Na otázku, či by v prípade čínskej invázie vyslal americké jednotky do akcie, Trump odpovedal: „Zistíte to, ak sa to stane, a on (Si Ťin-pching) pozná odpoveď.“ Ďalšie podrobnosti odmietol poskytnúť.
Americký prezident zároveň zopakoval, že Peking sa k vojenskej akcii na Taiwan neodhodlá, pokiaľ bude on prezidentom USA. Dodal tiež, že otázka Taiwanu nebola témou jeho štvrtkového stretnutia so Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei.
Medzitým čínsky minister obrany Tung Ťün v piatok vyhlásil, že „znovuzjednotenie“ Číny a Taiwanu je „nezastaviteľným historickým trendom“. Uviedol to počas stretnutia so svojím americkým rezortným partnerom Peteom Hegsethom v Malajzii.
Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúrenskú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje vlastné voľby.
Pevninská Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Komunistický Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa Taiwan ovládne, a na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil použitie vojenskej sily. Do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Spojené štáty majú v takomto prípade právnu povinnosť podporovať obranu ostrova na základe zákona z roku 1979.
Čítajte viac Je Európa v čínskej pasci? A ako sa môže vyrovnať s Trumpom a Ruskom? 
Čítajte viac Znovuzjednotenie s Taiwanom je neodvrátiteľné, vyhlásil Peking. Amerike odkázal, aby odmietla nezávislosť ostrova
