Zatykače sa týkajú celkom 37 osôb, vrátane náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Ejala Zamira. Istanbulská prokuratúra tiež odsúdila zločiny proti ľudskosti, ktoré podľa nej Izrael systematicky pácha v Pásme Gazy. Izraelská vláda dlhodobo odmieta obvinenia z genocídy a uvádza, že operácia v Gaze je aktom sebaobrany, pri ktorom dodržiava medzinárodné právo.
Za genocídu považuje izraelskú operáciu v Pásme Gazy aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý tento rok v júni napríklad tiež povedal, že Netanjahu už „predčil v páchaní genocídy“ aj niekdajšieho nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Čítajte viac Pácha Izrael v Pásme Gazy genocídu? Expert na holokaust v tom má jasno
Z genocídy viní Izrael aj Juhoafrická republika, ktorá kvôli tomu už v decembri 2023 podala sťažnosť na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu. Niektoré krajiny sa k nej vlani pripojili. ICJ zatiaľ v tejto veci nerozhodol, ale niekoľkokrát vyzval Izrael, aby zvýšil dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Vlani v novembri vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač na premiéra Netanjahua kvôli podozreniu zo spolupáchateľstva na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, vrátane používania vyhladovania ako vojnového nástroja v Pásme Gazy.
Tento rok v auguste panel OSN oznámil, že v častiach Pásma Gazy je hladomor. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk potom uviedol, že hladomor v Gaze je priamym dôsledkom rokovaní izraelskej vlády, tie tvrdenia o hladomore v oblasti odmieta. Od začiatku vojny v októbri 2023 do Pásma Gazy Izrael nepúšťal dostatok humanitárnej pomoci a tento rok takmer tri mesiace pre toto územie s dvoma miliónmi obyvateľov blokoval všetky dodávky vrátane jedla.
Čítajte viac Türk obvinil Izrael z masového zabíjania a páchania vojnových zločinov v Gaze. Varoval pred eróziou medzinárodného práva
Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra 2023 útokom palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili 1 200 ľudí (dve tretiny z nich boli civilisti) a ďalších 250 osôb uniesli.
Asi dve tretiny z nich zajatia prežili a boli prepustení výmenou za niekoľko tisíc Palestínčanov z izraelských väzníc počas troch prímerí – koncom novembra 2023, tento rok začiatkom roka a tento rok v októbri.
Izraelská armáda po útoku Hamasu začala masívne bombardovanie Pásma Gazy a neskôr aj pozemnú operáciu a zabila tam podľa úradov ovládaných Hamasom najmenej 68 875 Palestínčanov. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami.
Denník The Guardian tento rok v auguste s odvolaním sa aj na údaje izraelskej armády napísal, že asi 80 percent zabitých boli civilisti. Od 10. októbra platí v Pásme Gazy krehké prímerie, ktoré ale bolo už niekoľkokrát porušené.
Čítajte viac Nové údery v Gaze. Izraelské lietadlá a tanky opäť útočili, hoci armáda tvrdí, že uplatňuje prímerie
