1350. deň: Zelenskyj navštívil vojakov pri Pokrovsku. Ukrajinci zasiahli petrochemický závod hlboko na území Ruska

Čítajte viac 1349. deň: Briti tajne dodali Ukrajine ďalšie obávané strely. Kyjev zaútočil na Saratovskú rafinériu

22:56 Maďarsko poskytlo Ukrajine humanitárnu aj energetickú pomoc, reagoval v utorok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na Facebooku na vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bruseli, v ktorých opäť kritizoval maďarskú vládu. Orbán v príspevku konkrétne menoval kroky Maďarska v prospech Ukrajiny a zdôraznil, že Budapešť Kyjevu nič nedlhuje.

Čítajte viac Orbán reagoval na Zelenského kritiku: Ukrajine nič nedĺžime

18:59 Nemecko plánuje budúci rok navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine o ďalšie tri miliardy eur. Celkovo by mohla dosiahnuť približne 11,5 miliardy eur, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Nemecký minister financií Lars Klingbeil podľa svojho hovorcu „do parlamentného rozpočtového procesu na rok 2026 zaradí ďalšie tri miliardy eur na podporu Ukrajiny“. „Patrí sem okrem iného delostrelectvo, drony, obrnené vozidlá a výmena dvoch systémov Patriot,“ uviedol hovorca.

„Nemecko pevne stojí po boku Ukrajiny a je najväčším podporovateľom Ukrajiny v Európe. To platí finančne, ekonomicky aj vojensky. Budeme pokračovať v našej podpore tak dlho, ako to bude potrebné na obranu pred agresívnou vojnou Ruska,“ dodal.

Nemecko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poslalo na Ukrajinu vojenskú pomoc v hodnote približne 40 miliárd eur. Zdroj agentúry Reuters z prostredia nemeckej vlády tvrdí, že myšlienku navýšenia vojenskej pomoci podporil aj spolkový kancelár Friedrich Merz.

18:27 Veliteľstvo ruskej jednotky špecializovanej na používanie bezpilotných systémov v okupovanom ukrajinskom meste Avdijivka v Doneckej oblasti zničil úder, ktorý podniklo obranné spravodajstvo Ukrajiny. Útok sa odohral minulý týždeň, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Obranné spravodajstvo zistilo, že veliteľstvo ruskej jednotky sa nachádza v čiastočne zničenej budove v okupovanej Avdijivke „Nepriateľské centrum Rubikon sa špecializuje na používanie bezpilotných systémov vrátane bojových bezpilotných lietadiel … Je to jedna z bojovo najschopnejších štruktúr ruských okupačných síl," uviedlo ukrajinské vojenské spravodajstvo.

Po zistení presných súradníc ruskej pozície operátori obranného spravodajstva naviedli bezpilotný systém FP-2 s bojovou hlavicou s hmotnosťou viac ako 105 kilogramov priamo na veliteľstvo. „V dôsledku útoku boli zabití dôstojníci a operátori bezpilotných lietadiel ruského centra Rubikon,“ dodal Kyjev.

18:08 Severná Kórea od septembra do Ruska vyslala približne 5-tisíc ženistov, aby pomohli s „rekonštrukciou infraštruktúry“, uviedol v utorok juhokórejský zákonodarca na základe informácií od tajnej služby krajiny.

Príslušníci severokórejských vojenských stavebných jednotiek „sa od septembra postupne presúvajú do Ruska a očakáva sa, že budú mobilizovaní na rekonštrukciu infraštruktúry“, povedal juhokórejský zákonodarca Lee Seong-kweun.

Dodal, že „boli zistené známky výcviku a výberu personálu v rámci prípravy na ďalšie nasadenie vojsk“. Juhokórejská tajná služba zákonodarcom povedala, že v blízkosti rusko-ukrajinských hraníc je v súčasnosti nasadených približne 10-tisíc severokórejských vojakov.

Podľa juhokórejských odhadov vo vojne na Ukrajine zomrelo najmenej 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce utrpeli zranenia. Analytici tvrdia, že Severná Kórea výmenou za vyslanie vojakov dostáva od Ruska finančnú pomoc, vojenskú technológiu, potraviny a energie.

17:26 Ukrajinská prokuratúra dnes oznámila, že začala vyšetrovať zabitie dvoch civilistov ruskými vojakmi pri Kupjansku v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny ako vojnový zločin. Predtým ruskí blogeri tvrdili, že dvoch seniorov zabili pomocou dronov ukrajinskí vojaci.

„Podľa zistení z vyšetrovania ruskí vojaci 3. novembra 2025 pri dedine Kruhljakivka v okolí Kupjansku zasiahli FPV dronmi dvoch neozbrojených civilistov. Obete kráčali po ceste a držali bielu vlajku na znamenie, že nebojujú. V dôsledku úmyselného útoku civilisti aj ich pes zahynuli na mieste,“ uviedla prokuratúra na Telegrame v príspevku so zábermi z videa vyhotoveného dronom na mieste činu.

FPV drony sú vybavené kamerami, ktoré prenášajú obraz v reálnom čase napríklad do telefónu alebo na obrazovku tabletu.

„V okolí sa nenachádzali žiadne vojenské objekty ani pozície. Tento cynický zločin je ďalším dôkazom, že ruskí vojaci systematicky ignorujú normy medzinárodného humanitárneho práva a právo civilistov na život,“ dodala ukrajinská prokuratúra.

Agentúra DPA uvádza, že rovnaké video zverejnili aj ruské médiá ako údajný dôkaz toho, že civilistov zabili ukrajinskí operátori dronov. Podľa ruskej verzie sa incident odohral severne od obce Petropavlivka, niekoľko kilometrov východne od Kupjansku. Obaja muži sa údajne pohybovali smerom k ruským pozíciám.

Protichodné tvrdenia znepriatelených strán sa nedajú nezávisle overiť.

Moskva opakovane tvrdí, že na Ukrajine neútočí na civilné ciele. Z krajiny, ktorá sa už takmer tri a trištvrte roka bráni ruskej invázii, však denne prichádzajú správy o útokoch na civilnú infraštruktúru a o obetiach medzi civilistami. Vyšetrovatelia OSN minulý týždeň vo svojej správe uviedli, že ruské drony v blízkosti frontu prenasledujú ukrajinských civilistov.

Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu zdokumentovala prípady, keď drony s kamerami sledovali civilistov na dlhé vzdialenosti. V niektorých prípadoch podľa vyšetrovateľov OSN drony na ľudí hľadajúcich úkryt zhodili zápalné bomby alebo výbušniny.

17:06 Poľsko v priebehu niekoľkých mesiacov plánuje začať so zriaďovaním vlastného protidronového systému a na Európsku úniu čakať nebude. Agentúre Bloomberg to povedal námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk. Rezort obrany podľa neho tento mesiac informuje o investíciách do technológií pre detekciu, rušenie a zneškodňovanie cudzích dronov. Pôjde o časť širšieho programu protivzdušnej obrany.

Čítajte viac Poľsko chce zriadiť vlastný protidronový múr, na EÚ čakať nechce

16:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval maďarského premiéra Viktora Orbána, aby prestal blokovať prístupové procesy Ukrajiny do Európskej únie. Na podujatí organizovanom televíziou Euronews to v utorok označil za „špecifický druh podpory“ pre ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje TASR.

„Bojujeme o naše prežitie a veľmi by sme si priali, aby nás maďarský premiér podporil, alebo nás aspoň neblokoval,“ uviedol Zelenskyj. „Nemyslím si, že mám Viktorovi Orbánovi čo ponúknuť. Myslím si, že Viktor Orbán má čo ponúknuť Ukrajine, ktorá chráni celú Európu pred Ruskom,“ skonštatoval.

Ukrajinský prezident upozornil, že Kyjev od Orbána od začiatku vojny nedostal žiadnu podporu. „Nechceli by sme, aby Viktor podporoval Rusko, pretože blokovanie Ukrajiny v EÚ je veľmi špecifickou podporou zo strany Viktora pre Putina. To rozhodne nie je dobré. To je môj subjektívny názor,“ vysvetlil.

Zelenskyj ozrejmil, že o maďarskom vete na otvorenie prístupových procesov diskutoval aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý podľa neho členstvu Ukrajiny v EÚ vyjadril podporu. Šéf Bieleho domu podľa jeho slov chápe, že to je vôľa ukrajinského ľudu.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii vo februári 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Maďarský premiér nasledujúci rok nevetoval otvorenie prístupových negociácií s Ukrajinou. Blokuje však spustenie rokovaní o tzv. „klastroch“, teda skupinách tematicky rozdelených prístupových kapitol. Veto sa týka aj prístupového procesu Moldavska, ktoré je v tejto veci spárované s Ukrajinou.

16:11 Ruské sily v októbri prudko zvýšili počet útokov na ukrajinské územie navádzanými leteckými bombami. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu v priebehu októbra Rusi zhodili na pozície ukrajinských obranných síl a mestá na frontovej línii viac ako 5 328 navádzaných leteckých bômb. „Je to najvyšší počet za jeden mesiac od začiatku tohto roka,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ukrajinské ministerstvo obrany dodalo, že za ostatných desať mesiacov ruské sily na Ukrajinu zhodili približne 40-tisíc leteckých bômb, čo je rovnaký počet ako za celý minulý rok.

V nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusi v priebehu uplynulého týždňa použili na útoky proti Ukrajine takmer 1 500 dronov, 1 170 navádzaných leteckých bômb a viac ako 70 rakiet.

16:05 Britský historik Joseph Pearson tvrdí, že Európa prehráva informačnú vojnu s Ruskom, lebo naivná hrdosť na dodržiavanie pravidiel sa stala Achillovou pätou demokracie. Vyzýva, aby Západ začal proti Moskve konať s rovnakou horlivosťou a odvahou ako kedysi proti Stalinovi.

Čítajte viac Západ prehrá s Ruskom kvôli svojej čestnosti, tvrdí historik

15:26 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov pri čiastočne obkľúčenom meste Pokrovsk v Doneckej oblasti, ktoré sa Rusko snaží dobyť už viac ako rok.

„Stretol som sa s našimi bojovníkmi na veliteľskom stanovišti 1. zboru Národnej gardy Ukrajiny Azov, ktorý vedie obrannú operáciu v sektore mesta Dobropilľa,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. „Toto je naša krajina, toto je náš východ a určite urobíme všetko pre to, aby sme ho zachovali ako ukrajinský,“ dodal.

Kyjev uviedol, že Pokrovsk infiltrovali stovky ruských vojakov. Ruská armáda v utorok vyhlásila, že v meste dobyla niekoľko desiatok budov. Ukrajina cez víkend na posilnenie obrany mesta nasadila špeciálne jednotky.

Dobytie Pokrovska by poskytlo Kremľu veľkú propagandistickú podporu, keďže odmietol výzvy USA na zastavenie takmer štvorročnej vojny. Mesto, v ktorom pred vojnou žilo 60-tisíc ľudí, je teraz prevažne pustatinou zničenou bojmi.

15:00 Ukrajinská námorná pechota zničila dva ruské člny s vojakmi, ktorí sa pokúšali prekročiť rieku Dneper. Oznámilo to ukrajinské námorníctvo informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Dva ruské člny, ktoré chceli prekonať rieku, zasiahol ukrajinský 426. samostatný prápor bezpilotných systémov. Člny zničili a nikto z ruských vojakov neprežil, uviedlo námorníctvo. Čas a miesto útoku nezverejnili.

„Operátori dronov námornej pechoty pozorne sledujú každý nepriateľský pohyb, takže akékoľvek pokusy o vylodenie sú odsúdené na neúspech,“ uviedla ukrajinská námorná pechota.

14:50 Ruské dronové a raketové útoky na východnej a južnej Ukrajine si v noci na utorok vyžiadali najmenej jednu obeť a 17 zranených, informovali ukrajinské úrady. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

V Dnepropetrovskej oblasti zahynula v dôsledku útoku 65-ročná žena a 11 ďalších osôb vrátane dvoch detí utrpelo zranenia, informovali miestne úrady.

V Charkovskej oblasti utrpelo zranenia šesť ľudí, vrátane dvoch hasičov. Pri útoku bolo poškodené aj hasičské vybavenie.

V Odeskej oblasti pri Čiernom mori vypuklo po útokoch na energetickú a prístavnú infraštruktúru viacero požiarov, uviedol tamojší gubernátor Oleh Kiper. Požiare sa napokon podarilo uhasiť a neboli hlásení žiadni zranení.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že Rusko v noci na utorok zaútočilo na krajinu 130 dronmi, z ktorých 92 sa im podarilo zneškodniť. Dodali tiež, že Rusko vystrelilo na Ukrajinu celkom sedem rakiet.

14:05 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok nariadil svojej vláde, aby do 1. decembra vypracovala plán ťažby minerálov vzácnych zemín. Okrem toho majú ministri prijať opatrenia na rozvoj dopravných spojení na ruských hraniciach s Čínou a Severnou Kóreou. Uvádza sa to na webovej stránke Kremľa, informuje TASR podľa správ agentúry Reuters a magazínu Politico.

Vzácne zeminy majú v súčasnosti strategický význam v medzinárodnom obchode – sú nevyhnutné na výrobu automobilov, polovodičov a tiež vojenského vybavenia. Ide o základné zložky takmer vo všetkých moderných zariadeniach od smartfónov až po veterné turbíny. Pre technológiu a energetickú bezpečnosť sú považované za kľúčové.

Putin vyzval, aby bol do začiatku budúceho mesiaca pripravený akčný plán „pre dlhodobý rozvoj ťažby a výroby vzácnych zemín,“ informovala ruská agentúra TASS. Nariadil tiež, aby medzi dopravné spojenia patrili dva existujúce železničné mosty spájajúce Rusko a Čínu a plánovaný nový most do Severnej Kórey, ktorý by mal byť podľa neho uvedený do prevádzky v roku 2026.

Rusko sa podľa Politico podieľa iba približne jedným percentom na celosvetovej produkcii vzácnych zemín napriek tomu, že na svojom území má rozsiahle ložiská. Kremeľ odhaduje, že Rusko má zásoby 15 vzácnych zemín v celkovom objeme 28,5 milióna ton.

V globálnom dodávateľskom reťazci týchto surovín dominuje Čína, čo zvyšuje zraniteľnosť ostatných krajín voči prerušeniu dodávok. EÚ je v oblasti dodávok vzácnych zemín takmer z 99 percent závislá od Číny, túto závislosť sa však snaží znižovať.

Americký prezident Donald Trump v apríli podpísal s Ukrajinou dohodu, ktorá dáva Spojeným štátom prednostný prístup k novým ukrajinským obchodom s nerastnými surovinami a ktorá zriadila spoločný Americko-ukrajinského investičný fond obnovy. Vo februári, keď Washington a Kyjev o dohode rokovali, Putin vyhlásil, že je ochotný ponúknuť USA prístup k vzácnym minerálom, a to aj z Ruskom okupovaného ukrajinského územia.

13:42 Ukrajina pokročila v kľúčových reformách a zvyšné prístupové kapitoly by sa mohli otvoriť do konca tohto roka. Vo svojej pravidelnej hodnotiacej správe o pokroku kandidátov na členstvo v EÚ to dnes uviedla Európska komisia. Ukrajinská vláda už skôr naznačila, že jej cieľom je uzavrieť prístupové rokovania do konca roka 2028.

Komisia je pripravená tento – podľa nej ambiciózny – cieľ podporovať, avšak na jeho dosiahnutie je podľa exekutívy Únie potrebné urýchliť tempo reforiem, najmä v oblasti právneho štátu.

Čítajte viac EÚ chváli pokrok Ukrajiny v reformách a posiela ďalších 1,8 miliardy eur. Brusel však žiada rýchlejšie tempo zmien

„Sme viac ako kedykoľvek predtým odhodlaní premeniť rozšírenie EÚ na skutočnosť,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Väčšia únia podľa nej znamená silnejšiu a vplyvnejšiu Európu na globálnej scéne. Zdôraznila však, že rozširovací proces zostane založený na zásluhách. „Poskytujeme konkrétne odporúčania všetkým našim partnerom a všetkým im hovoríme: Pristúpenie k EÚ je jedinečnou ponukou – prísľubom mieru, prosperity a solidarity. So správnymi reformami a silnou politickou vôľou môžete všetci túto príležitosť využiť,“ dodala.

Ukrajina oficiálne začala rozhovory o svojom pristúpení k Európskej únii v júni 2024 počas belgického predsedníctva, viac ako dva roky po začiatku ruskej invázie. Následne prebehol takzvaný skríning, teda posudzovanie súladu ukrajinskej legislatívy s normami EÚ. Varšava následne dúfala, že sa počas poľského predsedníctva v prvej polovici roka 2025 podarí otvoriť prvé kapitoly prístupových rokovaní, no nestalo sa tak. Na otvorenie každej skupiny kapitol je potrebná jednomyseľnosť a s cestou Ukrajiny do EÚ stále nesúhlasí Maďarsko.

13:29 Rada Európskej únie schválila piatu platbu pre Ukrajinu vo výške 1,8 miliardy eur z takzvanej ukrajinskej facility čiže nástroje pre Ukrajinu. Napadnutá krajina podľa dnešného vyhlásenia Rady EÚ pokračuje v reformách, ktorými únia vyplácanie financií z nástroja podmienila. Peniaze majú podporiť makrofinančnú stabilitu a fungovanie verejnej správy Ukrajiny, ktorá sa od roku 2022 bráni ruskej invázii.

„Táto suma odráža úspešné splnenie deviatich krokov požadovaných pre piatu platbu a jedného zvyšného kroku zo štvrtej platby,“ uviedla Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty. Doplnila, že schválenie ďalšej pravidelnej štvrťročnej platby reflektuje reformy napríklad v oblasti súdnictva, boja proti korupcii, finančných trhov, miestnych samospráv alebo energetickej politiky.

Ukrajinská facilita vstúpila do platnosti 1. marca 2024 a má za cieľ podporiť obnovu krajiny a jej modernizáciu v rokoch 2024 až 2027. Jej prostredníctvom Ukrajina získa až 50 miliárd eur v grantoch a pôžičkách. Vyplácanie platieb je podmienené tým, že Ukrajina každý štvrťrok do konca roka 2027 predloží riadne odôvodnenú žiadosť.

Európska komisia následne posúdi, či Ukrajina stanovené podmienky uspokojivo plní. Patria medzi ne reformy v energetike, poľnohospodárstve, doprave, ekologickom a digitálnom prechode, ľudskom imaní, štátnych podnikoch, podnikateľskom prostredí, verejných financiách alebo v decentralizácii. Vďaka nástroju získal Kyjev už vyše 22 miliárd eur.

13:09 Viac ako polovica ukrajinských utečencov v produktívnom veku, ktorí utiekli z Ukrajiny krátko po ruskej invázii v roku 2022, si našla v Nemecku prácu. Vyplýva to zo štúdie, ktorú dnes predstavil Spolkový ústav pre demografický výskum (BiB), informuje spravodajca ČTK.

„U Ukrajincov a Ukrajiniek vo veku od 20 do 64 rokov, ktorí prišli do Nemecka medzi februárom a májom 2022, bola miera zamestnanosti v lete tohto roku na úrovni 51 percent – 50 percent u žien a 57 percent u mužov,“ uviedol BiB. V lete 2022 bola miera zamestnanosti 16 percent. Ústav získal údaje do svojej štúdie z rozhovorov, ktoré každého pol roka viedol s viac ako 6 000 ukrajinskými utečencami.

Podľa vedúceho štúdie Andreasa Etteho sa mnohým Ukrajincom podarilo integrovať do nemeckého pracovného trhu po absolvovaní jazykových kurzov. Znalosť jazyka a sociálne kontakty pritom označil za „kľúč k integrácii“. Ette upozornil, že ukrajinskí utečenci v Nemecku sú v porovnaní s priemerom svojej vlasti vysoko kvalifikovaní. Vzhľadom na demografický vývoj v Nemecku a nedostatok pracovnej sily by Ukrajinci podľa neho mohli predstavovať „dôležitý zdroj pre pracovný trh v Nemecku“.

Ukrajinskí utečenci môžu v Nemecku, na rozdiel od žiadateľov o azyl, okamžite začať pracovať. Ochranný status dostali na základe dohody členských štátov EÚ, ktorá platí zatiaľ do marca 2027. Ukrajinci sú v Nemecku zaradení aj do systému podpory v nezamestnanosti a dostávajú, rovnako ako Nemci, takzvaný občiansky príjem (Bürgergeld). Dlhodobo sa však vedie diskusia o zrušení tejto výnimky. Predovšetkým vládna konzervatívna únia CDU/CSU tlačí na to, aby dostávali – rovnako ako iní utečenci – peniaze podľa zákona o dávkach pre žiadateľov o azyl.

12:15 V Sterlitamaku v republike Baškortostan bol zasiahnutý priemyselný komplex. V Kstove v Nižnonovgorodskej oblasti sa v dôsledku útoku dronov rozhorela priemyselná zóna, kde sa nachádzajú ropná rafinéria Lukoil-Nižegorodňefteorgsintez a petrochemický závod SIBUR-Kstovo. Rusi zaútočili na prístavnú a energetickú infraštruktúru Odeskej oblasti.

Čítajte viac Ukrajina útočila na petrochemický závod v Baškortostane a rafinériu Lukoilu v Nižnonovgorodskej oblasti

11:42 V Pokrovsku pokračujú tvrdé boje, zhodujú sa Moskva aj Kyjev

Ukrajinské špeciálne sily sa zapojili do ťažkých bojov v strategickom Pokrovsku na východe krajiny, potvrdila dnes vojenská rozviedka brániacej sa krajiny. Ruské ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že ruskí vojaci pokračujú v ničení obkľúčených ukrajinských jednotiek v meste, kde vraj už ovládli desiatky budov.

„Pokračujú tvrdé boje s ruskými okupantmi,“ uviedla o situácii v Pokrovsku ukrajinská vojenská rozviedka HUR. Príslušníci špeciálnych síl podľa nej zabezpečili pozemný koridor, ktorý umožňuje zásobovanie obrancov mesta, a teraz sa snažia nepriateľovi znemožniť ostreľovanie zásobovacích trás.

Ruské ministerstvo v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedlo, že v Pokrovsku bojujú vojaci 2. a 51. armády, ktorí však musia odrážať protiútoky ukrajinskej strany a „zahraničných žoldnierov“ zamerané na vyslobodenie obkľúčených síl.

Čítajte viac Pokrovsk odoláva Rusom už viac ako rok. Ubránia ho Ukrajinci?

Mapy bojiska od ukrajinského projektu DeepState dnes ukázali, že ruské sily sa z juhu zrejme pretlačili hlbšie do Pokrovska a okolia. Veľká časť oblasti je naďalej zobrazená ako sivá zóna, teda územie nikoho, ktoré neovláda ani jedna strana, napísala agentúra Reuters. Dodala, že podľa ruského vojenského blogu Rybar sa ruská kontrola nad mestom postupne rozširuje, no „k úplnému vyčisteniu mesta je ešte ďaleko“.

Tvrdenia znepriatelených strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Pokrovsk bol pôvodne dôležitým logistickým centrom pre zásobovanie ukrajinských vojsk brániacich sa proti ruskej invázii v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Dobytie Pokrovska a tiež Kosťantinivky, ležiacej niekoľko desiatok kilometrov na severovýchod, by ruskej armáde poskytlo základňu pre postup k dvom najväčším mestám, ktoré Ukrajina ešte v Doneckej oblasti ovláda – Slovjansku a Kramatorsku.

10:58 Najmenej jedna žena prišla o život a 11 ďalších ľudí, vrátane dvoch detí, bolo zranených pri ruskom útoku na Dnepropetrovskú oblasť, oznámili dnes ukrajinské úrady. „Zahynula šesťdesiatpäťročná žena,“ napísal na sociálnych sieťach šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko o následkoch explózie ruskej strely a dronu v obci Mykolajivka. Medzi ôsmimi ranenými je podľa neho pätnásťročný chlapec a päťročné dievča, ktoré bolo vo vážnom stave prevezené do nemocnice. Ďalších troch ranených v radoch ukrajinských zdravotníkov si vyžiadal zásah sanitky počas ruského ostreľovania mesta Nikopol. Rusi po sanitke, prevážajúcej pacienta, strieľali úmyselne, tvrdia záchranári. Pacient vyviazol nezranený.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 130 dronov, jednu raketu Iskander-M a tiež šesť rakiet S-300, pôvodne určených na protivzdušnú obranu, ale prerobených na útoky aj na pozemné ciele. Zničiť sa podarilo 92 dronov, tvrdí ukrajinské letectvo. Pripustilo, že zaznamenalo zásahy rakiet a 31 dronov na 14 miestach.

Rusko počas noci znovu podniklo rozsiahly útok na energetickú a prístavnú infraštruktúru v Odesskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorá v noci čelila náletom dronov v dvoch vlnách, informoval šéf oblastnej správy Oleh Kiper. Hoci protivzdušná obrana zostrelila väčšinu nepriateľských dronov, infraštruktúra utrpela zásahy a vypukli požiare, ktoré ale hasiči rýchlo zvládli. Našťastie nedošlo k žiadnym úmrtiam ani zraneniam, dodal.

Časť spotrebiteľov sa v dôsledku ruského útoku na energetickú infraštruktúru v Odesskej oblasti ocitla bez prúdu, uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky, ktoré informovalo, že hodinové odstávky elektriny postihnú aj ďalšie regióny.

Šesť ranených si podľa ukrajinskej polície vyžiadalo ostreľovanie Chersonskej oblasti na juhovýchode krajiny. Pri nálete na okolie Charkova na severovýchode Ukrajiny ruské drony zranili šesť civilistov, vrátane dvoch hasičov, informovali záchranári.

10:29 Ukrajinec Serhij Kuznecov, ktorého Nemecko podozrieva z účasti na útokoch na plynovody Nord Stream v Baltskom mori v roku 2022 a bol zadržaný v Taliansku, začal vo väzbe hladovku. V utorok to oznámil jeho právnik Nicola Canestrini, informuje TASR odvolaním sa na agentúru APA.

„Môj klient od piatku odmieta prijímať stravu, aby dosiahol rešpektovanie svojich základných práv, najmä práva na primeranú výživu, dôstojné podmienky vo väzbe a rovnaké zaobchádzanie s ostatnými väzňami, pokiaľ ide o návštevy rodinných príslušníkov a prístup k informáciám,“ uviedol Canestrini v tlačovej správe.

Právnik zadržaného Ukrajinca tvrdí, že od svojho zatknutia v auguste nedostáva stravu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu. Hladovku označil za alarmujúci signál. „Nikto by nemal byť nútený uchýliť sa ku krajným krokom, aby dosiahol uznanie svojich základných práv,“ konštatoval Canestrini. Zároveň vyzval správu väzníc a talianske ministerstvo spravodlivosti na zabezpečenie väzobných podmienok, ktoré budú v súlade s ústavou a medzinárodnými normami.

Súd v Bologni 27. októbra opätovne umožnil vydať Kuznecova do Nemecka. Prvýkrát tak urobil už v septembri, Ukrajinec sa však odvolal na kasačný súd. Ten odvolaniu vyhovel so zdôvodnením, že počas súdneho konania po zatknutí 49-ročného Kuznecova boli porušené jeho práva.

Kuznecovov právnik sa proti verdiktu súdu v Bologni odvolal na taliansky najvyšší súd. Jeho mandant dovtedy zostane vo väzbe.

10:20 Medzi polovicou októbra a 1. novembrom 2025 uskutočnila Ukrajina najmenej 15 útokov na energetické objekty v Rusku.

Čítajte viac Po rafinériách horia už aj rozvodne a teplárne. Státisíce Rusov pociťujú masívne výpadky

9:52 Alexander Tichonov je štvornásobný olympijský víťaz v biatlone, ale v súčasnosti skôr známejší svojimi šokujúcimi vyhláseniami v ruských médiách.

Čítajte viac Ruská športová legenda má plné ústa rakety Orešnik-2. Pokiaľ ide o Tomahawky, navrhuje veľké prekvapenie

8:35 Ruská armáda dosiahla v októbri na Ukrajine stabilné územné zisky, pričom sa zamerala na Doneckú oblasť. Vyplýva to z analýzy dát z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú spracovala agentúra AFP.

Podľa analýzy Rusko za mesiac získalo 461 kilometrov štvorcových územia, čo je v súlade s priemerným mesačným ziskom v tomto roku, hoci menej ako v júli, keď ruské sily obsadili 634 kilometrov štvorcových. Rusko teraz kontroluje 81 percent Doneckej oblasti, ktorú si nárokuje a snaží sa získať nad ňou úplnú kontrolu.

Moskva podmienila mierové rokovania tým, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, čo však Kyjev odmieta. Boje o strategické mesto Pokrovsk, ktoré trvajú viac ako rok, sa v ostatných týždňoch zintenzívnili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil situáciu v Pokrovsku za „náročnú“ a uviedol, že v meste bojuje 260 až 300 ruských vojakov.

Okrem Doneckej oblasti Rusko získalo aj 150 kilometrov štvorcových v Dnepropetrovskej oblasti, ktorá nie je medzi regiónmi, ktoré si Moskva nárokuje. Celkovo Rusko kontroluje alebo si nárokuje približne 19,2 percenta územia Ukrajiny, vrátane Krymu, ktorý anektovalo v roku 2014.

8:15 Najmenej jedna žena prišla o život a 11 ďalších ľudí, vrátane dvoch detí, bolo zranených pri ruskom útoku na Dnepropetrovskú oblasť, oznámili dnes ukrajinské úrady. Nálet ukrajinských dronov zasiahol petrochemický závod v meste Sterlitamak na Urale. Uviedol to dnes šéf autonómnej republiky Baškortostan Radij Chabirov, podľa ktorého sa útok obišiel bez mŕtvych aj ranených.

„Zahynula 65-ročná žena,“ napísal na sociálnych sieťach šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko o následkoch explózie ruskej strely a dronu. Medzi ranenými je podľa neho pätnásťročný chlapec a päťročné dievča, ktoré bolo vo vážnom stave prevezené do nemocnice.

Na podnik v Stelitamaku zaútočili dva ukrajinské drony a oba boli zostrelené, napísal Chabirov na telegrame. Výbuch podľa mestskej správy čiastočne poškodil čističku vody v závode. Chabirov však uviedol, že firma funguje normálne.

Ukrajinské drony podľa telegramového kanála Astra napadli tiež dva petrochemické závody spoločností Sibur a Lukoil v meste Kstovo v ruskej Nižegorodskej oblasti, na mieste podľa očitých svedkov vypukol požiar.

Ruská protivzdušná obrana v noci nad ruskými regiónmi zostrelila 85 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany bez zmienky o prípadných škodách.

6:30 Takto skončí každý nepriateľský dron, ktorý priletí do Poľska, skonštatoval poľský premiér Donald Tusk a ukázal niekoľko ruských dronov, ktoré sa ešte v septembri dostali na poľské územie.

„To, čo za mnou vidíte, je časť ruských dronov, ktoré spadli počas pamätnej noci. Tak skončí každý nepriateľský dron, každý ruský dron, ktorý doletí do Poľska. Na tom pracujeme a do toho investujeme miliardy zlotých, aby sme zabezpečili poľské nebo i zem pred takýmito objektami,“ uviedol Tusk na sociálnej sieti. Pod videom v sieti X sa objavili aj ironické poznámky, či skončia tak, že sa im minie palivo. Vo videu sú totiž drony, ktoré neboli zostrelené, ale našli sa rôznych miestach Poľska.

V noci z 9. na 10. septembra 2025 doletelo do poľského vzdušného priestoru približne 19 až 23 ruských dronov, ktoré boli súčasťou masívneho útoku na Ukrajinu (Rusko odpálilo až 415 dronov). Narušenie bolo detekované okolo 23:30 SEČ, väčšinou prileteli z územia Bieloruska. Poľská armáda a spojenci NATO zostrelili niekoľko z nich a ďalšie sa našli roztrúsené na východe a severe Poľska.

Poľsko označilo vpád za úmyselný akt agresie a test odhodlania NATO, aktivovalo článok 4 zmluvy (konzultácie so spojencami) a zvolalo núdzové rokovanie Bezpečnostnej rady OSN. Rusko odmietlo zámer poslať drony na Poľsko. Bol to prvý prípad zostrelenia ruských dronov nad územím členského štátu NATO, čo vyvolalo obavy z eskalácie konfliktu na východnej hranici EÚ. Poľsko následne uzavrelo hranicu s Bieloruskom a urýchlilo modernizáciu protidronovej obrany.

6:25 Ukrajinský dronový útok zasiahol petrochemický závod v meste Sterlitamak na Urale. Uviedol to v utorok šéf autonómnej republiky Baškortostan Radij Chabirov, podľa ktorého sa útok zaobišiel bez mŕtvych aj ranených.

Na podnik zaútočili dva ukrajinské drony, oba boli zostrelené napísal Chabirov na telegrame. Útok podľa vyjadrenia správy mesta čiastočne poškodil vybavenie závodu, Chabirov však uviedol, že prevádzka funguje normálne.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtý rok, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Ukrajina v posledných mesiacoch čoraz častejšie cieli svoje dronové aj iné údery na ruský ropný priemysel. Deklarovaným zámerom je prerušiť zásobovanie ruskej armády palivom a sťažiť Moskve financovanie vojny prostredníctvom vývozu ropných produktov.