Agentúra Reuters s odvolaním sa na činiteľov NATO k oznámeniu Rumunska uviedla, že úpravy pozícií amerických síl nie sú neobvyklé.
„Aj s touto zmenou zostáva rozmiestnenie amerických síl v Európe väčšie, ako bolo po mnoho rokov,“ dodal činiteľ. Vzhľadom na priority administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa sa toto rozhodnutie očakávalo, uviedlo rumunské ministerstvo s odvolaním sa na snahu Washingtonu sústrediť pozornosť na oblasť Indo-Pacifiku.
Čítajte viac NATO posilňuje východné krídlo. Expert hodnotí, či to stačí na Rusko
„Nehovoríme o stiahnutí amerických síl, ale o ukončení rotácie jednej brigády, ktorej jednotky sú rozmiestnené vo viacerých štátoch NATO, vrátane Bulharska, Rumunska, Slovenska a Maďarska,“ spresnil neskôr podľa agentúry AFP na tlačovej konferencii rumunský minister obrany Ionuts Mošteanu.
Približne 1000 amerických vojakov podľa ministra na území Rumunska zostane. Podľa amerického ministerstva zahraničia bolo v januári 2025 v Rumunsku prítomných asi 3000 amerických vojakov, agentúra AFP však napísala, že podľa posledných informácií je v krajine prítomných 1700 amerických vojakov.
Americké jednotky budú podľa ministra aj naďalej prítomné na základni Deveselu, kde sa nachádza systém protiraketovej obrany prevádzkovaný americkou armádou, na leteckej základni Campia Turzia aj na základni Mihail Kogalniceanu, kde bude naďalej pôsobiť letecká bojová skupina. „Strategické schopnosti zostávajú nezmenené,“ dodal minister.
Podľa ministra sú v súčasnosti na území Rumunska prítomní vojaci Spojených štátov, Francúzska, Belgicka, Luxemburska, Portugalska a Severného Macedónska. Mošteanu tiež podľa Reuters uviedol, že Rumunsko od USA dostalo pokročilý systém protivzdušnej obrany, ktorý posilní schopnosť krajiny brániť sa dronom narúšajúcim rumunský vzdušný priestor.
Rozhodnutie nenahradiť odchádzajúce americké jednotky v Rumunsku nemožno vnímať ako stiahnutie Spojených štátov z Európy ani ako signál zníženého záväzku voči spojencom z NATO či článku 5, uviedla dnes podľa agentúry Reuters americká armáda.
„Naša silná prítomnosť v Európe a náš záväzok voči nej zostávajú nezlomné, a to vrátane podpory operácie Eastern Sentry,“ uviedol dnes na sieti X americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker s odvolaním sa na operáciu NATO spustenú tento rok v septembri, ktorej cieľom je posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla aliancie. Whitaker tiež výslovne uviedol, že trvá aj americký záväzok voči Rumunsku.
Rumunsko sa stalo členom NATO v roku 2004. V roku 2024 sa začali práce na modernizácii a rozšírení základne Mihail Kogalniceanu, v ktorej má byť v budúcnosti umiestnených približne 10.000 aliančných vojakov.
Napriek obavám z možného obmedzenia vojenskej prítomnosti Spojených štátov na východnej hranici NATO prezident Trump v septembri vyhlásil, že Washington by mohol zvýšiť počet svojich vojakov nasadených v Poľsku.
Hovorca poľského ministerstva obrany Janusz Sejmej v reakcii na správy o plánovanej redukcii počtu amerických jednotiek na východnom krídle NATO uviedol, že Poľsko nedostalo žiadne informácie o prípadnom znížení prítomnosti amerických vojakov na svojom území.
„Poľsko a Spojené štáty sú si navzájom spojencami pevnými ako železo,“ vyhlásil minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, ktorý zdôraznil, že viackrát počul od amerických partnerov uistenia o trvalej a prípadne aj posilnenej prítomnosti amerických síl v Poľsku. Dodal, že Varšava ročne investuje približne 15-tisíc dolárov do podpory pobytu každého amerického vojaka, čo označil za prejav spoluzodpovednosti a dlhodobú investíciu do bezpečnosti.
V súčasnosti je v Európe rozmiestnených 85-tisíc amerických vojakov, a to vrátane 20-tisíc, ktorí dorazili v rámci posíl po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa agentúry AFP to uviedlo americké ministerstvo obrany.
Z Európy sa stiahne 2. pešia brigádna skupinu 101. výsadkovej divízie
Spojené štáty v rámci plánovanej rotácie jednotiek stiahnu z Európy 2. pešiu brigádnu bojovú skupinu 101. výsadkovej divízie. Jednotka sa podľa plánu vráti na svoju domovskú základňu v americkom štáte Kentucky a nebude nahradená iným útvarom.
Podľa vyhlásenia Pentagónu, citovaného TASR, nejde o stiahnutie amerických síl z Európy ani o oslabenie záväzkov voči NATO a článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Tento krok má podľa Washingtonu odrážať rastúcu schopnosť a zodpovednosť európskych spojencov v oblasti obrany. Spojenci tak reagujú na výzvu prezidenta USA Donalda Trumpa, aby Európa prevzala za svoju vlastnú bezpečnosť väčší diel zodpovednosti.
Ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že táto úprava v rozmiestnení síl nezmení bezpečnostnú situáciu v Európe. Spojené štáty si naďalej udržiavajú rozsiahlu vojenskú prítomnosť na kontinente a disponujú kapacitami na rýchle rozmiestnenie jednotiek podľa potrieb a priorít vrátane záväzku brániť spojencov v rámci NATO, uvádza sa vo vyhlásení.
