Celý spor sa vyhrotil po tom, čo Wadephul minulý týždeň navštívil Sýriu a dospel k záveru, že návrat migrantov do tejto krajiny je v súčasnosti možný „len vo veľmi obmedzenej miere“, pretože veľká časť infraštruktúry je zničená.
„Tu môžu ľudia naozaj iba ťažko viesť dôstojný život,“ zhodnotil, keď si na vlastné oči pozrel Harastu, zdevastované predmestie Damasku, ktoré spustošila 13 rokov trvajúca občianska vojna. Ako priznal, takú rozsiahlu skazu ešte nikdy predtým nezažil.
Postoj nezmenil ani po výhradách koaličných politikov. Na zasadnutí poslaneckého klubu CDU v Spolkovom sneme pred pár dňami situáciu v Sýrii dokonca prirovnal k vlastnej krajine po konci druhej svetovej vojny, keď sa mnohé nemecké mestá premenili na hromadu sutín.
„Sýria vyzerá horšie ako Nemecko v roku 1945,“ povedal podľa denníka Welt spolustraníkom. Opísal im vraj „polhodinovú apokalyptickú cestu autom po centre Damasku“ a odmietol námietky, že je v tejto veci príliš precitlivený.
Proti vlastnej vláde
Za svoje výroky zožal Wadephul ostrú kritiku z radov kresťanských demokratov, ku ktorým patrí, aj ich sesterskej strany Kresťansko-sociálnej únie (CSU).
O to viac, že sa oba subjekty spolu so sociálnymi demokratmi už pri podpise koaličnej zmluvy v máji tohto roka dohodli, že utečencov zo Sýrie začnú vyhosťovať do vlasti.
Ako prvých by tam mali deportovať Sýrčanov, ktorí sa v Nemecku dopustili trestnej činnosti. Wadephul sa tak otvorene postavil proti zámeru svojej vlády.
Čítajte viac Asadov režim padol, azyl nedostanete. Hrozí sýrskym migrantom vyhostenie z Európy?
Podľa podpredsedu poslaneckého klubu CDU Güntera Kringsa argumentácia, že Sýrčania sa nemôžu vrátiť, lebo ich vlasť je príliš zdevastovaná, nesedí.
„Veď kto má obnoviť zničenú krajinu, ak to nespravia jej vlastní občania?“ uviedol pre denník Bild. Podobne reagoval minister hospodárstva spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko Sven Schulze (CDU), ktorý vraj Wadephulove vyjadrenia nechápe.
„Dôvodom, prečo utiekli státisíce Sýrčanov, bola občianska vojna, ktorá sa medzičasom skončila. Teraz musíme pracovať na konkrétnej stratégii, aby sa títo ľudia vrátili rýchlo domov,“ vysvetlil pre Bild. To, že krajinu zničila vojna a životné podmienky sú v nej horšie ako v Nemecku, nepokladá za dôvod, aby Berlín od pôvodného úmyslu upustil.
Rovnaký názor zaujal i generálny tajomník CSU Martin Huber. „Po skončení občianskej vojny sa ľudia, ktorí nemajú dôvod na útek, musia vrátiť do vlasti. Teraz treba stabilizovať krajinu a obnoviť infraštruktúru ako napríklad bývanie. Kto Sýriu znova vybuduje, ak nie Sýrčania?“ pripomenul pre Bild.
Ako dodal, nevidí nijaký problém v tom, aby tam Nemecko deportovalo zločincov a ľudí, ktorí nemajú povolenie na pobyt. Spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt sa k veci síce nevyjadril, ale jeho rezort vydal stanovisko, že sa drží pôvodného plánu dohodnutého v koaličnej zmluve. O návrate utečencov už údajne rokuje so zástupcami sýrskej vlády.
Čítajte viac Vráti sa do Sýrie šaría? Minister spravodlivosti popravoval ženy
Merz Wadephula síce pochválil za to, že navštívil Sýriu, ale trvá na tom, aby migrantov z tejto krajiny posielali domov. „Občianska vojna sa skončila, už nie je žiadny dôvod na to, aby žiadali o azyl v Nemecku. Preto môžeme začať s deportáciami,“ zdôraznil pre Bild.
Kancelár pritom očakáva, že sa veľká časť utečencov vráti do Sýrie dobrovoľne, aby pomohla s obnovou krajiny. „Tých, ktorí sa odmietajú vrátiť, môžeme, samozrejme, v blízkej budúcnosti deportovať,“ uzavrel.
Ako je v Sýrii?
Wadephula, naopak, podporilo ľavicové krídlo Sociálnodemokratickej strany (SPD), ktorá je súčasťou „čierno-červenej“ koalície. „Poslanecký klub SPD podporuje jeho hodnotenie, že repatriácia do Sýrie je v súčasnosti možná iba vo veľmi obmedzenej miere.
Situácia v krajine zostáva nestabilná, rozsiahle časti infraštruktúry sú zničené a pre mnohých ľudí tam nie je zaručený bezpečný a dôstojný život,“ zhrnul pre Bild hovorca klubu Adis Ahmetović.
Prístup nemeckého šéfa diplomacie privítala i opozičná strana Zelených. „V dohľadnom čase sa nemôžu konať žiadne hromadné deportácie do Sýrie, ako to plánuje minister vnútra Dobrindt,“ napísala na sociálnej sieti X poslankyňa Bundestagu Lamya Kaddorová, ktorá má sama sýrsky pôvod.
Čítajte viac Asadov režim padol, opozícia sľubuje vybudovať novú a mierumilovnú Sýriu
„Možno by si mal i Dobrindt urobiť obraz priamo v danej lokalite namiesto toho, aby uvažoval o cestách do Kábulu za svojimi priateľmi z Talibanu,“ poznamenala ironicky.
Ako sa napokon vyrieši spor v Merzovej vláde, bude zrejme jasné už v najbližšom čase. Niektoré médiá, ako napríklad magazín Spiegel či denník Bild, informovali, že sa v zákulisí začalo špekulovať aj o odvolaní Wadephula. Dokonca sa objavili mená politikov, ktorí by ho mohli nahradiť.
Podľa odhadov OSN utieklo zo Sýrie počas občianskej vojny vyše šesť miliónov ľudí. Veľkú časť z nich prichýlilo Nemecko, kde momentálne žije takmer 948-tisíc sýrskych občanov.
Čítajte viac Paktuje Rakúsko s teroristami? Viedeň začala s deportáciami Afgancov
Ponuku nemeckej vlády, že dostanú finančnú pomoc, ak sa sami vrátia do vlasti (celá rodina môže dostať maximálne 4 000 eur), prijalo zatiaľ iba necelých 2 900 migrantov. Pre väčšinu sýrskych utečencov je Nemecko jednoducho lepšou krajinou pre život a neplánujú cestu domov, aj keď sa do Sýrie vrátilo už viac ako milión ľudí z okolitých štátov.
Mnohí sýrski migranti sa v Nemecku udomácnili. Len vlani viac ako 80-tisíc z nich získalo nemecké občianstvo a z celkového počtu 1,3 milióna ľudí sýrskeho pôvodu sa už takmer 250-tisíc v krajine i narodilo. Ani po skončení vojny pritom prílev utečencov z tohto regiónu neustal.
Od pádu Asadovho režimu požiadalo o azyl v Nemecku vyše 20-tisíc Sýrčanov. Problémom je, že väčšina stále potrebuje pomoc od štátu. V januári malo zamestnanie len 236-tisíc Sýrčanov, kým sociálne dávky poberalo až 518-tisíc ich krajanov.
Očakávať, že sa z vlastnej vôle poberú späť do Sýrie, je podľa expertov nereálne. Na druhej strane viacerí dávajú za pravdu Wadephulovi, že podmienky v Sýrii rozhodne nemožno považovať za bezpečné.
Situácia v jednotlivých oblastiach sa líši, niektoré časti krajiny sú už relatívne stabilizované, no v iných dodnes dochádza ku konfliktom medzi rôznymi ozbrojenými skupinami, nehovoriac o sektárskom násilí.
Napríklad v južnej provincii As-Súvejda v tomto roku zaznamenali násilnosti medzi drúzskou menšinou a beduínskymi kmeňmi. V krajine tiež zostalo veľa mínových polí a nevybuchnutej munície, pričom zlú humanitárnu situáciu zhoršuje i vysoká kriminalita.
