónov pôjde na nové komunikačné a informačné systémy.

Na posilnenie personálnych kapacít stráže je vyčlenených 1,5 miliardy zlotých, čo umožní zvýšiť počet jej príslušníkov o takmer 3000. „Dnes máme rekordných viac než 16.000 príslušníkov a vytvárame špeciálne jednotky na fyzickú ochranu hranice,“ uviedol námestník ministra vnútra Czeslaw Mroczek.

15:41 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zadržala bývalého vojenského inštruktora z nešpecifikovanej európskej krajiny, ktorý je podozrivý zo špionáže v prospech Ruska. V stredu o tom informovala agentúra AFP. Ukrajinské médiá napísali, že týmto bývalým inštruktorom je Brit, píše TASR.

„Podľa vyšetrovacieho spisu tento cudzinec poskytol nepriateľovi oficiálne informácie o ukrajinských obranných silách a pripravoval sa na spáchanie teroristických činov,“ uviedla SBU vo svojom vyhlásení.

Vyšetrovaním sa zistilo, že daný britský občan prišiel na Ukrajinu v januári 2024. Spočiatku viedol výcvik vojenského personálu v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny a potom pracoval v pohraničnom oddiele. Koncom septembra 2024, po odchode z funkcie inštruktora, sa Brit presťahoval do juhoukrajinského prístavného mesta Odesa, kde nadviazal kontakt so zástupcom ruskej tajnej služby a súhlasil s odovzdávaním vojenských informácií za peniaze.

15:24 Rusko dnes delostreleckou paľbou zasiahlo detskú nemocnicu v Chersone na juhu Ukrajiny, pričom zranilo deväť ľudí vrátane detí a zdravotníkov. S odvolaním sa na miestne úrady to napísal server Ukrajinska pravda. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útok na nemocnicu odsúdil. Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov medzitým informoval o jednom zabitom pri ukrajinskom dronovom útoku na prihraničné mesto Šebekino.

„Nepriateľ okolo 09:20 (08:20 SEČ) začal delostreleckú paľbu na detskú nemocnicu v Chersone, kde sa v tom čase nachádzali malí pacienti, ich rodičia a zdravotnícky personál,“ uviedla chersonská oblastná prokuratúra.

Medzi zranenými sú štyri deti a traja zdravotníci, napísala Ukrajinska pravda, podľa ktorej je jeden z pracovníkov nemocnice vo vážnom stave. Samotné zdravotnícke zariadenie utrpelo značné škody, dodal spravodajský server. Chersonská oblastná prokuratúra podľa neho útok vyšetruje na základe podozrenia z porušenia zákonov a zvyklostí vojny.

„(Ruskí vojaci) nemohli nevedieť, na čo útočia. Ide o úmyselný ruský útok špeciálne proti deťom, špeciálne proti zdravotníckemu personálu (…),“ napísal Volodymyr Zelenskyj na telegrame, kde tiež zverejnil snímky poškodenej nemocnice. Najmladšiemu zranenému dieťaťu je osem rokov, zranený bol aj jeho brat a matka, dodal prezident, podľa ktorého v čase útoku bola v nemocnici stovka ľudí.

Cherson leží na pravom, západnom brehu rieky Dnepr, ktorá v týchto miestach tvorí súčasnú frontovú líniu. Ruské invázne sily veľkú časť Chersonskej oblasti – vrátane jej správneho strediska – skrášlia svoje invázie v roku 2022 obsadili a niekoľko mesiacov okupovali. Pod tlakom ukrajinskej protiofenzívy na jeseň 2022 sa Rusi stiahli z pravobrežnej časti regiónu na ľavý breh Dnepru, ale región západne od rieky – vrátane Chersonu – pravidelne ostreľujú a bombardujú. Východnú časť Chersonskej oblasti Rusi okupujú.

„V meste Šebekino bol zabitý muž pri útoku FPV dronov na výrobný závod,“ uviedol medzitým ruský gubernátor Gladkov na platforme Telegram a dodal, že ďalší traja ľudia boli zranení.

Rusi zasiahli detskú nemocnicu v Kyjeve

Fotogaléria 25 fotiek

+22

14:43 Rusko úspešne otestovalo ďalšiu zbraň s jadrovým pohonom nazvanú Poseidon, vyhlásil dnes prezident Vladimir Putin. Agentúra Reuters označila zbraň za torpédo, agentúra AFP používa termín podvodný dron.

Čítajte viac Rusko úspešne otestovalo novú zbraň na jadrový pohon. Prekonáva silu balistickej strely Satan II, vyhlásil Putin

14:32 Rusko zintenzívnilo svoju spravodajskú ofenzívu v Poľsku, no poľské bezpečnostné zložky sú na takúto hrozbu dobre pripravené. Uviedol to v stredu pre agentúru PAP analytik Piotr Potejko z Fakulty politických vied a medzinárodných štúdií Varšavskej univerzity, informuje varšavský spravodajca TASR.

Podľa neho sa ruské spravodajské služby snažia zhromažďovať aj zdanlivo bezvýznamné informácie, ktoré po spojení vytvárajú ucelený obraz o fungovaní štátnych systémov a môžu byť zneužité na sabotáže. „Aj údaje, ktoré sa zdajú nevýznamné, môžu slúžiť na narušenie kľúčových štruktúr štátu,“ zdôraznil Potejko.

Expert pripomenul, že v posledných mesiacoch poľská Agentúra vnútorného bezpečenstva zadržala 55 osôb pôsobiacich v prospech ruského spravodajstva. Podľa neho zbierali informácie o železničných prepravách, inštalovali kamery na sledovanie pohybu vlakov či monitorovali vodné zdroje, čím mohli ohroziť ich bezpečnosť.

Potejko uviedol, že sabotáže si vyžadujú dlhodobé plánovanie a prácu s informáciami, ako to podľa neho ukázal aj požiar haly na ulici Marywilska vo Varšave v roku 2024. Zdôraznil, že spravodajská činnosť sa netýka len samotného útoku, ale aj získavania dát o zabezpečení objektov či reakčnom čase zásahových jednotiek.

Dodal, že v odhaľovaní špionážnych aktivít majú významnú úlohu aj obyčajní občania, ktorí môžu upozorniť na podozrivé správanie. „Bezpečnostné služby sú vysoko špecializované, ale bez pomoci spoločnosti nedokážu fungovať,“ uzatvára Potejko.

13:32 Medzi Európskou úniou a Ukrajinou začala dnes platiť nová obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá prináša ďalšiu vzájomne prospešnú liberalizáciu obchodu a zároveň plne zohľadňuje citlivosť niektorých poľnohospodárskych odvetví v terajšej dvadsaťsedmičke. Informovala o tom Európska komisia. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič oznámil tento rok na konci júna, že EÚ dosiahla predbežnú dohodu o budúcom vývoze poľnohospodárskych výrobkov do EÚ. Dohodu vtedy označil za vyváženú, spravodlivú a realistickú.

Európska únia mala s Ukrajinou uzavretú dohodu o voľnom obchode, ale v dôsledku ruskej invázie v roku 2022 zašla ešte ďalej a zrušila zvyšné poplatky. Platnosť týchto opatrení vypršala tento rok 5. júna a Brusel ich nahradil takzvanými prechodnými opatreniami na dobu, kým obe strany aktualizujú vzájomnú obchodnú dohodu.

Prechodné opatrenia pritom de facto znamenali návrat ku kvótam, ktoré platili v predvojnovom období. Aj preto členské krajiny tlačili na Európsku komisiu (EK), aby s Ukrajinou čo najskôr dojednali inú dohodu, ktorá bude pre Kyjev oveľa lepšia.

Nová dohoda známa pod skratkou DCFTA podľa EK ukazuje " neochvejný záväzok EÚ podporovať Ukrajinu, zároveň však obmedzuje dovoz citlivých poľnohospodárskych výrobkov do EÚ v porovnaní s úrovňami v rámci takzvaných autonómnych obchodných opatrení, zakotvuje novú robustnú ochrannú doložku a zabezpečuje zosúladenie ukrajinských a únijných výrobných noriem". Autonómne obchodné opatrenia (ATM) platili v posledných troch rokoch a znamenali pozastavenie dovozných ciel a kvót.

12:40 Obe komory ruského parlamentu schválili návrh zákona, ktorý umožní povolávanie brancov k povinnej vojenskej službe počas celého roka. V súčasnosti ruské úrady odvádzajú Rusov do základnej služby v armáde dvakrát do roka: na jeseň a na jar. Normu v utorok schválila Štátna duma, teda dolná komora parlamentu, dnes tak urobila aj horná komora, čiže Rada federácie. Vyplýva to zo správ ruskej agentúry Interfax alebo serverov Meduza a The Moscow Times. Potrebný je ešte podpis prezidenta Vladimira Putina.

Návrh zákona počíta s tým, že branci budú dostávať predvolanie počas celého roka a rovnako odvodové komisie budú môcť vykonávať ich lekárske prehliadky od začiatku januára do konca decembra. Na miesta výkonu vojenskej služby ale budú Rusi vysielanie rovnako ako doteraz – dvakrát ročne, píše Meduza. Autori iniciatívy podľa nej uviedli, že cieľom zmeny je odľahčiť vojenským odvodovým úradom a rovnomerne rozdeliť ich pracovnú záťaž.

Vojenská služba je v Rusku už dlho citlivou záležitosťou. V súčasnosti sú povinní odslúžiť v armáde jeden rok ruskí muži vo veku od 18 do 30 rokov. Agentúra AP pritom upozorňuje, že mnohí Rusi sa odvodu vyhýbajú napríklad pomocou odkladov pre študentov alebo ľudí s chronickými chorobami. Mnohí tiež radšej odchádzajú do zahraničia.

V snahe obmedziť vyhýbanie sa odvodom úrady od tohto roka spustili v niektorých regiónoch elektronický register brancov, ktorý umožňuje doručovať predvolanie on-line, podotkla AP s tým, že začali platiť tiež určité právne obmedzenia pre tých, ktorí povolanie do armády ignorujú. Ide napríklad o zákaz bankových prevodov, pozastavenie platnosti vodičských preukazov alebo zákaz cestovania do zahraničia.

Rusko v súčasnosti povoláva bránku k základnej službe dvakrát do roka – na jeseň a na jar. Na konci septembra ruský prezident Putin podľa Meduzu podpísal výnos, podľa ktorého má byť počas tohtoročného jesenného odvodu povolaných do armády k povinnej vojenskej službe 135-tisíc mužov, teda o 2000 viac ako vlani touto dobou. Na jar Rusko povolalo 160-tisíc mužov.

12:29 Obžalovaný zakladateľ proruského paramilitárneho spolku Československí vojaci v zálohe za mier (ČVZM) Ivan Kratochvíl dnes na súde vypovedal, že v roku 2017 zamýšľal založiť pobočku skupiny na Donbase. Chcel, aby ju viedol bývalý vojak Martin Sukup, ktorého neskôr české súdy v neprítomnosti odsúdili za boj v radoch separatistov na 21 rokov väzenia. Kratochvíl ale poprel, že by na Donbas zároveň vyslal vycvičiť spoluobžalovaného Miloša Ougréckeho s cieľom, aby domobrancom po návrate odovzdal bojové skúsenosti pre prípadné ústavné, hospodárske a politické zmeny v ČR.

„Obžalobu odmietam v plnom rozsahu. Žiadna z tých vecí, ktoré sú mi kladené za vinu, sa nestala,“ vyhlásil Kratochvíl na pražskom mestskom súde. Zdôraznil, že má za sebou 25 rokov služby v armáde a že jeho špecializáciou je riadenie obrany štátu. „Obvinení z terorizmu sú s odpustením trošičku mimo misu. Názory, ktoré som mal pred 15 rokmi, sa napĺňajú – problémy vyplývajúce z riadene neriadenej migrácie a z nepochopenia fungovania jednotlivých veľmocí,“ pokračoval podplukovník vo výslužbe, ktorého obžaloba viní z podpory terorizmu v prospech zločineckej skupiny. Hrozí mu 9,5 roka až 16 rokov väzenia.

Ougrécky v pondelok vyhlásil vinu ohľadom účasti na teroristickej skupine. Kratochvíl pripustil, že mužovi sprostredkoval po besede ČVZM cestu na Donbas. Povedal ale, že ho nijako neprehováral na zapojenie do bojov a že s ním po jeho vstupe na ukrajinské územie už nebol v kontakte. „Vôbec ma nenapadlo, že sa pridá k ozbrojencom,“ uviedol. Priznal, že Ougréckemu dal na cestu obálku s rozkazom pre svojho známeho Sukupa, v ktorom ho poveril založením pobočky spolku. Priložil aj členské preukazy.

„Boli tam podklady, aby mohli zriadiť pobočku podľa tamojších zákonov a pravidiel. Boli to krajania, mali výcvik z českej armády, žili tam. Mohli prenášať skúsenosti zo svojho života k nám. Bol to najbližší konflikt a podľa mňa hrozil tým, že ovplyvní vývoj v ČR, čo sa aj stalo,“ povedal Kratochvíl. K zriadeniu pobočky nakoniec nedošlo. Obžalovaný výslovne poprel, že mal v pláne vysielať Čechov na Donbas, aby sa tam učili bojovať.

Čítajte viac Členovia domobraneckej skupiny na súde odmietli obžalobu z podpory terorizmu

12:18 Nad belgickou vojenskou základňou Marche-en-Famenne spozorovali niekoľko neznámych dronov. V stredu o tom informoval minister obrany Theo Francken, podľa ktorého incident vyšetruje polícia a vojenské spravodajstvo. TASR o tom píše podľa agentúr Belga a DPA.

Drony podľa Franckena spozorovali už v sobotu večer a opätovne v noci na stredu. „Išlo o jasne zorganizovanú operáciu proti našej armáde,“ uviedol minister. Cieľom bolo získať informácie o kritickej infraštruktúre na základni. „Nebola to práca amatérov, ale skúsených operátorov dronov,“ napísal na sociálnej sieti X.

K podobnému incidentu došlo aj v októbri, keď drony spozorovali nad základňou Elsenborn na východe Belgicka. V septembri drony narušili prevádzku viacerých letísk v Európe a spozorovali ich aj nad vojenskou základňou v Dánsku.

11:05 Rusko v noci na dnes zostrelilo 100 ukrajinských dronov nad 12 svojimi regiónmi a nad anektovaným polostrovom Krym, oznámilo ráno ministerstvo obrany v Moskve. Predtým rezort informoval o likvidácii 57 ukrajinských bezpilotných lietadiel počas utorkového večera a noci. Niektoré stroje sa podľa neho znovu – už tretí deň v rade – pohybovali nad oblasťou metropoly Moskvy.

Šéf ruského Stavropoľského kraja Vladimir Vladimirov podľa rovnakého portálu uviedol, že sa ukrajinské drony pokúsili zaútočiť na priemyselnú zónu v meste Buďonnovsk. Útok zmarila protivzdušná obrana, významné škody nespôsobil, uviedol činiteľ. Telegramový kanál Astra píše, že v Buďonnovsku drony cielili pravdepodobne na petrochemické preteky Stavrolen. Podľa ruských a ukrajinských médií je Stavrolen jedným z hlavných ruských výrobcov polypropylénu a polyetylénu, teda plastov vyrobených z ropy a zemného plynu.

V meste Simferopol na Ruskom anektovanom ukrajinskom polostrove Krym podľa miestnych – Moskvou dosadených – úradov ukrajinský dron zasiahol skladovací kontajner pre palivo a mazivo, ktorý začal horieť, napísala agentúra Reuters. Neskôr citovala činiteľa ukrajinskej tajnej služby, podľa ktorého ukrajinské drony zasiahli dva ropné sklady na Kryme.

V Marijskej republike, ktorá leží na východe európskej časti Ruska, boli zaznamenané útoky blízko jedného z priemyselných zariadení, podľa miestnych úradov nie sú na mieste škody, napísal Reuters.

Rusko zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale len o zostrelených dronoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody. Regionálni ruskí činitelia spravidla informujú o určitých škodách alebo prípadne zranených či zabitých civilistoch.

Podrobnosti o zasiahnutých miestach ruskými dronmi neuvádza zvyčajne vo svojom hlásení ani ukrajinské letectvo. Ukrajinská energetická spoločnosť DTEK ráno podľa agentúry Reuters oznámila, že ruský nočný útok spôsobil významné škody na energetickom zariadení v ukrajinskej Odeskej oblasti, desaťtisíce domácnosti sa ocitli bez prúdu.

Ruské drony na Ukrajine podľa serveru Ukrajinska pravda a miestna polícia zasiahli už v utorok súkromný podnik v meste Čuhujiv v Charkovskej oblasti, kde vypukol požiar v sklade. Podrobnosti o podniku neuvádza.

11:00 Rumunsko a jeho spojenci z NATO boli informovaní o zámere Spojených štátov znížiť počet vojakov umiestnených na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Oznámilo to rumunské ministerstvo obrany. Zníženie sa má týkať aj vojakov, ktorí mali byť v rámci rotácií rozmiestnení na základni Mihail Kogalniceanu neďaleko čiernomorského prístavu Konstanca. Zdroje spravodajských portálov Romania Journal a g4media.ro uvádzajú, že znižovanie počtu amerických jednotiek by sa malo týkať aj Slovenska, Bulharska a Maďarska.

Čítajte viac Trump má iné priority: Z východného krídla NATO stiahne väčšinu amerických vojakov. Zrejme aj zo Slovenska

10:55 Rusko na Ukrajinu zaútočilo podľa oznámenia ukrajinského letectva v noci 126 dronmi, z ktorých 93 zneškodnila protivzdušná obrana. Ďalších 32 ruských bezpilotných lietadiel však podľa neho zasiahlo desať bližšie nespresnených miest.

10:35 Politika rozširovania Európskej únie získala od ruskej invázie na Ukrajinu politický impulz a nový prieskum naznačuje, že viac ako polovica Európanov tento proces podporuje.

Čítajte viac Čaká Ukrajina či Moldavsko. Rozširovanie EÚ podporuje viac ako polovica obyvateľov

10:16 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a lídri severských krajín v utorok vyjadrili presvedčenie, že európski politici do decembra dosiahnu dohodu o financovaní ukrajinských vojenských potrieb prostredníctvom zmrazených ruských aktív.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na tlačovej konferencii vyjadrila silnú podporu myšlienke tzv. „reparačnej pôžičky“. „Myslím si, že je to jediná cesta vpred a veľmi sa mi páči myšlienka, že Rusko zaplatí za škody, ktoré na Ukrajine napáchalo,“ uviedla.

Európski lídri minulý týždeň neodsúhlasili priamo pôžičku vo výške 140 miliárd eur, ale poverili Európsku komisiu, aby pokračovala v príprave možností financovania Ukrajiny na ďalšie dva roky, čím ponechali otvorené dvere pre reparačnú pôžičku. Plán však čelí silným námietkam Belgicka, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, a to z dôvodu právnych dôsledkov a rozdelenia rizík.

Von der Leyenová označila návrh za „právne pevný“ a zdôraznila, že EÚ je pripravená stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné. Švédsky premiér Ulf Kristersson dodal, že lídri sú rozhodnutí prijať rozhodnutie na decembrovom samite Európskej rady.

10:06 Rusko v noci na dnes zostrelilo 100 ukrajinských dronov nad 12 svojimi regiónmi a nad anektovaným polostrovom Krym, oznámilo ráno ministerstvo obrany v Moskve. Predtým rezort informoval o zničení 57 ukrajinských bezpilotných lietadiel počas utorňajšieho večera a noci. Niektoré stroje sa podľa neho opäť – už tretí deň po sebe – pohybovali nad oblasťou metropoly Moskva. Ukrajina zatiaľ neinformovala o rozsahu ruského vzdušného útoku na svoje územie, jej letectvo však v noci varovalo pred ruskými dronmi nad niektorými regiónmi.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin medzitým uviedol, že na miesto dopadu trosiek dronov vyrazili záchranné zložky. V Moskve úrady z bezpečnostných dôvodov podľa médií krátko uzavreli letiská Domodedovo a Žukovskij a obmedzili vzlety a pristátia aj na letisku Šeremeťjevo. Podobné opatrenia zaviedli aj na letiskách v ďalších mestách, napríklad v Saratove, Vladikavkaze, Penze, Groznom či Samare, napísal nezávislý server Meduza.

Šéf Stavropoľského kraja Vladimir Vladimirov podľa rovnakého portálu uviedol, že ukrajinské drony sa pokúsili zaútočiť na priemyselnú zónu v meste Buďonnovsk. Útok zmarila protivzdušná obrana a nespôsobil výrazné škody, dodal predstaviteľ. Telegramový kanál Astra píše, že v Buďonnovsku drony pravdepodobne cielili na petrochemický závod Stavrolen.

V meste Simferopoľ na Ruskom anektovanom ukrajinskom polostrove Krym podľa miestnych – Moskvou dosadených – úradov ukrajinský dron zasiahol skladovací kontajner s palivom a mazivami, ktorý následne začal horieť, napísala agentúra Reuters.

Rusko zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale len o zostrelených dronoch. Ruské ministerstvo obrany taktiež neuvádza prípadné škody.

Rozsah ruského vzdušného úderu na Ukrajinu zatiaľ nie je známy. Ukrajinská energetická spoločnosť DTEK podľa agentúry Reuters ráno oznámila, že nočný ruský útok spôsobil vážne škody na energetickom zariadení v Odeskej oblasti, pričom desiatky tisíc domácností zostali bez elektriny.

Ruské drony na Ukrajine podľa portálu Ukrajinska pravda a miestnej polície už v utorok zasiahli súkromný podnik v meste Čuhujiv v Charkovskej oblasti, kde vypukol požiar v sklade. Podrobnosti o podniku neboli zverejnené.

9:58 Dvojica poľských stíhacích lietadiel MiG-29 v utorok zachytila a sprevádzala ruské lietadlo Il-20, ktoré bolo na prieskumnej misii v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Baltským morom a malo vypnutý transpondér, teda rádiový odpovedač. Na sieti X to dnes oznámilo operačné velenie poľskej armády a dodalo, že ruské lietadlo nenarušilo poľský vzdušný priestor. Moskva sa k týmto informáciám nevyjadrila.

„Dňa 28. októbra 2025 dvojica stíhacích lietadiel MiG-29 poľských vzdušných síl zachytila, vizuálne identifikovala a eskortovala z oblasti zodpovednosti lietadlo Ruskej federácie letiace nad Baltským morom,“ uviedla poľská armáda. Stroj mal podľa nej vypnutý transpondér a nemal ani podaný patričný letový plán.

Baltské more je dôležitou zásobovacou trasou pre NATO a má kľúčový hospodársky význam pre jednotlivé baltské krajiny. Severoatlantická aliancia eviduje systematickú špionáž tamojšej vojenskej infraštruktúry zo strany Ruska, ktoré má prístup k Baltskému moru vďaka Kaliningradskej exkláve a pobrežiu okolo Petrohradu.

V druhej polovici septembra podľa agentúry DPA vzlietli k ruskému prieskumnému lietadlu Il-20, ktoré letelo nad Baltským morom v medzinárodnom vzdušnom priestore bez zapnutého odpovedača a bez letového plánu, dve stíhačky NATO zo základne v severnom Nemecku.

Spojenecké stíhacie stroje vzlietli k ruským lietadlám v čase zvýšeného napätia na východnom krídle Severoatlantickej aliancie, ktoré vyvolal v septembri prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru. Následne hlásilo narušenie vzdušného priestoru ruskými lietadlami Estónsko a pred niekoľkými dňami aj Litva. Moskva narušenie vzdušného priestoru dvojice pobaltských štátov poprela, v prípade Poľska uviedla, že drony útočili na Ukrajine a ich cieľom nebolo Poľsko. Okrem toho viaceré krajiny NATO a Európskej únie v poslednom čase informovali o narušení svojho vzdušného priestoru cudzími dronmi. Podľa niektorých európskych predstaviteľov tak Rusko testuje reakciu NATO.

8:20 Rakety Flamingo a Ruta boli použité v bojových podmienkach. Ukrajina robí všetko pre to, aby tento rok použila viac ako jednu, dve alebo tri rakety, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Čítajte viac Zelenskyj potvrdil: raketa Flamingo bola použitá v boji. Prečo je ukrajinská tajná zbraň kľúčová pre front?

6:49 Pokutu 30-tisíc rubľov (približne 326 eur) uložil súd v Petrohrade 18-ročnej hudobníčke Diane Loginovovej, ktorú zatkli preto, že na verejnosti zaspievala protivojnové piesne.

Loginovovú, ktorá je známa pod umeleckým menom Naoko, zatkli pre „zdiskreditovanie armády“, keď zaspievala pieseň zakázanej ruskej umelkyne Monetočka. Dianu a dvoch ďalších členov kapely odsúdili aj na dva týždne väzenia za organizovanie nezákonného „masového zhromaždenia“, keď spievala pred stanicou metra v Petrohrade. Po utorkovom súdnom pojednávaní ju odviezli na neznáme miesto.

Rusko zakázalo kritiku armády krátko po začatí rozsiahlej vojenskej ofenzívy proti Ukrajine vo februári 2022 a na základe tohto obvinenia zadržalo tisíce ľudí.

6:17 Severoatlantická aliancia (NATO) v utorok vyjadrila podporu Litve po tom, čo niekoľko balónov naplnených pašovanými cigaretami opakovane preniklo do jej vzdušného priestoru z územia Bieloruska. Vilnius tieto incidenty označil za hybridný útok a v reakcii uzavrel svoje posledné dva hraničné priechody s Bieloruskom. Informuje o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že o situácii hovoril s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom. „NATO stojí pevne pri Litve – vrátane zaisťovania bezpečnosti vzdušného priestoru, ktoré v súčasnosti zabezpečujú Španielsko a Maďarsko, ako aj sily NATO pod vedením Nemecka,“ napísal na sociálnej sieti X.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila incident za „hybridnú hrozbu“ a uistila, že Európska únia stojí pri Litve. „Ide o destabilizáciu. Ide o provokáciu,“ uviedla na sieti X s tým, že Európa by mala urýchliť opatrenia na posilnenie svojej východnej hranice.

Litovská premiérka Inga Ruginiené v pondelok oznámila, že armáda dostala povolenie zostreľovať balóny pašerákov cigariet z Bieloruska. Dodala, že nečinnosť bieloruských úradov pri vyšetrovaní incidentu ju vedie k presvedčeniu, že na ňom mali podiel samotné bieloruské orgány.

Podľa bieloruskej opozície predstavuje čierny trh s tabakovými výrobkami významný zdroj príjmov pre vládu prezidenta Alexandra Lukašenka. Bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov odmietol obvinenia Litvy a označil ich za „provokáciu“ zameranú na ospravedlnenie „opatrení proti Bielorusku a proti Rusku“.

Lukašenko v utorok reagoval slovami, že rozhodnutie Litvy uzavrieť spoločnú hranicu je „šialený podvod“. Zároveň obvinil Vilnius z vedenia hybridnej vojny proti Bielorusku.

6:15 Rusko v utorok večer zostrelilo sto ukrajinských dronov, z ktorých štyri sa pohybovali nad oblasťou metropoly Moskvy. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého ďalšie bezpilotné lietadlá útočili v oblastiach susediacich s hlavným mestom. Starosta Moskvy Sergej Sobjanin po už treťom dni útokov na mesto uviedol, že na miesto dopadu trosiek dronov vyrazili záchranné zložky.

Najintenzívnejšiemu útoku čelila podľa ministerstva Brjanská oblasť, kde bolo zostrelených 46 bezpilotných strojov. Ďalších deväť zlikvidovala protivzdušná obrana nad Rostovskou oblasťou, po štyroch nad Kalužskou a Tulskou oblasťou a jeden nad Kurskou oblasťou.

V Moskve kvôli útokom rovnako ako v posledných dňoch museli krátko uzavrieť letisko Domodedovo a Žukovskij.

Ukrajina, ktorá sa už štvrtý rokom bráni ruskej agresii, väčšinou svoje útoky smeruje na vojenské či energetické objekty. Kyjev sa zároveň útokmi v hĺbke ruského územia snaží ukázať obyvateľom Ruska, že vojna, ktorú vyvolal ich prezident Vladimir Putin, sa ich bezprostredne týka.

Obete z radov ruských civilistov sú hlásené veľmi zriedka, výrazne menej ako v prípade ukrajinských civilistov pri ruských útokoch. Tvrdenie ani jednej z bojujúcich strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu nezávisle overiť.