„Musíme ten skokovo narastajúci prílev mladých mužov z Ukrajiny regulovať a výrazne znížiť. Európska únia a Berlín musia vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby zase zmenila uvoľnené pravidlá vycestovania,“ uviedol pre denník Bild predseda CSU a bavorský premiér Markus Söder.
V minulosti už viackrát kritizoval, že desaťtisíce ukrajinských mužov poberajú sociálne dávky v Nemecku, hoci ich Kyjev zúfalo potrebuje v boji proti ruským okupantom.
„Nikomu nepomôže, ak bude do Nemecka prichádzať čoraz viac mladých mužov z Ukrajiny namiesto toho, aby bránili vlasť,“ zdôraznil. Pripomenul, že Berlín Ukrajinu podporuje, ako môže – zbraňami, peniazmi aj humanitárnou pomocou, no Kyjev potrebuje predovšetkým vojakov.
„Naša solidarita pretrváva, ale vyžaduje si jasné pravidlá a zodpovednosť na oboch stranách. Ak to nejde dobrovoľne, treba na úrovni EÚ obmedziť takzvanú smernicu o hromadnom príleve,“ vysvetlil Söder.
Opatrenie, ktoré spomenul, prijal Brusel ešte v roku 2001, ale prvý raz ho využil až v marci 2022, keď po začiatku ruskej invázie opustili Ukrajinu milióny utečencov. Cieľom bolo, aby v štátoch EÚ dostali potrebnú ochranu bez toho, aby museli podstupovať zdĺhavé azylové konanie.
Ukrajinci získali status dočasnej ochrany, vďaka čomu majú prístup k ubytovaniu, práci, sociálnej pomoci a vzdelávaniu. Ochrana pôvodne platila na rok, no Brusel ju opakovane predlžoval, naposledy do 4. marca 2027.
Čítajte viac Nájdite si prácu alebo bojujte, odkázal Scholz ukrajinským utečencom
Nával na hraniciach
Podobný názor ako Söder majú i ďalší koaliční politici. „Nemáme záujem na tom, aby mladí Ukrajinci trávili čas v Nemecku namiesto toho, aby bránili svoju krajinu. Ukrajina robí vlastné rozhodnutia, ale novela zákona viedla k znepokojujúcemu emigračnému trendu, ktorý treba zastaviť,“ priznal pre portál Politico expert kresťanských demokratov (CDU) Jürgen Hardt.
Keď vypukla vojna na Ukrajine, muži vo veku 18 až 60 rokov mohli odísť za hranice len so zvláštnym povolením. Kyjev sa tak snažil zabrániť tomu, aby sa vyhli povolávaciemu rozkazu.
Úrady najprv mobilizovali mužov starších ako 27 rokov, vlani hranicu brannej povinnosti znížili o dva roky. A to napriek tomu, že západní spojenci vrátane USA na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského naliehali, aby do armády povolal aj mladších – od 23 či dokonca od 18 rokov, čo odmietol.
Čítajte viac Dezertérov živiť nebudeme. Nemci chcú skresať sociálne dávky pre ukrajinských mužov
A hoci na Ukrajine stále platí stanné právo, 26. augusta vláda uvoľnila prísne pravidlá na hraniciach, keď mužom vo veku od 18 do 22 rokov povolila opustiť krajinu.
Zdôvodnila to tým, že chce, aby v cudzine mohli získať vzdelanie, ktoré môžu využiť po návrate domov. Zároveň vraj nechce, aby zákazy rozdeľovali ukrajinské rodiny a pretrhávali väzby s domovskou krajinou.
Z formálneho hľadiska títo mladíci armáde nechýbajú, keďže pre nich ešte neplatí branná povinnosť. Čo ak sa však situácia zmení?
Keby chcel Kyjev opäť znížiť hranicu brannej povinnosti alebo sa vojna bude ďalej predlžovať, môžu na fronte potrebovať i mladších regrútov. Ťažko možno očakávať, že by sa potom zo zahraničia vrátili domov.
Čítajte viac Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať. Podľa ministra sú Poliaci pobúrení, keď vidia mladých z Ukrajiny vysedávať v ich kaviarňach
Povolenie vycestovať mladí okamžite využili. Ako na základe údajov pohraničnej stráže informoval denník Rzeczpospolita, zatiaľ čo od januára do konca augusta poľské hranice prekročilo dokopy 45 300 ukrajinských mužov v spomínanom veku, odvtedy ich bolo už 98 500, čo je priemerne 1 600 denne.
Hneď počas prvého týždňa po uvoľnení pravidiel ich do Poľska prišlo 10 600 (týždeň predtým ich bolo len 500). „Je to hlavná cesta na útek z krajiny,“ objasnil denník.
Foto: Profimedia/Wolfgang Maria Weber
Obmedzenie výhod
Aj keď drvivá väčšina Ukrajincov smeruje do ďalších štátov, najmä na Západ, mnohí zostávajú v Poľsku. Varšava už zredukovala sociálnu pomoc, ktorú im poskytuje, a nedá sa vylúčiť, že v tom bude pokračovať. Niektorí poľskí odborníci za „pootvorením hraníc“ dokonca vidia Zelenského snahu o znovuzvolenie.
„Jeho voličská základňa je vo veku 18 až 30 rokov. Vďaka tejto skupine v podstate vyhral voľby v roku 2019. Chce to zopakovať aj po vojne,“ priblížil pre denník Rzeczpospolita analytik Krzysztof Nieczypor.
Berlín s riešením problému zatiaľ otáľa. Podľa spolkového ministerstva vnútra nie je jasné, či nejde iba o dočasný nápor, ktorý postupne poľaví.
Čítajte viac Poľsko obmedzí pomoc pre utečencov z Ukrajiny. Kto a prečo už nedostane od štátu peniaze?
„V súčasnosti sa zvažuje možnosť, že ide o prvú fázu zvýšenej migrácie po nadobudnutí účinnosti nariadenia, ktoré Ukrajina prijala v lete, a že počet mladých mužov hľadajúcich ochranu môže opäť klesnúť,“ pripustil rezort v stanovisku.
Ako upresnil, v polovici októbra žilo v Nemecku celkovo 1,26 milióna Ukrajincov, ktorí tam pricestovali po 24. februári 2022. Viac ako 551-tisíc je mužov.
Na rozdiel od iných migrantov, napríklad zo Sýrie či z Afganistanu, majú pritom Ukrajinci výhody zo svojho statusu. Nemusia žiadať o azyl, môžu sa hneď zamestnať a majú nárok na väčšiu pomoc od štátu, lebo poberajú také sociálne dávky (Bürgergeld) ako samotní Nemci.
Spolková vláda zložená z CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD) to plánuje zmeniť. Už v koaličnej dohode strany navrhli, aby noví utečenci z Ukrajiny nedostávali Bürgergeld, ale rovnakú sociálnu pomoc ako ostatní migranti.
Čítajte viac Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnať
Návrh tejto reformy však vláda ešte nepredložila, podľa ministerstva práce stále prechádza medzirezortným pripomienkovaním.
Ukrajinskí utečenci v Nemecku mali spočiatku veľké problémy s hľadaním zamestnania, no situácia sa pomaly zlepšuje.
Podľa Spolkového úradu práce bolo v marci tohto roka zamestnaných už viac ako 535-tisíc Ukrajincov, z ktorých asi 51-tisíc malo iba čiastočný pracovný úväzok. Bez práce bolo vyše 212-tisíc Ukrajincov. Miera nezamestnanosti medzi utečencami z Ukrajiny dosahovala v júni zhruba 39 percent.
