Vo filme streamovacej platformy Netflix nie je šéfom Bieleho domu populistický republikán Donald Trump. Prezidenta USA stvárnil britský herec Idris Elba. Hoci je Dom plný dynamitu fiktívny príbeh, rozpútal debatu, ktorá súvisí so súčasnou globálnou bezpečnostnou situáciou.
Jadrové vyhrážky
Od februára 2022, keď Rusko spustilo celoplošnú inváziu na Ukrajinu, z Moskvy pomerne pravidelne zaznievajú vyhrážky jadrovou konfrontáciou. Hoci ide v prvom rade o nástroj režimu Vladimira Putina na odradenie Západu od podpory Kyjeva, predsa sa len zvýšilo riziko, že by Kremeľ mohol siahnuť po jadrových zbraniach. Moskva to poprela, ale napríklad denník Financial Times napísal, že v marci 2023 čínsky líder Si Ťin-pching povedal Putinovi, aby zabudol na svoj jadrový arzenál.
Vtedy existovali obavy, že ruský diktátor by mohol na Ukrajine odpáliť taktickú atómovku, aj keď je otázne, ako by mu to vo vojne pomohlo. Rovnako sa riešilo, že Putin by ako signál Západu mohol obnoviť testy jadrových zbraní.
Teraz je to však Trump, ktorý minulý týždeň začal rinčať jadrovým arzenálom. Cez svoju sociálnu sieť Truth Social oznámil, že ministerstvu obrany (po novom ministerstvu vojny, pozn. red.) nariadil obnovenie skúšok jadrových zbraní. Nie je jasné, či sa to naozaj stane, a v skutočnosti by to malo mať na starosti ministerstvo energetiky. Ale všetky tieto diskusie určite prispeli k tomu, že Dom plný dynamitu je momentálne globálne najsledovanejším filmom na Netflixe.
Snímka je založená na scenári, že USA zaznamenali balistickú raketu vyzbrojenú jadrovou hlavicou. Strela mieri na Chicago a americký prezident sa musí rozhodnúť, čo urobí. Má na to menej ako 20 minút a protiraketová obrana USA sa ukáže ako nefunkčná.
Na tento aspekt filmu sa sťažoval Pentagon. Agentúra pre protiraketovú obranu uviedla, že chápe, že neúspešná snaha zničiť balistickú strelu je súčasťou dramatického príbehu určeného na pobavenie divákov, ale že výsledky testov sú úplne iné.
„Náš jadrový arzenál predstavuje systém, ktorý má svoje nedostatky. V jeho zákulisí pracujú muži a ženy, ktorým nikto nepoďakuje a ktorí sú kompetentní; vďaka nim tu môžeme spolu sedieť a rozprávať sa. To, že sú kompetentní, však neznamená, že sú neomylní,“ povedala režisérka Bigelowová denníku The Guardian. Roku 2010 získala dva Oscary za film Smrť čaká všade (The Hurt Locker).
Čítajte viac Trump je z Číny nadšený. A vytiahol na ňu jadrové zbrane
Je možné, že jednu balistickú strelu by Američania dokázali zničiť. Expert na jadrové zbrane Stephen Herzog však považuje za najrealistickejšiu časť filmu práve neúspech protiraketovej obrany.
„Proti letiacemu cieľu v Dome plnom dynamitu odpália zo základne na Aljaške dva interceptory (zachytávače), ktoré ho majú zostreliť. Pokiaľ však viem, pri takomto scenári by to mali byť štyri obranné rakety, čiže by sa výrazne zvýšila šanca na zlikvidovanie jednej strely. Aj tak však pri týchto interceptoroch hovoríme približne o 50-percentnej úspešnosti,“ povedal pre Pravdu profesor Herzog, ktorý pôsobí v kalifornskom Centre Jamesa Martina pre výskum nešírenia jadrových zbraní a na Harvardovej univerzite.
Agentúra pre protiraketovú obranu tvrdí, že pri testoch dosahuje 100-percentnú úspešnosť. Podľa Herzoga sa však tieto skúšobné zostrely pripravujú v kontrolovanom prostredí a obranné rakety si pri nich napríklad nemusia poradiť s falošnými návnadami.
Čítajte viac Jadrová vojna? Ruský expert vysvetľuje, aké sú skutočné Putinove červené čiary
„Myslím si, že v tomto zmysle by mohol film otvoriť užitočnú diskusiu o americkej protiraketovej obrane a o všetkých investíciách do dokonalého štítu, ktorý má ochrániť USA a ich spojencov. Máme naozaj takéto technické prostriedky? Podľa mňa nie. Preto sa stále spoliehame na jadrové odstrašovanie a mierime atómovými zbraňami na iné krajiny, čo je podľa mňa skutočne desivé. Ale myslím si, že s tým musíme rátať, lebo úspech protiraketovej obrany nie je zaručený,“ vysvetlil Herzog a dodal, že by radšej videl rokovania o kontrole zbrojenia s Ruskom a Čínou.
Dobrý film, ale…
Odborník, ktorý v minulosti pracoval pre americké ministerstvo energetiky pri verifikácii jadrových testov, celkovo nepovažuje Dom plný dynamitu za veľmi realistický.
„Je to dobrý film, hoci sa v istých momentoch opakuje. Nie je však veľmi pravdepodobné, že by niekto len tak vypálil balistickú strelu na USA. Najrealistickejším scenárom použitia jadrových zbraní by bol konvenčný konflikt napríklad medzi Ruskom a NATO alebo medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorý by prerástol do jadrovej vojny. Pravdepodobne by sme pomerne dlho predtým vedeli, že sa k tomu blížime. Je nereálne, že by sme vôbec nechápali, čo sa deje, keby na USA letela jedna raketa. A myslím si, že protivník, ktorý by chcel spôsobiť Spojeným štátom masívne škody, by zaútočil s oveľa väčším počtom zbraní,“ pripomenul Herzog.
Analytik vraví, že jedna jadrová zbraň namierená na USA by zásadne nezmenila rozhodovacie postupy, hoci vo filme to trochu vyzerá, akoby už bola Amerika porazená. „Keby sa také niečo stalo, prezident by pravdepodobne chvíľu počkal a umožnil by odborníkom a spravodajskej komunite, aby skutočne zistili, kto zaútočil, aby mohol nariadiť účinnejší odvetný úder,“ uviedol Herzog.
