Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 345 dní
- Pri ruských útokoch v Záporožskej oblasti sa zranilo 11 ľudí
- VIDEO: Po celom Rusku horia komunikačné vybavenia
- Rusi udreli na ubytovňu v Záporoží: Medzi zranenými sú aj malé deti
- Od konca augusta odišlo z Ukrajiny cez Poľsko skoro 99-tisíc mladých mužov
Čítajte viac 1 344. deň: Ruskí branci už neujdú. Povolávacie rozkazy budú dostávať bez prestávky. Parlament schválil celoročné odvody
22:11 Od konca augusta, keď ukrajinská vláda zmiernila pravidlá pre odchody mladých mužov z Ukrajiny, prekročilo hranicu s Poľskom skoro 99-tisíc mladíkov vo veku od 18 do 22 rokov. Na svojej internetovej stránke o tom s odvolaním sa na štatistiky poľskej pohraničnej stráže píše denník Rzeczpospolita.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z krajiny nesmeli odchádzať muži vo veku od 18 do 60 rokov, vrátane tých, ktorí nedostali povolávací rozkaz. Tento rok v lete vláda tieto pravidlá zmenila s odôvodnením, že chce mladým mužom umožniť získať vzdelanie v zahraničí, ktoré po návrate do vlasti môžu využiť na jej prospech.
21:59 Letisko v litovskom Vilniuse vo štvrtok opäť dočasne uzavreli z dôvodu preletu pašeráckych balónov v jeho blízkosti, oznámilo letisko na sieti Facebook. Ide už o šiesty takýto incident za október, informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Na základe predbežných informácií bolo rozhodnutie zaviesť obmedzenia vo vzdušnom priestore prijaté z dôvodu preletu balóna (alebo balónov), ktorý smeroval k letisku vo Vilniuse,“ uviedlo letisko. Prevádzka ostane obmedzená do 22.10 h SEČ.
Litva tvrdí, že balóny, ktoré narúšajú jej vzdušný priestor, posielajú bieloruskí pašeráci cigariet. Bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka viní za to, že toto konanie nezastavil.
V reakcii na tieto incidenty litovská vláda v stredu oznámila, že hraničné priechody medzi Litvou a Bieloruskom zostanú pre väčšinu cestujúcich zatvorené do konca novembra. Okrem toho plánuje tieto balóny zostreľovať.
19:24 Rusko je nútené reagovať na destabilizačné kroky Severoatlantickej aliancie (NATO) vývojom zbraní, akými sú medzikontinentálna raketa s plochou dráhou letu Burevestnik či podvodný dron Poseidon, vyhlásila vo štvrtok podľa agentúry TASS hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, píše TASR.
Obe zbrane, ktoré sú poháňané jadrovým reaktorom a sú schopné niesť konvenčné aj jadrové hlavice, Moskva otestovala v uplynulých dňoch. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že nešlo o jadrové skúšky, čím reagoval na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa nariadiť ministerstvu obrany, aby okamžite obnovilo testy jadrových zbraní, a to v reakcii na údajné rovnaké kroky iných krajín. Šéf Bieleho domu to oznámil krátko pred stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei.
Podľa agentúry AFP nebolo bezprostredne jasné, či mal Trump na mysli skúšky nosičov alebo testy explózií jadrových hlavíc. Tie Spojené štáty nevykonávajú od roku 1992. Rusko takúto skúšku naposledy uskutočnilo v roku 1990 – ešte ako Sovietsky zväz. Peskov ale upozornil, že ak niektorá z jadrových veľmocí moratórium uvalené na testovanie jadrových zbraní poruší, Rusko nebude váhať a pridá sa.
19:14 Rusko dnes odkázalo Japonsku, že akýkoľvek dialóg ohľadom mierovej zmluvy, ktorá by formálne ukončila vojnu z roku 1945 medzi týmito krajinami, bude možný, keď Tokio opustí zmení protiruské postoje. Informovala o tom agentúra Reuters.
Rusko a Japonsko vedú dlhodobý spor o južnú časť Kurilských ostrovov. Sovietski vojaci toto územie po japonskej kapitulácii v roku 1945 obsadili a súostrovie bolo pripojené k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Nová japonská premiérka Sanae Takaičiová minulý týždeň v prejave Rusko kritizovala kvôli jeho agresii proti Ukrajine, uviedla však tiež, že Japonsko sa drží „svojej politiky s cieľom vyriešiť územnú otázku a uzavrieť mierovú zmluvu“ s Ruskom, ktoré je nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová dnes povedala, že vo vyhláseniach Takaičiovej nevidela nič nové a že aby sa dosiahol nejaký pokrok, je potrebné, aby Tokio zmenilo tón. „Opakovane sme v minulosti hovorili, že cesta k obnoveniu dialógu sa otvorí až vtedy, keď Tokio jasne opustí svoj protiruský kurz zameraný na poškodzovanie našej krajiny a jej občanov,“ povedala Zacharovová. Japonská politika podľa nej priviedla vzťahy medzi oboma krajinami do slepej uličky.
17:30 Najvyšší veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj vo štvrtok poprel tvrdenia Ruska, že ruské sily obkľúčili ukrajinských vojakov v mestách Pokrovsk v Doneckej oblasti a Kupiansk v Charkovskej oblasti. Priznal však, že situácia je v oboch regiónoch zložitá. Informovala o tom britská stanica Sky News, píše TASR.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu pri stretnutí so zranenými vojakmi v moskovskej nemocnici vyhlásil, že ukrajinské jednotky sú obkľúčené v strategickom Pokrovsku a tiež v Kupiansku, ktorý je dôležitým železničným uzlom, a že ruská armáda je ochotná zaistiť bezpečný vstup pre ukrajinských a západných novinárov, aby sa „mohli pozrieť, čo sa tam v skutočnosti deje“.
Rusko v poslednej dobe využíva svoju výraznú prevahu v počte vojakov a zbraní na týchto dôležitých miestach takmer 1000 kilometrov dlhej frontovej línie. Podľa 7. zboru rýchlej reakcie ukrajinskej armády, ktorý bráni Pokrovsk, Rusko v snahe obkľúčiť mesto nasadilo približne 11.000 svojich vojakov. Niektorým z nich sa prienik do mesta podaril, potvrdil zbor na sociálnych sieťach.
16:07 Dodávka dvoch desiatok lietadiel Eurofighter Typhoon Turecku posilní kolektívnu obranu Severoatlantickej aliancie. Dnes to podľa agenta AFP povedal nemecký kancelár Friedrich Merz na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Ten naopak Berlín kritizoval za postoj k vojne v Pásme Gazy. Merz a Erdogan tiež rokovali o migrácii.
Nemecko, ktoré je súčasťou konzorcia, ktoré lietadlá Eurofighter Typhoon vyrába, dlho predaj stíhačiek Ankare blokovalo. S dodávkou nakoniec súhlasilo v júli a tento týždeň Turecko podpísalo zmluvu na dodávku 20 lietadiel s Britániou. Merz povedal, že nemecká vláda víta turecké rozhodnutie lietadla zaobstarať kvôli zhoršenej bezpečnostnej situácii spôsobenej Ruskom. „Tieto lietadlá poslúžia na kolektívnu obranu aliancie,“ uviedol Merz.
Merz s Erdoganom rokoval tiež o migrácii. Uviedol, že Nemecko chce, aby sa zlepšila situácia s vracaním migrantov, ktorí nedostanú v Nemecku azyl, napísala agentúra Reuters. Turecko v rámci dohody s EÚ zadržiava na svojom území milióny utečencov, ktorí by sa mohli pokúsiť dostať sa do Európskej únie.
Čítajte viac Turecko uzatvorilo rekordný nákup stíhačiek Eurofighter Typhoon
Erdogan tiež Nemecku vyčítal jeho postoj k vojne v Pásme Gazy. Podľa Erdogana Berlín nekritizuje dostatočne Izrael za jeho počínanie na palestínskom území. „Čo (Nemecko) nevidí, že Izrael vnútil Pásmo Gazy hladomor, genocídu,“ pýtal sa Erdogan, podľa ktorého Izrael porušil prímerie uzavreté s Hamasom. Turecký prezident dlhodobo kritizuje Izrael za vojnu a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua prirovnával k nemeckému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi.
15:06 Nemecký súd vo štvrtok odsúdil tri osoby s ruským i nemeckým občianstvom za špionáž pre Moskvu. Vodca skupiny bol okrem toho odsúdený aj za plánovanie sabotáže a boj v protiukrajinských milíciách. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Krajský súd v Mníchove poslal vodcu skupiny (41) do väzenia na šesť rokov, dvaja spolupáchatelia dostali podmienečné tresty na jeden a pol roka. Vodca skupiny v rokoch 2014 až 2016 slúžil ako člen ozbrojenej teroristickej skupiny bojujúcej proti ukrajinským silám na východe krajiny. Muž obvinenia odmietol s tvrdením, že v tom čase mal vzťah so ženou z východnej Ukrajiny a nikdy sa nezúčastnil na vojnových operáciách. Poprel aj špionáž pre Rusko v Nemecku v rokoch 2023 až 2024 a plánovanie sabotáží voči vojenskej infraštruktúre a železniciam.
Podľa vyšetrovateľov mu dvaja spolupáchatelia pomáhali. Obaja však pred súdom odmietli obvinenia zo špionáže tvrdiac, že išlo iba o žart, píše DPA.
14:29 Ruský nočný vzdušný útok na Ukrajinu zabil troch ľudí, okolo tridsať ďalších ich zranil a časť krajiny kvôli nemu čelí výpadkom v dodávkach prúdu. Ďalších troch ľudí zabilo počas dňa ruské ostreľovanie východoukrajinského Slovjansku. Vyplýva to z informácií ukrajinských úradov. Rusko pri nočnom útoku použilo 705 dronov a striel, protivzdušná obrana zneškodnila 623 z nich, uviedlo ukrajinské letectvo. Moskva uvádza, že zostrovala ukrajinské drony nad ruským územím.
Rusi v noci na dnes podnikli kombinovaný útok na objekty ukrajinskej kritickej infraštruktúry a použili pri tom 653 dronov a 52 striel rôzneho typu, medzi nimi aj štyri balistické strely Kinžal, uviedli ukrajinské vzdušné sily na platforme Telegram. Protivzdušná obrana podľa nich zneškodnila 623 bezpilotných lietadiel a 31 striel. Ďalších 63 dronov a 16 striel zasiahli dvadsiatku bližšie nespresnených miest, dodalo letectvo.
Rusi podľa energetickej spoločnosti DTEK znovu zaútočili na jej tepelné elektrárne v rôznych regiónoch a zariadenia vážne poškodili. Išlo podľa nej o tretí rozsiahly ruský úder na jej zariadenie v tomto mesiaci. Ďalšia energetická spoločnosť Ukrenerho oznámila, že masívny ruský vzdušný útok na energetickú infraštruktúru spôsobil výpadky v dodávkach elektriny vo väčšine regiónov krajiny.
Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.
V meste Záporoží úrady informovali o dvoch zabitých a 23 zranených civilistoch po ruskom nočnom útoku, ktorý podľa serveru Ukrajinska pravda zasiahol infraštruktúrne zariadenia a tiež študentskú koľaj. Medzi zranenými je aj šesť detí, uviedol na telegrame šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Skoršie informácie hovorili o dvoch zabitých a 17 zranených.
13:17 Poľské stíhačky MiG-29 vo štvrtok nad Baltským morom zachytili ďalšie ruské prieskumné lietadlo. Oznámil to minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, podľa ktorého ide o pokračovanie opakujúcich sa incidentov v oblasti. Varšavský spravodajca TASR o tom informuje podľa agentúry PAP.
Čítajte viac Neprešlo ani 24 hodín. Poľské MiGy znova zachytili ruské prieskumné lietadlo nad Baltským morom
13:05 Tlačový hovorca Oleh Petrasjuk, dôstojník 24. samostatnej mechanizovanej brigády kráľa Danyla, zostrelil ruský FPV dron, ktorý sa pokúsil zaútočiť na zahraničný filmový štáb v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti.
13:03 Medzi Silami obrany Ukrajiny a ruskými vojakmi sa za uplynulý deň odohralo 172 bojových stretov, z toho 55 na Pokrovskom smere. Ruské prostriedky protivzdušnej obrany v priebehu uplynulej noci zachytili a zničili 170 ukrajinských bezpilotných lietadiel typu lietadlo nad ruskými regiónmi, informovalo ruské Ministerstvo obrany.
Čítajte viac Rusi udreli na ubytovňu v Záporoží: Medzi zranenými sú aj malé deti
12:20 Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev pohrozil, že Rusko pošle na Belgicko podvodný dron Poseidon s jadrovým pohonom a zničí ju. Vyhlásenie zverejnil na sociálnej sieti X ako reakciu na slová belgického ministra obrany Thea Franckena, ktorý varoval, že ak Rusko použije jadrové zbrane, „NATO vymaže Moskvu z mapy“.
Čítajte viac Belgicko zmizne: Medvedev hrozí Bruselu novou zbraňou "súdneho dňa". Reaguje na slová o vymazaní Moskvy
11:17 Rusko v noci na štvrtok podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zaútočilo na Ukrajinu 650 dronmi a viac ako 50 strelami, ktoré zasiahli energetickú infraštruktúru aj civilné objekty. Pri útokoch zahynuli dvaja ľudia. TASR o tom informuje podľa príspevku Zelenského na sociálnej sieti X.
Zelenskyj tvrdí, že Moskva útočila na ciele naprieč Ukrajinou, pričom použila rôzne typy striel vrátane balistických a aerobalistických rakiet. „Mnohé boli zostrelené, ale bohužiaľ došlo aj k zásahom,“ napísal prezident, podľa ktorého na viacerých miestach stále prebiehajú záchranné operácie.
Ruské útoky spôsobili škody na obytných budovách v meste Záporožie. Dvaja ľudia pri nich zahynuli a desiatky ďalších vrátane detí sa zranili. Energetickú infraštruktúru Rusko zasiahlo vo viacerých ukrajinských oblastiach vrátane Ľvovskej a Ivanofrankivskej na západe krajiny.
9:47 Poľské letiská Radom a Lublin ráno dočasne zastavili prevádzku pre armádnu pohotovosť. Prevádzka sa na oboch letiskách obnovila približne po dvoch hodinách.
Poľský úrad pre riadenie letovej prevádzky (PANSA) oznámil o 7:14 h uzavretie letísk s tým, že sa tak stalo kvôli aktivitám vojenského letectva. Prevádzka bola na sieti X úradom PANSA obnovená o 9:26 h.
Velenie poľských ozbrojených síl predtým informovalo, že poľské a spojenecké jednotky sú v pohotovosti pre ruské útoky na ciele v susednej Ukrajine, uviedli podľa agentúry Reuters predstavitelia poľskej armády.
„Na žiadosť armády zaviedla Poľská agentúra pre leteckú navigáciu nariadenie zavádzajúce obmedzenia v poľskom vzdušnom priestore, ako aj dočasné uzavretie dvoch letísk v Radome a Lubline,“ povedal hovorca agentúry Marcin Hadaj pre súkromnú televíznu stanicu TVN24. Vo východnej časti Poľska podľa jeho slov platili určité obmedzenia a lietadlá v poľskom vzdušnom priestore museli túto oblasť obchádzať.
Štáty na východnom krídle Severoatlantickej aliancie sú v stave zvýšenej pohotovosti od konca septembra, keď tri ruské stíhačky MiG-31 narušili vzdušný priestor Estónska, v ktorom zotrvali dvanásť minút. Niekoľko dní predtým preniklo do poľského vzdušného priestoru viac ako 20 ruských dronov, uviedli vtedy Poliaci.
Narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými lietadlami či dronmi v poslednom čase hlásilo viacero európskych krajín. Podľa niektorých európskych predstaviteľov tak Rusko testuje reakciu NATO.
9:20 Na celom území Ruska, od Rostova až po Kamčatku, dochádza k útokom na komunikačné prostriedky a zariadenia mobilných operátorov. Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ukrajiny (HUR) hlási, že po celom Rusku naďalej vzbĺkajú veže celulárneho spojenia.
Čítajte viac VIDEO: Od Rostova po Kamčatku: po celom Rusku horia komunikačné vybavenia, odpor proti režimu silnie, hlási HUR
8:11 Rusko v noci na štvrtok opäť útočilo na Ukrajinu prostredníctvom dronov a rakiet. Útoky celkovo zranili 11 ľudí v Záporožskej oblasti a spôsobili výpadky elektriny vo viacerých častiach krajiny. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Šéf vojenskej správy v Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na Telegrame napísal, že Rusko zasiahlo viacero obytných budov v meste Záporožie. Medzi 11 zranenými je podľa neho aj šesť detí vo veku od troch do šiestich rokov.
Ministerka energetiky Svitlana Grinčuková uviedla, že „Rusko opäť podniklo masívny útok raketami a dronmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru“. V príspevku na Facebooku informovala, že hneď ako to bude možné, záchranári, údržbári a energetickí špecialisti začnú odstraňovať následky útoku, obnovovať dodávky elektriny a vyhodnocovať rozsah škôd.
Prevádzkovateľ ukrajinskej elektrickej siete Ukrenergo informoval, že v dôsledku útokov boli vo väčšine ukrajinských oblastí dodávky elektriny prerušené.
Dronmi v noci útočila aj Ukrajina. Podľa ruského ministerstva obrany sa jeho silám podarilo zostreliť 170 ukrajinských bezpilotných lietadiel najmä v Brianskej oblasti. Kyjev sa tiež opätovne pokúsil zaútočiť na Moskvu, v okolí ktorej zostrelili deväť dronov.
Rusko svojimi útokmi v uplynulom čase cieli najmä na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajina na to reaguje vlastnými útokmi zameranými najmä na ruské ropné rafinérie a iné energetické zariadenia.
6:48 Súd v Kyjeve v stredu nariadil vziať do väzby bývalého šéfa ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyra Kudryckého, ktorý bol zadržaný v utorok vo Ľvovskej oblasti a je obvinený zo sprenevery.
Podľa agentúry AFP toto súdne rozhodnutie vyvoláva obavy z politického zasahovania do justície v čase, keď Ukrajina vstupuje do štvrtej vojnovej zimy. Prichádza aj mesiace po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj nedokázal obmedziť moc protikorupčných agentúr. Kritici tvrdia, že vláda sa môže uchýliť ku krycím manévrom na vyvíjanie tlaku na politických oponentov.
Prokuratúra tvrdí, že Kudryckyj, ktorý bol vlani odvolaný z funkcie na čele Ukrenerho, si v roku 2018 prisvojil viac než 1,6 milióna dolárov zo štátnych prostriedkov.
Okresný súd v Kyjeve na základe tohto obvinenia v stredu rozhodol, že Kudryckyj bude vzatý do väzby na dva mesiace, pokiaľ nezloží kauciu vyše 250.000 eur. Kudryckyj označil tento verdikt za „absurdný a (ničím) nepodložený.“
Predsedníčka protikorupčného výboru ukrajinského parlamentu Anastasija Radinová na sociálnych sieťach napísala, že „v súčasnosti sa tento prípad javí len ako forma nátlaku“ na Kudryckého. Podľa ukrajinských médií Radinová a niekoľkí poslanci deklarovali ochotu zaručiť sa za Kudryckého.
Spoločnosť Ukrenerho, ktorá na Ukrajine spravuje energetickú sústavu, Kudryckyj viedol od roku 2020 – vrátane rokov po ruskej invázii, keď bola energetická infraštruktúra Ukrajiny pod obrovským tlakom. Jeho náhle odvolanie v minulom roku viacerí členovia predstavenstva označili za politicky motivované.
Od konca leta tohto roku Ukrajina čelí mimoriadne intenzívnym ruským útokom na svoje energetické objekty. Podľa médií mohli tieto útoky zastaviť až 60 percent domácej produkcie zemného plynu, ktorý je pritom hlavným zdrojom pri výrobe tepla počas vykurovacej sezóny.
5:55 Európsky mierový plán pre Ukrajinu. Nebol prerokovaný na najvyššej úrovni ani schválený žiadnym štátom, ale podľa portálu stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Liberty (RFE/RL) existuje.
„Jedným z najnovších pokusov je uniknutý 12-bodový plán, ktorý videla RFE/RL a ktorý iniciovalo Fínsko a ktorý v posledných týždňoch koluje v európskych hlavných mestách. Dokument nie je hotovou mierovou dohodou, čo jasne naznačuje jeho predbežný názov ‚Prvky smerom k mieru na Ukrajine‘. Nebol prerokovaný ani na vyššej úrovni EÚ, ani oficiálne neschválený žiadnou krajinou. Je to skôr niečo, na čom od jari pracuje Koalícia ochotných, skupina viac ako 20 krajín podporujúcich Ukrajinu,“ uvádza portál.
Podľa autora článku Rikarda Józwiaka je otázne akú má plán šancu na úspech, v tomto zmysle vládne skepsa. „Môžeme mať 12-bodový plán, ale mier nebude – to je Putinov jednobodový plán,“ citoval Józwiak nemenovaného európskeho diplomata.
Dvanásť bodov plánu je rozdelených do dvoch fáz: prvou je „prímerie“ a druhou „rokovania“, uvádza RFE/RL. Prístup „najprv prímerie“ je niečo, čo väčšina európskych krajín presadzuje odkedy Trumpova administratíva začala rokovať s Kremľom. V dokumente sa uvádza, že takéto prímerie „sa začne 24 hodín po tom, čo strany prijmú tento plán“ a že línia kontaktu „bude zmrazená v bode, kde sa nachádza na začiatku prímeria“.
Monitorovanie prímeria sa podľa plánu začne „okamžite pod vedením USA s využitím satelitov, dronov a iných technologických nástrojov“. Počas fázy prímeria sa tiež plánuje, že Ukrajina a Rusko sa dohodnú na „pakte o neútočení“, čo znamená, že kým Moskva zastaví útoky na Ukrajinu, Kyjev sa musí zdržať pokusov o znovuzískanie rusky kontrolovaných území v ukrajinských regiónoch, ako sú Krym, Donbas, Cherson a Záporožie, vojenskými prostriedkami. Pokiaľ ide o jadrovú elektráreň v druhom uvedenom regióne, navrhovanou myšlienkou je previesť ju z ruskej kontroly na nemenovanú tretiu stranu a začať rokovania o jej opätovnom prevzatí Ukrajinou.
Podľa plánu by sa zaviedli aj „opatrenia na budovanie dôvery“, ktoré sú definované ako „vybrané, symbolické sankcie zrušené po uplynutí dohodnutého počtu dní prímeria“. Ďalšou myšlienkou je, že Rusko by bolo opäť vítané v medzinárodných organizáciách. Hoci to nie je výslovne uvedené, dalo by sa predpokladať, že by to znamenalo Radu Európy, z ktorej bolo Rusko v roku 2022 vylúčené, a Medzinárodný olympijský výbor. Navrhuje sa tiež, aby počas fázy prímeria bola zriadená „Rada pre mier“ pod vedením prezidenta Trumpa, ktorá by dohliadala na implementáciu prípadného mierového plánu – myšlienka, ktorá sa zrejme prevzala z nedávno predstaveného 20-bodového mierového plánu pre Gazu, uvádza RFE/RL.
Prehľad plánu, ktorý urobila RFE/RL
- Druhá fáza – rokovania – najprv zahŕňa prímerie. V texte sa uvádza, že „začnú sa rokovania o konečnej línii kontaktu, ktoré zostanú v platnosti, kým sa strany nedohodnú na trvalej správe okupovaných území“.
- To bude zahŕňať aj vytvorenie bezpečnostných zón okolo línie kontaktu, kde nebudú povolené žiadne vojenské aktivity, a monitorovanie zo strany mnohonárodnej civilnej misie na oboch stranách línie.
- Bezpečnostné záruky , na ktorých Koalícia ochotných pracuje už mesiace, sú ôsmym bodom, hoci neboli poskytnuté žiadne ďalšie podrobnosti.
- Deviaty bod je kontroverzný, pretože sa týka dialógu na vysokej úrovni medzi Kyjevom a Moskvou s cieľom „zvýšiť vzájomné porozumenie a rešpekt k rozmanitosti jazykov, kultúr a náboženstva“.
- Predstavitelia východných krajín EÚ, s ktorými bolo RFE/RL v kontakte, sa domnievajú, že tento bod zdôrazňuje ruské obvinenia, ktoré sa často považujú za nepodložené, že rusky hovoriaci ľudia na Ukrajine boli diskriminovaní a potrebovali ochranu zo strany Moskvy.
- Ďalší bod je pre mnohé európske vlády kontroverzný, pretože spomína „začiatok rokovaní o trvalej správe okupovaných území“. To je v rozpore s „maximalistickými“ názormi mnohých hlavných miest EÚ, že Ukrajina by sa nemala vzdať žiadnych nových území a že jej územná celistvosť je kľúčová.
- Predposledný bod sa týka rekonštrukcie, v rámci ktorej bude pre Ukrajinu zriadený fond. Uvádza sa, že do fondu by sa mohli použiť zmrazené ruské aktíva.
- Nakoniec sa spomína postupné rušenie sankcií voči Rusku v rámci implementácie plánu. Spomína sa tu aj to, že Ukrajina a Rusko začnú proces dohody o kompenzácii vojnových škôd so zmrazenými aktívami na Západe v celkovej výške viac ako 200 miliárd eur (233 miliárd dolárov), ktoré sa majú vrátiť po dosiahnutí dohody medzi Kyjevom a Moskvou. Navrhuje sa tu aj tzv. mechanizmus „snapback“, v rámci ktorého sa všetky sankcie a izolačné opatrenia automaticky uvalia, ak bude Ukrajina opäť napadnutá.
