1 346. deň: Silné explózie naprieč Ruskom: drony zasiahli niekoľko kľúčových objektov. Udreli aj protiputinovskí partizáni

Čítajte viac 1 345. deň: Európa má 12-bodový mierový plán pre Ukrajinu. Unikla jeho pracovná verzia

22:58 Najmenej päť ľudí zahynulo a dvaja ďalší utrpeli zranenia po tom, čo ich vozidlo narazilo na mínu v lese na severe Ukrajiny, uviedla v piatok tamojšia polícia. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

K explózii podľa vyhlásenia polície zverejnenom na sociálnej sieti Facebook došlo v pohraničnej oblasti blízko hraníc s Bieloruskom, keď vozidlo narazilo na výbušné zariadenie v zamínovanej oblasti.

V prípade obetí ide o civilistov – mužov vo veku od 19 do 65 rokov a svojim zraneniam podľahli na mieste. Dvoch ďalších mužov hospitalizovali, dodala polícia.

22:26 Služba zahraničnej rozviedky Ukrajiny (SZRU) zistila konkrétne adresy, na ktorých sa nachádzajú deti unesené Ruskom, oznámil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spojenci Ukrajiny teraz podľa neho dostanú zoznamy detí, ktoré musí Moskva vrátiť. Prvý z nich obsahuje viac než 300 mien, priezvisk a adries. Informuje o tom TASR.

Ukrajina tvrdí, že počas vojny bolo bez súhlasu rodín či opatrovníkov odvezených do Ruska alebo na územie okupované Ruskom viac než 19.500 detí. Kyjev označuje tieto únosy za vojnový zločin, ktorý údajne spĺňa definíciu genocídy podľa znenia dohovoru OSN. Moskva na svoju obhajobu uvádza, že odsunom chránila deti pred bojmi.

Na Ukrajinu sa medzitým podarilo z Ruska vrátiť 1625 detí v rámci humanitárneho programu Bring Kids Back UA, ktorý inicioval Zelenskyj v roku 2023. Vo videu zverejnenom v piatok na sociálnej sieti X povedal, že ide o citlivú otázku, na ktorej intenzívne a potichu pracuje ukrajinská diplomacia.

„Aby sme prekazili akýkoľvek pokus Ruska tvrdiť, že o týchto deťoch údajne nič nevie, zabezpečujeme, aby boli (na zoznamoch) uvedené aj adresy,“ uviedol ukrajinský prezident. „Prvý takýto zoznam – obsahujúci viac ako 300 priezvisk, mien a adries unesených detí – bude na stoloch všetkých vedúcich predstaviteľov, ktorí sa podieľajú na tomto úsilí,“ dodal.

22:17 Európska policajná agentúra Europol dnes uviedla, že v spolupráci s Ukrajinou a Moldavskom sa podarilo identifikovať vyše 600 žoldnierov, ktorí bojovali na Ukrajine v ruských organizáciách. Ide o občanov Bosny a Hercegoviny, ako aj krajín bývalého Sovietskeho zväzu vrátane Ukrajiny. Ukrajinská a moldavská polícia vykonali na sedem desiatok domových prehliadok.

Podľa Europolu vyšetrovanie identifikovalo 654 ľudí, ktorí na Ukrajine bojovali v radoch Wagnerovej skupiny a organizácie Redut. V oboch prípadoch ide o ruské žoldnierske spoločnosti. „Panujú domnienky, že sa tieto osoby dopustili vojnových zločinov, sú sexuálne násilie, popravy vojnových zajatcov a popravy civilistov,“ uviedol Europol.

Ukrajinská a moldavská polícia vykonali tento týždeň na Ukrajine a v Moldavsku zásahy, pri ktorých prehľadali bydlisko a zabavili zbrane. „Ukrajinské úrady zdieľali s dotknutými krajinami cez zabezpečené kanály Europolu mená 280 zahraničných občanov podozrivých zo zapojenia do bojových operácií,“ uviedol tiež Europol. Okrem toho bolo 11 Ukrajincov obvinených z vlastizrady.

20:59 Rusko nasadilo približne 170.000 vojakov s cieľom dobyť mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti na Ukrajine, povedal v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poprel tvrdenia, že ruské sily mesto na východe Ukrajiny obkľúčili. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu pri stretnutí so zranenými vojakmi v moskovskej nemocnici vyhlásil, že ukrajinské jednotky sú obkľúčené v strategickom Pokrovsku a tiež v Kupiansku, ktorý je dôležitým železničným uzlom, a že ruská armáda je ochotná zaistiť bezpečný vstup pre ukrajinských a západných novinárov, aby sa „mohli pozrieť, čo sa tam v skutočnosti deje“.

Zelenskyj – podobne ako vo štvrtok najvyšší veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj – priznal, že situácia v Pokrovsku je zložitá, a pripustil, že niekoľkým ruským jednotkám sa podarilo do mesta preniknúť. Trval však na tom, že Ukrajinci ich postupne vyháňajú.

20:47 Americké ministerstvo obrany schválilo dodávku rakiet Tomahawk Ukrajine po uskutočnení posudku, podľa ktorého negatívne neovplyvní zásoby Spojených štátov. Konečné politické rozhodnutie o poskytnutí týchto striel krajine napadnutej Ruskom je tak v rukách prezidenta Donalda Trumpa. Pre stanicu CNN to uviedli traja nemenovaní americkí a európski predstavitelia, informuje TASR.

Pentagón o svojom posudku informoval Biely dom krátko pred októbrovým stretnutím Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome. Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina tomahawky potrebuje na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku – aj tých hlboko na jeho území.

Len pár dní pred touto schôdzkou Trump povedal, že USA majú „veľa“ rakiet Tomahawk, ktoré by mohli potenciálne poskytnúť Ukrajine. Svoje vyjadrenie zmiernil po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, keď vyhlásil, že by Ukrajine tomahawky radšej nedodal, pretože USA podľa neho nechcú „rozdávať“ zbrane, ktoré potrebujú na vlastnú ochranu. Zelenskému potom za zatvorenými dverami povedal, že rakety Ukrajine nedá – aspoň zatiaľ.

19:38 Ukrajina odovzdala Litve na súd zajatého ruského vojaka obvineného z mučenia a nezákonného zadržiavania. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Kyjev to označil za prvý prípad svojho druhu počas takmer štvorročnej vojny Ruska proti Ukrajine, keď bol obvinený zajatý vojak odovzdaný justičnému systému tretej krajiny.

Vojak, ktorého Litva opisuje ako ruského príslušníka námornej pechoty, je podozrivý z práce v detenčnom centre zriadenom na letisku v Rusy okupovanom juhoukrajinskom Melitopole v roku 2022. Jednou z obetí tam bol aj litovský občan, povedala dnes novinárom vo Vilniuse litovská generálna prokurátorka Nida Grunskienéová.

Podozrivý bol v roku 2023 zatknutý na frontovej línii na Ukrajine a túto stredu bol odovzdaný Litve, kde bol obvinený z vojnových zločinov proti civilnému obyvateľstvu a vojnovým zajatcom, vrátane ich mučenia a nezákonného väznenia, uviedla Grunskienéová. Generálna prokurátorka dodala, že vojak námornej pechoty je spolu s ďalšími ruskými vojakmi podozrivý nielen z stráženia nelegálne zadržiavaných civilistov a vojnových zajatcov, ale aj z ich bitia a mučenia.

16:43 Zákazy vývozu ukrajinských potravinárskych výrobkov zavedené Maďarskom, Poľskom a Slovenskom už podľa Európskej komisie nie sú opodstatnené, pretože vstúpila do platnosti aktualizovaná dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Ukrajinou. V Bruseli to dnes uviedol hovorca komisie Olof Gill.

Nová obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou začala platiť tento týždeň. Podľa hovorcu EK sú v nej obsiahnuté dobré obchodné podmienky pre Ukrajinu, ale zároveň aj robustná ochrana pre citlivé poľnohospodárske odvetvia v Európskej únii. „Vzhľadom na to sme presvedčení, že rovnováha bola riadne nájdená, a nedomnievame sa, že existuje akékoľvek opodstatnenie pre predĺženie zákazov vývozu v určitých členských štátoch,“ vyhlásil Gill.

Komisia má teraz v pláne rokovať s týmito tromi krajinami „s cieľom prinútiť ich k odstráneniu týchto zákazov“ a to ešte predtým, ako budú podniknuté akékoľvek ďalšie kroky, dodal hovorca.

15:21 Ukrajinec, ktorý sa chcel vyhnúť službe v armáde, v Zakarpatskej oblasti prerazil na hraničnom priechode závory a autom vošiel do Maďarska. O tomto prípade na svojom telegramovom účte informoval miestny novinár Vitalij Hlahola. Ukrajinskí muži od 23 do 60 rokov nesmú bez osobitného povolenia v čase vojnového stavu vychádzať z krajiny.

Prípad sa podľa Hlaholu stal vo štvrtok večer na hraničnom priechode Velyka Palaď – Nagyhódos, kde videokamera zachytila, ako sa čierne osobné auto prehnalo cez hranicu napriek tomu, že bola spustená závora. Hlahola uviedol, že okrem toho, že vodič prerazil dve závory, ešte zrazil pohraničníka. Ten skončil v nemocnici a je v stabilizovanom stave.

Hlahola píše, že za volantom auta sedel 38-ročný advokát, ktorý pochádza z ukrajinsko-maďarského pohraničia a ktorý bol v júni povolaný do ukrajinskej armády, kde bol pridelený na výcvikový mechanizovaný pluk.

14:36 Najnovšiu verziu ruského raketového systému zem-vzduch Buk-M3 a radarovú stanicu Nebo-U v ruskej Rostovskej oblasti zničili ukrajinské špeciálne operačné sily. Ako informuje web Ukrajinská pravda, vyhlásili to v piatok ukrajinské špeciálne sily, podľa ktorých im pomáhala aj protiputinovská ruská povstalecká skupina Čornaja Iskra.

Systém Buk-M3 aj radarová stanica Nebo-U majú hodnotu stoviek miliónov dolárov. Buk-M3 je schopný zasiahnuť ciele do vzdialenosti až 80 kilometrov a Nebo-U dokáže detegovať stíhačky na vzdialenosť až 400 kilometrov.

„Oba systémy predstavovali veľkú hrozbu pre operácie ukrajinských bojových lietadiel vo frontovej zóne a bránili ukrajinským misiám hĺbkového úderu," uviedli ukrajinské špeciálne sily.

14:33 K dnešnému dňu neexistuje obkľúčenie ukrajinských obranných síl v oblasti Pokrovska. Vyhlásil to prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj počas tlačovej konferencie v odpovedi na otázku, či Ukrajina plánuje stiahnuť jednotky v prípade hrozby obkľúčenia, informuje agentúra UNIAN.

Čítajte viac Zelenskyj sa vyjadril k situácii v Pokrovsku. Prezradil, či sa Ukrajinci z mesta stiahnu

14:09 Na pozadí zrušenia budapeštianskeho summitu prezidentov Ruska a Spojených štátov, americký denník The Wall Street Journal priniesol zhrnutie situácie ohľadom vojny na Ukrajine.

Zrušenie rusko-amerického summitu bolo aj reakciou na to, že Moskva odmieta zastaviť boje. Denník sa odvoláva na bývalého vysokopostaveného člena Zelenského administratívy, podľa ktorého bude vojna na Ukrajine pokračovať ešte dlho a skončí sa buď prehrou Ukrajiny, alebo kolapsom ruského „imperiálneho projektu“.

Čítajte viac Kolaps Ukrajiny či Ruska?

13:38 Ukrajinské obranné sily zničili v lete 2023 jeden z troch známych výstrelov ruského systému „Orešnik“. Informoval o tom šéf Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) Vasyľ Maľuk počas tlačovej konferencie, na ktorú sa odvoláva agentúra UNIAN.

Čítajte viac Maľuk: Ukrajina zneškodnila raketu Orešnik na území Ruska. Šéf tajnej služby hovorí o mimoriadnom úspechu

12:03 Zničené deväťposchodové panelové domy, ktoré dotvárajú panorámu Kupjanska na severovýchode Ukrajiny, dnes pôsobia ako čierne sviečky, spomína Vitalij Bardas. Logistický uzol, ktorý Rusi obsadili v roku 2022 počas prvých dní invázie na Ukrajinu a ktorý ukrajinská armáda o niekoľko mesiacov neskôr oslobodila počas protiofenzívy, sa opäť ocitol v hľadáčiku Moskvy, uviedla agentúra AFP.

Čítajte viac Mesto, ktoré odmieta padnúť: Kupjansk je opäť v ohni, Rusi ho devastujú druhýkrát. Obyvatelia hovoria o návrate nočnej mory

11:06 Rusko v noci na piatok podniklo sériu útokov na viaceré časti Ukrajiny. Pri údere na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny utrpelo zranenia najmenej 15 ľudí, uviedli miestne úrady. TASR o tom píše na základe správ agentúry Ukrinform a denníka The Guardian.

Záchranné služby na sociálnej sieti Telegram informovali, že Rusko zasiahlo viacpodlažnú obytnú budovu, súkromné domy, ako aj železničnú a čerpaciu stanicu. Niektoré objekty zachvátili plamene, ktoré sa však podarilo uhasiť. Medzi zranenými sú aj štyri deti.

Podľa ukrajinského letectva Moskva počas noci vyslala na Ukrajinu celkovo 145 bezpilotných lietadiel a použila balistickú strelu Iskander M odpálenú z Rostovskej oblasti. Protivzdušná obrana zneškodnila 107 dronov a raketu.

9:55 Spojené štáty zrušili plánovaný budapeštiansky summit prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, pretože ruská strana trvala na svojich maximalistických požiadavkách týkajúcich sa Ukrajiny. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Čítajte viac Putin zlomil Trumpovu trpezlivosť. Prečo summit v Budapešti krachol?

9:30 V piatok 31. októbra otriasli viacerými regiónmi Ruska „silné výbuchy“. Podľa informácií z telegramových kanálov, ktoré sa odvolávajú na očitých svedkov, bolo napadnutých niekoľko objektov.

Očití svedkovia uvádzajú, že „bola aktivovaná protivzdušná obrana, no niekoľko dronov sa aj tak dostalo k svojim cieľom,“ informuje agentúra UNIAN.

Jedným z cieľov útoku sa stala tepláreň (TETs) v meste Oriol. Telegramový kanál Astra informoval, že „drony zaútočili na tepláreň (TETs) v meste Oriol.“

Útok potvrdil aj gubernátor Andrej Kličkov. Podľa jeho slov síce zasiahla protivzdušná obrana, no „zásahom sa nedalo úplne zabrániť.“

Kličkov uviedol, že „v dôsledku zostrelenia bezpilotného lietadla došlo na území STOEC mesta Oriol k poškodeniu energetických zariadení. V zariadení nedošlo k obetiam ani požiarom, na mieste zasahujú špeciálne zložky. Prebiehajú opravy na odstránenie následkov.“ Zábery z miesta udalosti však naznačujú, že požiar predsa len vznikol. Po útoku došlo v meste k výpadku elektriny.

Orlovská tepláreň je súčasťou akciovej spoločnosti „RIR Energo“ s inštalovaným elektrickým výkonom 330 MW a tepelným výkonom 725 Gcal/h.

V Jaroslavli boli taktiež počuť výbuchy v okolí rafinérie „Slavneft-YANOS“. Miestni obyvatelia spresnili, že výbuchy sa ozývali v oblasti Naftbudu, niekoľko kilometrov od samotnej rafinérie. V dôsledku útoku dronov bol uzavretý aj letisko v Jaroslavli.

Okrem toho výbuchy otriasli aj mestom Vladimir. Kanál Astra informuje o útoku na elektrickú rozvodňu ‚Vladimírsku‘ v obci Energetik.

Rozvodňa ‚Vladimírska‘ je významný energetický objekt regiónu. Jej inštalovaný výkon je približne 4010 MVA. Ide o uzlovú rozvodňu – z nej vedie množstvo elektrických vedení s napätím 110–750 kV, ktoré zásobujú energetickú sústavu regiónu.

7:54 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová si počas vojny na Ukrajine nahromadila majetok a príjmy v hodnote miliónov rubľov, čo výrazne presahuje jej oficiálny zárobok v diplomatických službách. Vo štvrtok o tom s odvolaním sa na niekoľko verejne dostupných a anonymných zdrojov informoval investigatívny spravodajský portál Explainer, píše TASR podľa správy denníka The Moscow Times.

Príjem hovorkyne ruského ministerstva v roku 2024 dosiahol približne 11 miliónov rubľov (118 909 eur), čo bol takmer dvojnásobok jej oficiálneho platu na ministerstve – šesť miliónov rubľov (64 859 eur). Rozdiel údajne pochádzal z platieb od štátnych médií a z honorárov za jej tvorbu piesní.

Ruský denník informuje, že Zacharovovej príjmy sú chránené pred verejnou kontrolou na základe nariadenia z roku 2014, ktoré podpísal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. To ju oslobodzuje od povinnosti zverejňovať svoje financie a vzťahuje sa na väčšinu vysokopostavených diplomatov.

zväčšiť Foto: SITA/AP

Marija Zacharovová Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.

Explainer tvrdí, že Zacharovová si v decembri 2022 kúpila luxusný apartmán v centre Moskvy. Jeho cena bola približne 17-krát vyššia ako jej ročný príjem. Z verejných dokumentov vyplýva, že byt s rozlohou 151 štvorcových metrov patrí Ruskej federácii. V roku 2023 byt previedli na inú entitu, uvedenú tiež ako Ruská federácia.

Ako vyplýva z dokumentov katastra nehnuteľností Rosreestr, na ktoré sa odvoláva Explainer, Zacharovová je uvedená ako skutočná kupujúca bytu a ako najnovší vlastník jej otec.

Portál tiež identifikoval Zacharovovej manžela Andreja Machrova ako vysokopostaveného manažéra vo firme zaoberajúcej sa geofyzikálnym a vrtným výskumom, ktorá získava niekoľkomiliónové vládne zmluvy od štátnych energetických a ťažobných spoločností počas vojnového hospodárskeho boomu.

Ministerstvo zahraničných vecí neodpovedalo portálu Explainer na žiadosť o vyjadrenie a denník The Moscow Times nedokázal nezávisle overiť jeho tvrdenia.

Portál Explainer pracuje s dátami z otvorených zdrojov a vznikol zo spravodajského kanála „Možem objasniť“ na Telegrame s viac ako 476 000 odberateľmi. Ten ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo do registra „zahraničných agentov“.

6:00 Príchod veľkého množstva mladých Ukrajincov v poslednom čase zaznamenalo Nemecko. Hovorca nemeckého vnútra v polovici októbra uviedol, že „zrušenie zákazu vycestovania (z Ukrajiny) viedlo v Nemecku u skupiny ukrajinských mužov medzi 18 a 22 rokmi k nárastu počtu žiadostí o ochranu… a to zo zhruba 100 za týždeň pred tým, ako toto ustanovenie nadobudlo účinnosť, na súčasných asi 1000 týždenne“.

Jürgen Hardt, vysokopostavený člen vládnej kresťanskodemokratickej CDU tento týždeň serveru Politico povedal, že „nemáme záujem na tom, aby mladí ukrajinskí muži trávili čas v Nemecku namiesto toho, aby bránili svoju vlasť“. Rastúce počty mladých Ukrajincov v tejto krajine je podľa neho trend, ktorému sa treba venovať.

Od konca augusta, keď ukrajinská vláda zmiernila pravidlá pre odchody mladých mužov z Ukrajiny, prekročilo hranicu s Poľskom skoro 99 000 mladíkov vo veku od 18 do 22 rokov. Na svojej internetovej stránke o tom s odvolaním sa na štatistiky poľskej pohraničnej stráže píše denník Rzeczpospolita.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z krajiny nesmeli odchádzať muži vo veku od 18 do 60 rokov, vrátane tých, ktorí nedostali povolávací rozkaz. Tento rok v lete vláda tieto pravidlá zmenila s odôvodnením, že chce mladým mužom umožniť získať vzdelanie v zahraničí, ktoré po návrate do vlasti môžu využiť na jej prospech.

Branná povinnosť bola vlani na Ukrajine znížená z 27 na 25 rokov. Po vpáde ruských vojsk úrady napadnutej krajiny mobilizovali mužov podliehajúcich brannej povinnosti vo veku od 27 do 60 rokov. Západní spojenci Ukrajiny sa obávajú, že nové predpisy týkajúce sa výjazdov mladých Ukrajincov ešte prehĺbia personálne nedostatky v ukrajinskej armáde.

Podľa poľskej pohraničnej stráže od januára do konca augusta ukrajinsko-poľskú hranicu prekročilo 45 300 mužov vo veku 18 až 22 rokov, počas septembra a októbra ich bolo 98 500, uviedla Rzeczpospolita. „Je to hlavná cesta pre útek z krajiny,“ napísal tiež poľský list.

Poľská krajne pravicová strana Konfederácia podľa Politika zašla ešte ďalej, keď vo vyhlásení uviedla, že „Poľsko nemôže byť útočiskom pre tisícky mladých mužov, ktorí by mali brániť svoju vlasť, a zaťažujú poľských daňových poplatníkov nákladmi na svoju dezerciu“.

5:55 Najmenej dvoch ranených si počas noci vyžiadal nálet ruských dronov na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Hryhorov a tiež úradujúci starosta mesta Artem Kobzar s tým, že počet zranených sa ešte spresňuje. Na sociálnych sieťach sa medzičasom podľa serveru BBC News objavili informácie o štyroch zranených. Náletom ukrajinských dronov počas noci čelili ruské mestá.

Na mesto, ktoré je správnym strediskom Sumskej oblasti, zaútočilo počas jedinej hodiny desať ruských dronov, ktoré sa zamerali na civilnú infraštruktúru. Drony zasiahli deväťpodlažnú budovu a dvojpodlažný obytný dom v rôznych častiach mesta, napísal Hryhorov na sociálnej sieti Telegram. Zranenia podľa neho utrpelo maloleté dievča a staršia žena z obytného domu, zdravotníci ich ošetrili na mieste.

Hryhorov varoval obyvateľov, aby zostali v krytoch, pretože hrozia ďalšie útoky. V zasiahnutej výškovej budove vypukol požiar, informujú médiá.

O poškodení teplárne v ruskom meste Orjol pri nálete dronov informoval na sociálnej sieti tamojší gubernátor Andrej Klyčkov, podľa ktorého sa nálet obišiel bez obetí a požiarov. Súčasne varoval, že zverejňovanie záberov ilustrujúcich fungovanie protivzdušnej obrany a spôsobené škody napomáha nepriateľovi. Ale aj tak sa na internet dostali zábery z útoku na tepláreň. Ukrajinské drony napadli tiež bližšie nespresnený objekt infraštruktúry pri meste Vladimir, oznámil gubernátor Alexander Avdejev. Spravodajský kanál Astra zverejnil zábery požiaru tamojšej rozvodne.

Ruské ministerstvo obrany medzitým informovalo o zničení 14 ukrajinských dronov nad Voronežskou, Belgorodskou, Kurskou, Kalužskou a Tulskou oblasťou. O prípadných škodách sa nezmienilo.