Členské štáty EÚ schválili nový klimatický cieľ na rok 2040. Slovensko aj Česko boli proti

Členské štáty EÚ v stredu ráno schválili nový klimatický cieľ Európskej únie pre rok 2040.

05.11.2025 09:35 , aktualizované: 10:45
debata (2)

Cieľom je stále zníženie emisií o 90 percent do roku 2040 oproti roku 1990, ako navrhovala Európska komisia, avšak niektoré štáty vrátane Česka si vyjednali určité ústupky. Česko v súlade so svojou dlhodobou pozíciou hlasovalo proti. Na prijatie návrhu však stačila kvalifikovaná väčšina. Jedným z ústupkov je, že systém nových emisných kvót ETS2 bude odložený o jeden rok a spustený až v roku 2028.

Rašeliniská nám môžu pomôcť v boji s klimatickou zmenou
Video
Nórska výskumníčka Magni Kyrkjeeide vysvetľuje, prečo je kľúčové zachovať rašeliniská a ako nám to môže pomôcť v boji s klimatickou krízou. / Zdroj: Andrej Barát

Predbežnú dohodu dosiahli ministri životného prostredia v noci na dnes po 18 hodinách rokovania. Nasledovala krátka pauza a formálne bola dohoda potvrdená dnes ráno. Podľa informácií ČTK hlasovali proti Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko. Belgicko a Bulharsko sa pri hlasovaní zdržali.

Česko na rokovaní zastupoval odchádzajúci minister Petr Hladík. Jedným z hlavných ústupkov podľa neho je, že cieľ do roku 2040 bude znížený na 85 percent za celú EÚ, bez záväzných dielov pre jednotlivé štáty. „Až päť percent redukcie emisií bude možné naplniť pomocou medzinárodných kreditov z tretích krajín – výhoda pre české firmy investujúce do čistých projektov v zahraničí,“ uviedol Hladík na sociálnej sieti X.

politológ Tomáš Profant Čítajte viac Plní EÚ svoje klimatické záväzky?

Európska komisia pritom pôvodne navrhovala len tri percentá na medzinárodné kredity, päť percent presadzovala napríklad Francúzsko či Portugalsko. Taliansko či Poľsko presadzovali dokonca desať percent. Naopak, Španielsko a Holandsko sa postavili proti ďalšiemu oslabovaniu cieľa.

Medzinárodné uhlíkové kredity umožňujú štátom, firmám alebo organizáciám kompenzovať časť svojich emisií tým, že finančne podporia projekty znižujúce alebo zachytávajúce emisie inde vo svete. Ide napríklad o výsadbu lesa, ochranu dažďových pralesov či investície do obnoviteľných zdrojov.

„Ide o veľmi dobrý kompromis. Najlepší kompromis, aký sa nám mohlo podariť dosiahnuť,“ uviedol tesne pred hlasovaním, ktoré prebiehalo verejne, dánsky minister pre klímu a energetiku Lars Aagaard. Práve Dánsko teraz EÚ predsedá. Návrh podľa Aagaarda obsahuje aj revíznu klauzulu, vďaka ktorej môže byť po posúdení Európskou komisiou v budúcnosti zvýšené množstvo medzinárodných uhlíkových kreditov o ďalších päť percent, celkovo by teda išlo o 10 percent.

Ďalší ústupok sa týka súvisiacej témy, ktorou je spustenie systému nových emisných kvót ETS2. Plánovaný systém ETS2 má obchodovanie s povolenkami rozšíriť napríklad na cestnú dopravu alebo vykurovanie budov. Systém od 1. januára tohto roka funguje len v režime monitorovania emisií dodávateľmi palív. Teraz teda až od roku 2028 by sa mali emisie z palív spoplatniť a začne sa obchodovanie s emisnými kvótami.

Globálne otepľovanie, koraly, riasy Čítajte viac Svet prekročil prvý klimatický bod zlomu. S koralmi sa stráca nádej, že Zem sa dokáže zotaviť

Oslabenie cieľa odráža odpor voči ambicióznej európskej klimatickej agende zo strany priemyslu a niektorých vlád, ktoré sú skeptické voči tomu, či si Európska únia môže dovoliť tieto opatrenia popri prioritách, ktorými sú obrana a priemysel, poznamenala agentúra Reuters.

„Nechceme zničiť ekonomiku. Nechceme zničiť klímu. Chceme zachrániť oboje zároveň,“ uviedol už v utorok pred začiatkom rokovania poľský námestník ministra pre klímu Krzysztof Bolesta.

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #EÚ #emisie #klimatické ciele
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"