Len niekoľko dní po tom, čo sa Trump s Putinom počas telefonátu dohodli, že sa v Budapešti stretnú a budú rokovať o možnostiach ukončenia ruskej invázie na Ukrajinu, zaslalo ruské ministerstvo zahraničných vecí do Washingtonu list. V ňom zdôraznilo, že je potrebné riešiť to, čo Putin označuje za „základné príčiny“ útoku na susednú krajinu – teda rozsiahle územné ústupky zo strany Kyjeva, výrazné obmedzenie ukrajinských ozbrojených síl a záruku, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.
Spojené štáty summit zrušili po telefonáte medzi šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom a americkým ministrom zahraničných vecí Markom Rubiom. Rubio po rozhovore povedal Trumpovi, že Rusko vôbec neprejavuje ochotu rokovať, uviedol jeden zo zdrojov Financial Times.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na tento článok podľa agentúry Reuters povedal, že je nutné sledovať výlučne oficiálne vyhlásenia ruského a amerického ministerstva zahraničia, nie informácie médií.
Čítajte aj Trump je z Číny nadšený. A vytiahol na ňu jadrové zbrane
Už pred oznámením plánovaného budapeštianskeho summitu Američania čoraz viac pochybovali, či rokovania s Ruskom môžu niekam viesť, ak Moskva nezmení svoj postoj. Financial Times pripomínajú, že americkí zástupcovia boli šokovaní Lavrovovou neústupnosťou, keď počas krátkeho stretnutia s Rubiom v New Yorku v septembri opakoval nepravdivé tvrdenia, že Ukrajine vládnu nacisti.
Zdroje denníka uvádzajú, že Trump by bol naďalej ochotný rokovať s Rusmi, ak by sa domnieval, že takáto schôdzka by mohla priniesť posun.
Čítajte viac Belgicko zmizne: Medvedev hrozí Bruselu novou zbraňou "súdneho dňa". Reaguje na slová o vymazaní Moskvy
Hoci Trump po telefonáte s Putinom 16. októbra vyhlásil, že „bol veľmi produktívny“, rozladilo ho, že Putin vychvaľoval údajné úspechy ruskej armády pri Kupjansku v Charkovskej oblasti a na rieke Oskil. Dvaja ľudia oboznámení s priebehom rozhovoru uviedli, že po tomto telefonáte Trump naznačil, že už neuvažuje o dodávkach striel Tomahawk Ukrajine, pretože by to podľa neho mohlo viesť k eskalácii.
Nasledujúci deň Trump počas rokovania v Bielom dome tlačil na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby voči Rusku urobil ústupky. Atmosféra na stretnutí bola napätá a Trump počas neho rozhadzoval mapy Ukrajiny a vyhlasoval, že už má celej situácie plné zuby, uviedol denník Financial Times.
Po zrušení budapeštianskeho summitu však Trump opäť zvýšil tlak na Rusko – zaviedol sankcie voči dvom najväčším ruským ropným spoločnostiam a kritizoval Putina za to, že namiesto snahy o mierové rokovania testuje jadrové zbrane.
Čítajte viac Vojna na Ukrajine by sa mohla skončiť do jedného roka, povedal Putinov osobitný vyslanec
Rusko medzitým obviňuje Ukrajinu a jej európskych spojencov z marenia pokroku, ktorý podľa Moskvy Trump a Putin dosiahli počas augustovej schôdzky na Aljaške. Podľa ruského výkladu vtedy Trump údajne ustúpil od požiadavky okamžitého prímeria. Spojené štáty však summit predčasne ukončili po tom, čo Putin odmietol Trumpov mierový plán, požadoval ďalšie ukrajinské územia a pustil sa do dlhého historického výkladu.
Putin bol po stretnutí frustrovaný, pretože sa mu nepodarilo presvedčiť Trumpa, aby na situáciu pozeral z ruského uhla pohľadu a zmenil svoju politiku, uviedol Peter Schroeder, bývalý člen Národnej spravodajskej rady podriadenej americkému riaditeľstvu tajných služieb.
