1349. deň: Briti tajne dodali Ukrajine ďalšie obávané strely. Kyjev zaútočil na Saratovskú rafinériu

Čítajte viac 1348. deň: Ukrajinci zasiahli ruský čiernomorský prístav v Rusku. Obrancov posilňujú nemecké Patrioty, Zelenskyj ďakuje Merzovi

18:34 Poľsko nemá dostatok rakiet, aby čelilo rojom dronov, ktoré sa stávajú čoraz bežnejšou zbraňou moderných konfliktov. Vyhlásil to poľský generál vo výslužbe Wlodzimierz Usarek v pondelok vo Varšave počas predstavenia správy Nadácie Alioth o stave protivzdušnej obrany. Autori odporúčajú vytvoriť dodatočnú tzv. delostreleckú vrstvu systému protivzdušnej obrany. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Podľa správy je použitie drahých rakiet alebo stíhačiek na zostrelenie lacných dronov ekonomicky neudržateľné. Usarek uviedol, že vojenské myslenie musí reagovať na nové typy hrozieb. „Armáda sa školí na vojnu, ktorá už bola,“ povedal s tým, že moderné konflikty si vyžadujú rýchle, presné a finančne primerané riešenia.

Autori preto navrhujú vytvoriť dodatočnú delostreleckú vrstvu protivzdušnej obrany, schopnú ničiť ciele do výšky deväť kilometrov. Mala by byť mobilná, lacnejšia a využívať inteligentnú muníciu s presným navádzaním.

V správe sa odporúča, aby bola táto nová vrstva obrany integrovaná s už existujúcimi protileteckými raketovými systémami. Kombinácia raketových a delostreleckých systémov má podľa autorov zvýšiť efektívnosť obrany a znížiť riziko, že drahé prostriedky budú používané proti lacným cieľom.

Autori tiež upozornili na riziko vedľajších škôd pri zneškodňovaní dronov raketami, pri ktorom môže dochádzať k dopadu úlomkov alebo nevybuchnutej munície na civilné objekty, ako sa stalo pri nedávnom zostrelení s ruskými dronmi, ktoré narušili poľský vzdušný priestor.

Nadácia Alioth, ktorú tvoria bývalí poľskí vysokí dôstojníci, sa popri analytickej činnosti venuje aj vzdelávaniu a spolupráci s armádou a univerzitami.

15:33 Ruský exprezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varuje, že pokračujúce financovanie Ukrajiny Západom len prehĺbi pád súčasného „režimu“ v Kyjeve a zväčší rozlohu ukrajinského územia, ktoré sa napokon vráti Rusku. Uvádza sa to v príspevku zverejnenom v pondelok na Medvedevovom kanáli na platforme Telegram, píše TASR.

Podľa Medvedeva ukrajinské vedenie za roky vojny minulo miliardy dolárov západnej pomoci bez toho, aby dosiahlo akékoľvek hmatateľné výsledky. Medvedev tvrdí, že z týchto peňazí – údajne 500 miliárd eur od roku 2022 – sa dala vybudovať „nová, neutrálna a prosperujúca Ukrajina“.

Ukrajinských predstaviteľov Medvedev opäť ostro kritizoval a označil ich za „krvavých kyjevských klaunov“, pričom ďalej v texte príspevku použil akronym KKK.

Poznamenal, že čím viac peňazí západný svet naleje do podporu „režimu KKK“, tým strašnejší bude jeho koniec a tým väčšia bude časť ukrajinského územia, ktorá sa nakoniec „vráti domov, Rusku“.

15:27 Ruská armáda v októbri stabilne postupovala na východe Ukrajiny. Zamerala sa najmä na Doneckú oblasť, kde od začiatku celoplošnej invázie na Ukrajinu minulý mesiac viedla najintenzívnejšie útoky. Rusku sa v októbri podarilo zabrať celkovo 431 štvorcových kilometrov ukrajinského územia a preniknúť do strategicky dôležitého mesta Pokrovsk. Vyplýva to z analýzy dát Inštitútu pre výskum vojny (ISW), ktorú v pondelok zverejnila agentúra AFP.

Pokrovsk ako kľúčový dopravný uzol v Doneckej oblasti je v uplynulých dňoch pod mimoriadnym ruským tlakom. Ruské sily k mestu na východe Ukrajiny pomaly postupujú už viac ako rok. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl minulý týždeň uviedol, že približne 200 ruských vojakov preniklo do Pokrovska.

Podľa interaktívnej mapy DeepState, ktorá sleduje situáciu na bojisku a jej tvorcovia majú väzby na armádu, ruskí vojaci kontrolujú malú časť na juhu Pokrovska. Väčšina zvyšku jeho územia je zobrazená ako šedá zóna, ktorú neovláda ani jedna z bojujúcich strán.

Ukrajinská 7. výsadková brigáda v pondelok oznámila, že „operácia na oslobodenie Pokrovska od okupantov pokračuje“. Kyjev cez víkend vyslal do mesta špeciálne jednotky, aby bránili kľúčové logistické trasy. Podľa ukrajinských médií na operáciu priamo dohliadal šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Brigáda informovala, že ruské sily sa nachádzajú pri okraji susedného mesta Myrnohrad.

15:02 Belgický minister obrany Theo Francken v pondelok označil sériu preletov neidentifikovaných dronov v blízkosti leteckej základne Kleine Brogel za súčasť špionážnej operácie. Na základni sú uskladnené americké jadrové zbrane. TASR o tom informuje podľa článku agentúry AP.

Francken potvrdil, že počas víkendu drony prileteli do oblasti v blízkosti základne na severovýchode Belgicka v dvoch fázach – v sobotu a v nedeľu večer.

V prvej fáze „malé drony testovali rádiové frekvencie belgických bezpečnostných zložiek“ a v druhej fáze prileteli „veľké drony s cieľom destabilizovať oblasť a ľudí,“ povedal Francken televíznej stanici RTBF.

„Pripomína to špionážnu operáciu. Neviem, kto je za tým. Máme nejaké predstavy, ale so špekuláciami by som bol opatrný,“ povedal Francken. Pred mesiacom preletelo niekoľko dronov ponad belgickú vojenskú základňu v blízkosti hraníc s Nemeckom. Ich operátorov nebolo možné s istotou určiť. Francken vylúčil, že prelety dronov cez víkend mohli byť žartom.

„Rušička bezpečnostných zložiek nefungovala, pretože otestovali našu rádiovú frekvenciu a zmenili frekvenciu. Majú svoje vlastné frekvencie. Amatér by to nedokázal,“ uviedol Francken. Na otázku, či drony nemohli zostreliť, odpovedal: „Ak sú nad vojenskou základňou, môžeme ich zostreliť. Ak sú v blízkosti, musíme byť veľmi opatrní, pretože môžu spadnúť na dom, auto alebo človeka. To je úplne iná situácia.“ Belgicko podľa neho nie je pripravené na hrozbu, ktorú predstavujú drony.

„Systémy protivzdušnej obrany, ktoré si dokážu poradiť s dronmi, sme mali nakúpiť už pred piatimi alebo desiatimi rokmi,“ dodal.

Čítajte viac Neznáme drony preleteli nad základňou, kde sú údajne uložené jadrové zbrane. Spozorovali ich krátko po cvičení NATO

14:48 Ruské úrady v Moskovskej oblasti pred niekoľkými dňami kvôli podozreniu z obchodu s deťmi zatkli aktivistku, ktorá sa ujala aj maloletých odvezených Rusov po dobytí ukrajinského Mariupolu. Informuje o tom ruský servis BBC. V starostlivosti Iriny Rudnickej je v súčasnosti jedno dievča z Mariupolu.

O zatknutí tejto psychologičky, ktorá je šéfkou Združenia náhradných rodín v Moskovskej oblasti, informovala ruská štátna agentúra TASS. Okrem toho, že je podozrivá z obchodu s deťmi a hrozí jej za to až desať rokov väzenia, podrobnosti k jej prípadu nezverejnila. Advokát Rudnickej žiadal, aby väzbu nemusela tráviť vo väzení, súd to však zamietol. Okrem nej zatkli ešte niekoľko ďalších ľudí.

Server Vjorstka o Rudnickej napísal, že v minulosti bola označovaná za „spolubojovníčku“ ruskej splnomocnenkyne pre práva detí Márii Ľvovovej-Belovovej, na ktorú v marci 2023 Medzinárodný trestný súd vydal zatykač.

Rudnická má v starostlivosti 12 detí a mladistvých vo veku od troch do 17 rokov, vrátane dievčaťa odvezeného z Mariupolu v roku 2022, uvádza BBC. V minulosti u nej žila aj ukrajinská sirota Bohdan Jermochyn, ktorého Rusi z Mariupolu deportovali, keď mal 17 rokov. Úrady mu pridelili ruské občianstvo, ale zachoval si aj občianstvo ukrajinské. Opakovane dával najavo, že sa chce na Ukrajinu, kde mal dospelú sestru, vrátiť, a dokonca sa do vlasti neúspešne pokúsil utiecť cez Bielorusko. Jeho prípad sa dostal na širšie povedomie, keď v Rusku dostal predvolanie, aby sa na vojenskej komisii prihlásil k vojenskej službe. Na Ukrajinu sa vrátil v novembri 2023.

Čítajte viac V Rusku by som sedel: učiteľ v exile odhaľuje propagandu Putinovho režimu. Jeho film dobýja svetové festivaly

14:36 Britská vláda nedávno tajne dodala Ukrajine ďalšiu zásielku riadených striel Storm Shadow, aby Kyjev mohol pokračovať v útokoch na ciele na území Ruska pred príchodom zimy. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje.

„Dodávka rakiet bola uskutočnená s cieľom zabezpečiť, aby mala Ukrajina dostatočné zásoby pred zimnými mesiacmi, počas ktorých podľa britskej vlády môže Kremeľ zintenzívniť útoky na ukrajinských civilistov,“ uvádza sa v článku.

Konkrétny počet dodaných rakiet však nebol zverejnený. Bloomberg zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo a jeho spojenci sa snažia vyslať Vladimirovi Putinovi jasný signál, že západná podpora Ukrajiny prevýši schopnosť ruskej ekonomiky udržať vojnové úsilie.

14:12 Ukrajinské rodiny v Zakarpatskej oblasti posielajú svoje deti do maďarských škôl, aby od spolku na podporu maďarskej menšiny získali finančnú podporu vo výške až desiatok tisíc hrivien, uviedol dnes poslanec oblastného snemu Roland Ceber. Podľa agentúry Interfax-Ukrajina varoval pred hrozbou pomaďarčenia detí. Maďarská menšina žijúca na západe Ukrajiny je už dlhší čas jablkom sváru medzi Kyjevom a Budapešťou.

„Roľník, ktorý má desať hektárov, si podá písomnú žiadosť, že potrebuje poľnohospodársku techniku na obrábanie polí a dostane traktor či peňažný grant. Ukrajinské rodiny, ktoré deti do škôl pošlú s vyučovaním v maďarskom jazyku, dostávajú finančnú podporu až 30-tisíc hrivien a školské pomôcky. Keď na Ukrajine nastala ťažká doba, keď otec je na fronte alebo rodina žije v chudobe, dieťa kvôli podpore pošlú do maďarskej školy. Ale nejde len o vzdelanie, ale aj o postupnú integráciu do iného kultúrneho prostredia,“ povedal Ceber agentúre.

Maďarská menšina v Zakarpatskej oblasti má všetky možnosti pre svoj rozvoj, zachovanie si identity a zapojenie do ukrajinskej politiky, tvrdil ukrajinský politik. Podľa neho je vhodné sa pýtať, či rovnaké možnosti má aj ukrajinská diaspora žijúca v Maďarsku, či sú tam v prevádzke desiatky ukrajinských škôl a či Ukrajinci majú svojich reprezentantov v maďarskej politike. „Odpoveď znie, že nie!“ zdôraznil.

Podľa Cebera možno veľmi jednoducho uspokojiť sťažnosti maďarskej vlády, že ukrajinské úrady porušujú práva maďarskej menšiny – úplne by stačilo, aby Budapešť prestala brániť v prijatí Ukrajiny do Európskej únie, ale naopak vstup podporila. „Vstup Ukrajiny do EÚ nie je iba o geopolitike, ale je to aj záruka ochrany práv národnostných menšín,“ vyhlásil. Súčasne usúdil, že maďarské sťažnosti a obviňovanie nemajú oporu v realite.

Spolok, ktorý podporu vypláca a ktorý vo svojich radoch zjednocuje Maďarov žijúcich na Ukrajine, je podľa poslanca napojený na vládu premiéra Viktora Orbána a premiérovu stranu Fidesz. Ukrajinskí Maďari sú zastúpení v oblastných, mestských a dedinských orgánoch, majú svoje školy a škôlky, kultúrne strediská, pripomenul Ceber. Väčšina ukrajinských Maďarov sú podľa neho normálni ľudia, ktorí túžia po normálnom živote, a „revizionisti“ túžiaci po pripojení regiónu k Maďarsku sú skôr len výnimkou.

„Som maďarský politik zo Zakarpatia, a nie ukrajinský James Bond,“ vysvetľoval v maďarských médiách sám Ceber, keď v lete čelil v Maďarsku obviňovaniu, že je ukrajinský špión. Maďarské médiá ho označovali za ukrajinského politika.

13:27 Úrady v Lotyšsku zadržali ďalšieho občana členského štátu EÚ a NATO, ktorý je podozrivý zo špionáže pre Rusko, informovala v pondelok agentúra DPA, píše TASR.

Vo vyhlásení zverejnenom v pondelok lotyšskou Štátnou bezpečnostnou službou (VDD) sa píše, že zadržaná osoba je obvinená zo zhromažďovania informácií o lotyšskom obrannom sektore pre ruskú vojenskú spravodajskú službu (GRU). Údajné aktivity zahŕňali zhromažďovanie podrobností o súkromnej leteckej infraštruktúre a prítomnosti jednotiek NATO v Lotyšsku.

Bližšie informácie o podozrivom neboli zverejnené. V súčasnosti prebieha podrobné skúmanie dátových nosičov zaistených počas prehliadky v jeho byte. Podozrivá osoba bola v rámci bezpečnostných opatrení vzatá do väzby.

Spravodajský web Baltic News Network (BNN) v pondelok spresnil, že zadržanie podozrivej osoby je výsledkom spoločnej operácie VDD s Vojenskou spravodajskou a bezpečnostnou službou (MIDD). K zadržaniu došlo v polovici októbra a vzápätí bolo aj vznesené obvinenie zo špionáže v prospech Ruska.

12:13 Polícia v poľskej Gdyni zadržala muža, ktorý opakovane na sociálnych sieťach šíril protiukrajinské a protiizraelské videá. Informovala o tom polícia v Pomoranskom vojvodstve. Štyridsaťštyriročný streamer je okrem iného podozrivý z porušenia zákona zakazujúceho podporu a propagáciu ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine.

Polícia muža, ktorého poľské médiá označujú ako Pawla N. vystupujúceho pod prezývkou Nazar, zadržala v piatok pri cestnej kontrole. Podozrenie hliadky vzbudilo jeho správanie a testy ukázali, že užil niekoľko omamných látok. Polícia ho obvinila z šírenia obsahu podnecujúceho národnostne a nábožensky motivovanú nenávisť alebo z propagácie symbolov podporujúcich ruskú inváziu na Ukrajine.

Podľa serveru fakt.pl polícia Pawla N. zadržala, keď naživo vysielal na internete. Iné médiá uvádzajú, že ide o muža, ktorý z budov v Gdyni a jej okolí strháva ukrajinské vlajky a nahrádza ich poľskými. Má na svedomí útok na ukrajinskú reštauráciu alebo napadnutie ženy, ktorá vyvesovala ukrajinské vlajky. Jeho videá na sociálnych sieťach sú plné antisemitského a xenofóbneho obsahu, o Ukrajincoch hovorí ako o ohrození pre Poľsko, napísala o „Nazarovi“ Gazeta Wyborcza.

11:17 Ruskí vojaci sa intenzívne snažia dobyť Pokrovsk na východe Ukrajiny. Už prenikli prakticky do všetkých mestských štvrtí, no zatiaľ nemožno hovoriť o úplnej kontrole nad mestom, uviedla v pondelok 3. novembra agentúra Unian s odvolaním sa na jedného z ukrajinských obrancov tohto strategického miesta – vojaka 68. samostatnej brigády, označovaného len volacím znakom Hus. Podľa neho sa mesto zmenilo na „šedú zónu“, teda územie nikoho.

Čítajte viac Krvavá bitka o Pokrovsk: Rusi prenikli do všetkých štvrtí. Logistické srdce Donbasu sa mení na šedú zónu

10:51 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok na Facebooku ostro kritizoval Európsku úniu za jej plány týkajúce sa financovania Ukrajiny. Pripomenul analýzu týždenníka The Economist, podľa ktorej by Ukrajina potrebovala v nadchádzajúcich štyroch rokoch 400 miliárd USD (346 miliárd eur), ktoré by podľa Bruselu uhradila Európa, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Zbrane, rekonštrukcia, dôchodky, platy – pričom účet by bol vystavený na Európu. Nenašli sa žiadni iní hlupáci, ktorí by sa k tomuto pridali,“ napísal Orbán. Podľa jeho slov je toto dôvod nervozity Bruselu a práve preto chce siahnuť po zmrazených ruských aktívach, preto chce reformovať systém dotácií EÚ a brať si nové pôžičky. Maďarsko to však odmieta, nemá dôvod financovať Ukrajinu ani politicky, ani ekonomicky, ani morálne, zdôraznil Orbán.

„Nie sme (v tomto) v Európe sami, ale sme najotvorenejší. Preto neustále útočia z Bruselu. Potrebujú poslušnú vládu s Európskou prokuratúrou, hospodárskou politikou v súlade s EÚ, bruselskými expertmi a s dosadeným premiérom,“ dodal.

Čítajte viac Dostane Kyjev Putinove peniaze? Skonfiškujte ich, vraví ruský analytik

10:40 Dvaja severokórejskí vojaci, ktorých ukrajinské sily zajali v januári v ruskej Kurskej oblasti, požiadali o prevoz do Južnej Kórey. Uviedla to v nedeľu pre agentúrnu AFP juhokórejská organizácia zaoberajúca sa ochranou ľudských práv, najmä práv severokórejských utečencov a zajatcov Gyeore-eol Nation United. Zajatci svoju žiadosť vyslovili počas rozhovoru pre dokumentárny film, na ktorého príprave sa podieľala Gyeore-eol Nation United. Rozhovor sa uskutočnil 28. októbra na utajenom mieste v Kyjeve, kde oboch vojnových zajatcov zadržiavajú.

„Prosili novinárku, aby im sľúbila, že sa po nich vráti a vezme ich do Južnej Kórey,“ povedal šéf Gyeore-eol Nation United Čang Se-jul, ktorý je severokórejským utečencom.

Podľa juhokórejskej ústavy sa všetci Kórejčania, vrátane obyvateľov Severu, považujú za občanov Kórejskej republiky, a Soul uviedol, že toto pravidlo platí aj pre vojakov zajatých na Ukrajine. Rozhovor zverejnia v najbližších týždňoch, uviedol Čang Se-jul.

Severokórejskí vojaci majú rozkaz spáchať samovraždu, ak im hrozí zajatie, konštatovala juhokórejská rozviedka. Podľa juhokórejského poslanca, ktorý sa s dvojicou zajatcov stretol, boli svedkami, ako ich zranení spolubojovníci spáchali samovraždu granátmi. Dodal, že ak sa vojaci vrátia do Severnej Kórey, bude to pre nich „v podstate rozsudkom smrti“.

10:33 V noci na 3. novembra zasiahli jednotky ukrajinských obranných síl na území Ruska Saratovskú rafinériu, informoval Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny. Zaznamenali zásah objektu a požiar v oblasti komplexu ropných spracovateľských zariadení ELOU AVT-6.

Saratovská rafinéria je jedným z najstarších ropných spracovateľských podnikov v Rusku. K roku 2023 jej spracovateľská kapacita dosahovala 4,8 milióna ton ročne. Podnik sa podieľa na zásobovaní Ozbrojených síl Ruskej federácie, pripomína agentúra UNIAN.

Generálny štáb zároveň informoval, že boli uskutočnené údery na logistické objekty okupantov na území okupovanej Luhanskej oblasti.

„Zasiahli sme sklad materiálno-technických prostriedkov v obci Rozkišne a mobilný zásobovací konvoj s palivom a mazivami v Dovžansku. Obranné sily systematicky realizujú súbor opatrení zameraných na likvidáciu kritických prvkov vojensko-priemyselnej základne teroristického štátu s cieľom zbaviť ho schopnosti pokračovať v agresii,“ uvádza sa vo vyhlásení.

9:35 Na rieke Narva, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Estónskom a Ruskom, bol spozorovaný čln ruskej pohraničnej služby (FSB) s vyvesenou vlajkou žoldnierskej Vagnerovej skupiny.

8:30 Pri nočnom ruskom dronovom útoku v ukrajinskej Sumskej oblasti prišiel o život jeden človek, informovali dnes podľa serveru Ukrajinska pravda úrady v tomto regióne susediacom s Ruskom. Ukrajinská strana hlási škody tiež z Mykolajivskej a Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajinská armáda podľa rôznych telegramových kanálov podnikla útok na rafinériu v ruskom Saratove.

Podľa šéfa vojenskej správy Sumskej oblasti Oleha Hryhorova zaútočili ruské drony na okolie obce Trostjanec v juhovýchodnej časti regiónu. „Rusi cynicky útočili na ľudí – cielene, v noci, keď spali,“ uviedol Hryhorov. Jeden človek zomrel a na mieste ráno pokračovala pátracia a záchranná operácia.

Ruské drony v noci na dnes útočili tiež na Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny, šéf jej vojenskej správy Vitalij Kim informoval o tom, že v Mykolajive kvôli tomu horel supermarket a poškodené boli časti autoservisu. Nikomu sa nič nestalo. V 12 obciach tejto oblasti, ktorú čiastočne okupuje Rusko, nešiel po dronovom útoku elektrický prúd, neskôr však boli dodávky obnovené.

Dnes ráno Rusko udrelo raketami na Dnipro, uviedol šéf oblastnej rady Mykola Lukašuk na facebooku. Vznikli škody v areáli bližšie neurčeného podniku a zranenia utrpel jeden človek. V nedeľu večer a v noci na dnes ruská armáda strieľala z diel na Nikopol a jeho okolie, uviedol tiež Lukašuk a dodal, že sa nikomu nič nestalo.

Podľa telegramového kanála Astra obyvatelia Saratova na juhozápade Ruska v noci informovali, že počujú výbuchy. Cieľom útoku sa stala rafinéria, uvádza Astra. Podnik je síce chránený protidronovou sieťou, v jeho západnej časti zrejme pri nádržiach však vypukol požiar. Ruskojazyčný servis BBC píše, že závod patrí k najstarším v Rusku a ukrajinská armáda na neho zaútočila naposledy 16. októbra.

Ruské úrady o zásahu saratovskej rafinérie neinformovali, prevádzku však dočasne prerušilo tamojšie letisko, čo sa spravidla deje v čase, keď hrozia dronové útoky, podotýka BBC.

Nad Saratovskou oblasťou ruská protivzdušná obrana zneškodnila 29 bezpilotných lietadiel z celkových 64, oznámilo ministerstvo obrany v Moskve.

6:30 Najmenej dvaja ľudia v nedeľu zahynuli v dôsledku ruských útokov na ukrajinské mestá v Dnepropetrovskej a Chersonskej oblasti.

Šéf regionálnej vojenskej správy v Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Haivanenko na sociálnej sieti Telegram uviedol, že v meste Pavlohrad pri dronovom útoku zahynul 55-ročný muž a traja ďalší civilisti vrátane osemročného dievčaťa utrpeli poranenia. V dôsledku útokov bolo tiež poškodených niekoľko domov.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin zas informoval o úmrtí ženy pri ruskom delostreleckom útoku, pričom vážne zranenia utrpela aj ďalšia 82-ročná žena. Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN bolo v oblasti počas dňa zranených aj najmenej sedem ďalších ľudí.

6:20 Letisko v nemeckom meste Brémy muselo v nedeľu večer dočasne pozastaviť svoju prevádzku po tom, čo bol v jeho okolí spozorovaný neznámy dron.

Polícia oznámila, že neznámy dron v okolí letiska spozorovali okolo 19.30 h a v nadväznosti na to okamžite pozastavili všetky odlety i prílety. Prevádzku v bežnom režime opätovne obnovili o 20.22 h.

Bezprostredne nebolo známe, kto dron riadil. Podľa miestneho spravodajského webu buten un binnen musel byť v dôsledku obmedzenia prevádzky jeden let z Londýna odklonený na letisko v Hamburgu a jeden odlet do Londýna sa omeškal.

Ešte v piatok bola v dôsledku spozorovania dronu pozastavená prevádzka medzinárodného letiska v Berlíne. Podobných incidentov v Nemecku i v iných európskych krajinách v uplynulých mesiacoch zaznamenali niekoľko. Začiatkom októbra drony narušili prevádzku druhého najväčšieho nemeckého letiska v Mníchove.

Prelety dronmi sú v Nemecku v okruhu 1,5 kilometra od letísk zakázané, aby sa predišlo zrážkam pri odletoch a príletoch. Spozorovanie neznámeho dronu môže viesť k čiastočnému alebo úplnému pozastaveniu prevádzky. Neautorizované prelety v blízkosti letísk sa považujú za nebezpečné narušenie civilného letectva a môžu byť prísne trestané.

6:00 Americký prezident Donald Trump vylúčil, že by Spojené štáty poskytli Ukrajine strely dlhého doletu Tomahawk, o ktoré Kyjev žiada. Trump to v nedeľu povedal novinárom na palube prezidentského lietadla, píšu tlačové agentúry. Dodávky už pred pár dňami podľa stanice CNN schválil Pentagon, rozhodujúce slovo však má Trump. Moskva pred nasadením striel schopných likvidovať ciele hlboko v ruskom vnútrozemí varovala.

„Nie, ani nie,“ odpovedal Trump na novinársky otázku, či uvažuje o dodaní tomahawkov Ukrajine.

Washington rokuje s Kyjevom o požadovanej zbrani už dlhší čas, prezident Volodymyr Zelenskyj o strely žiadal pri svojej októbrovej návšteve v Bielom dome. Trump predtým povedal, že treba preveriť, či dodanie Ukrajine neohrozí zásoby pre americkú armádu. Americká televízna stanica CNN v piatok uviedla, že Pentagon dal poskytnutiu Tomahawkov Ukrajine zelenú, keď vyhodnotil, že by dodávky nemali mať negatívny dopad na zásoby týchto zbraní v USA.

Do Washingtonu však mierili už viaceré varovania z Ruska. Trump na začiatku októbra Tomahawky Ukrajine najskôr v zásade prisľúbil, ale neskôr, po telefonáte s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, naznačil, že už o poskytnutí striel Kyjevu neuvažuje, pretože by to podľa neho mohlo znamenať eskaláciu. Putin neskôr vyhlásil, že útoky proti cieľom hlboko na ruskom území s nasadením striel Tomahawk alebo iných zbraní ďalekého doletu by vyvolali reakciu, ktorú označil za ohromujúcu.

„Západné sankcie a ukrajinské útoky na ruské vojenské ciele doteraz nedokázali Rusko odradiť od pokračovania vo vojenskej invázii na Ukrajinu. Teraz, keď Pentagon oznámil, že potenciálne dodávky rakiet Tomahawk na Ukrajinu by neuškodili súčasným americkým zásobám, Putin a Zelenskyj budú dychtivo čakať, ako sa Trump rozhodne o týchto dodávkach rakiet s dlhým doletom. Nadchádzajúci výsledok Trumpovho druhého preskúmania a rozhodnutia o rakiet Tomahawk na Ukrajinu po novom schválení Pentagonom ovplyvní nielen budúcnosť rusko-ukrajinskej vojny, ale bude aj signálom toho, ako sa USA budú naďalej angažovať v snahe o dosiahnutie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol americký magazín Forbes.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že krajina mä viac systémov Patriot a poďakoval sa Nemecku.

"Dnes už môžeme povedať, že pre našu protivzdušnú obranu sme dosiahli dobrý výsledok – Ukrajina má teraz viac systémov Patriot. Ďakujem kancelárovi Merzovi, ďakujem Nemecku a všetkým, ktorí pomáhajú – naše dohody boli splnené. Na Ukrajine je teraz viac systémov Patriot a uvádzajú sa do prevádzky. Samozrejme, na ochranu kľúčových infraštruktúrnych objektov a našich miest na celom území Ukrajiny je potrebných viac systémov a budeme na ich získaní naďalej pracovať – nielen na politickej úrovni so štátmi a ich lídrami, ale aj priamo s výrobcami všetkých potrebných systémov protivzdušnej obrany a rakiet pre ne.