„Vidíme pokus o deeskaláciu obchodnej vojny. Jej svedkami sme už od nástupu prezidenta Trumpa do úradu koncom januára. Amerika aj Čína urobili kroky, ktoré neprispeli k fungovaniu voľného obchodu spravodlivým spôsobom. Washington i Peking spravili veci, ktorých cieľom bolo brzdiť ekonomiku druhej strany. Som však optimista, že sa podarí situáciu upokojiť, hoci obchodná vojna sa neskončí,“ povedal pre Pravdu Dennis Wilder, ktorý mal v rokoch 2004 až 2005 v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu na starosti Čínu.
„Na stupnici od jedna do desať, kde 10 je najlepšie, by som povedal, že stretnutie bolo na 12,“ vyhlásil Trump po schôdzke so Si Ťin-pchingom, ktorá sa konala dnes v juhokórejskom Kjongdžu v rámci summitu združenia Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce. Stretnutie trvalo približne hodinu a 45 minút.
Niečo sa podarilo
Je to pomerne typický spôsob vyjadrovania amerického prezidenta. Všetko, čo Trump robí, je v jeho očiach zvyčajne úžasné, veľkolepé a jedinečné. No vyzerá to tak, že tentoraz sa Washingtonu a Pekingu naozaj podarilo niečo dohodnúť.
Čítajte viac Dohoda či pokračovanie obchodnej vojny? Trump a Si sa chcú pred svetom ukázať
Wilder ešte pred schôdzkou v Južnej Kórei povedal, že Čína bude pravdepodobne súhlasiť s nákupom veľkého množstva sójových bôbov z USA, pomôže v boji s pašovaním syntetickej drogy fentanyl do Spojených štátov a odloží platnosť nových drakonických obmedzení na vývoz vzácnych nerastných surovín. Na druhej strane Trump na čínsky tovar nezavedie od 1. novembra nové clá a uvoľní pravidlá týkajúce sa obchodovania amerických firiem s viacerými čínskymi spoločnosťami.
A predpovede experta sa naplnili. Celkovo by sa malo priemerné clo na čínsky dovoz znížiť z 57 na 47 percent.
„Trump uviedol, že USA dosiahli s Čínou jednoročnú dohodu, ktorá zabezpečuje, že Peking nezavedie obmedzenia na export vzácnych nerastných surovín. Sú to materiály kľúčové pre výrobu počítačových čipov, ktoré sú potrebné pre všetko vrátane smartfónov, systémov umelej inteligencie a obranných technológií. Dohoda eliminuje hrozbu ďalších 100-percentných čínskych ciel,“ informovala televízia ABC.
Americký prezident vysvetlil, že dohoda o vzácnych nerastných surovinách teraz platí, ale každý rok sa o nej bude rokovať. „Ale myslím si, že vydrží dlho,“ povedal Trump reportérom na palube Air Force One. „Je to skvelý vodca, úžasný líder mocnej, veľmi silnej krajiny – Číny –, a my, čo môžem povedať? Urobili sme, myslím si, vynikajúce rozhodnutia,“ vyhlásil Trump o Si Ťin-pchingovi. Šéf Bieleho domu potvrdil, že sa na budúci rok v apríli chystá navštíviť Čínu. Potom by mal prísť Si Ťin-pching do Spojených štátov.
„Čína a USA by mali byť partnermi a priateľmi. To nás naučila história a to si vyžaduje realita. Máme sebavedomie a schopnosti zvládať všetky druhy rizík a výziev. Čína a Spojené štáty by sa mali vyvarovať začarovaného kruhu vzájomných odvetných opatrení,“ uviedol Si Ťin-pching v súvislosti so schôdzkou s Trumpom.
Čítajte viac Je Európa v čínskej pasci? A ako sa môže vyrovnať s Trumpom a Ruskom?
Bezpečnostná politika
Dve najväčšie ekonomiky sveta však nemajú len hospodárske spory. Vzťahy Číny a USA zásadným spôsobom ovplyvňujú globálnu bezpečnosť. Trump potvrdil, že sa so Si Ťin-pchingom nerozprával o Taiwane. Na ostrovnú krajinu s demokratickou vládou si robí komunistický režim nároky. Taiwan sa obáva, že Čína by mohla presvedčiť Trumpa, aby Washington obmedzil podporu pre Tchaj-pej. Za to by Spojené štáty mohli dostať veľkú obchodnú dohodu. Čína by bola najradšej, keby USA verejne vyhlásili, že odmietajú nezávislosť Taiwanu.
Zatiaľ nie je pravdepodobné, že by na to Amerika pristúpila. No Čína má okrem obchodnej dohody pre Trumpa ešte jedno lákadlo – vplyv na Rusko. A na rozdiel od Taiwanu, o Ukrajine sa Trump so Si Ťin-pchingom rozprával. Hoci americký prezident sa vyhol diskusii o tom, že Peking vo veľkom nakupuje ruskú ropu.
„Dlho sme hovorili o Ukrajine a budeme spolupracovať, aby sme zistili, či sa nám podarí niečo dosiahnuť. Nemôžeme urobiť oveľa viac,“ zhodnotil Trump.
Čítajte viac Rusko a Čína verzus Západ: hrozí vojna na dvoch frontoch? Scenáre vysvetľuje generál z Austrálie
Jadrové zbrane
No okrem vzletných slov o spolupráci s Čínou a skvelej debate so Si Ťin-pchingom americký prezident urobil aj niečo, čo takmer zatienilo celú schôdzku. A je zložité predstaviť si, že by to bola náhoda. Skôr to bol odkaz z pozície sily pre Si Ťin-pchinga.
Len niekoľko hodín pred schôdzkou Trump uviedol, že nariadil okamžité obnovenie testov jadrových zbraní, aby sa USA vyrovnali Číne a Rusku. A hoci ide o mimoriadne vážnu bezpečnostnú tému, pri populistickom miliardárovi už asi nikoho neprekvapilo, akým spôsobom o nej informoval. Trump rozhodnutie oznámil prostredníctvom svojej sociálnej siete Truth Social.
Čítajte viac Čína útočí zo sivej zóny. Taiwanci cvičia, ako keby boli vo vojne
„Spojené štáty majú viac jadrových zbraní ako ktorákoľvek iná krajina. Rusko je druhé a Čína s odstupom tretia, ale do piatich rokov bude na tom rovnako. Kvôli testovacím programom iných krajín som nariadil ministerstvu vojny, aby začalo testovať naše jadrové zbrane na rovnakom základe. Tento proces sa začne okamžite,“ napísal Trump.
Nie je zatiaľ úplne jasné, či USA teraz začnú naozaj testovať atómovky. Poslednýkrát to urobili v roku 1992. A aj Rusko a Čína naposledy skúšobne odpálili jadrové zbrane v 90. rokoch minulého storočia. „Trumpov politický obrat prichádza v nepokojnom období globálnej geopolitiky, keď rastúca rivalita USA a Číny stále viac pripomína éru studenej vojny. Medzitým ruská vojna na Ukrajine zvyšuje riziko širšej konfrontácie medzi Moskvou a Západom. Washington pozorne sleduje, ako Čína aj Rusko pokračujú vo vývoji a testovaní pokročilých zbraní schopných niesť jadrové hlavice,“ pripomenula televízia CNN.
