V minulosti ste pracovali na ministerstve energetiky USA, kde ste patrili k ľuďom, ktorí dohliadali na zákaz jadrových skúšok. V čom spočívala vaša práca?
Môj titul je profesor praxe, pretože som akademik a zároveň mám z minulosti praktické skúsenosti. Na ministerstve energetiky USA existuje Národný úrad pre jadrovú bezpečnosť. Ľudia si často neuvedomujú, že v Amerike by sa minister energetiky dal nazvať aj ministrom jadrových zbraní. Viac ako 60 percent rozpočtu ministerstva energetiky súvisí s atómovým arzenálom. Rezort zamestnáva ľudí, ktorí majú na starosti technickú prácu pri udržiavaní a modernizácii jadrových zbraní, keďže ich od roku 1992 Spojené štáty netestujú tak, že by ich odpálili. Ministerstvo má však aj pracovníkov, ktorí sa zaoberajú jadrovými pohonnými systémami, reaktormi či rádiologickými incidentmi. Ja som viedol globálny program, v rámci ktorého americkí vedci cestovali po svete a spolupracovali so zahraničnými partnermi, aby im pomohli budovať odborné znalosti v oblasti detekcie výbuchov pri jadrových testoch. Cieľom bolo podporiť fungovanie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.
Americký prezident Donald Trump uviedol, že prikázal ministerstvu obrany (po novom ministerstvu vojny, pozn. red.) obnoviť jadrové testy a tento proces sa má začať okamžite. Aká bola vaša reakcia, keď ste to počuli? Trump to spája s tým, že iné krajiny vraj atómové zbrane testujú.
Najprv som si pomyslel, že ministerstvo vojny predsa netestuje jadrové zbrane – to robí ministerstvo energetiky. Moja druhá reakcia bola, že som si kládol otázku, o čom vlastne Trump hovorí. O akých testoch jadrových zbraní iných krajín? Zdá sa, že ide o to, že Rusi nedávno vyskúšali nosiče atómových zbraní – či už autonómny podmorský dron alebo jadrovú strelu s plochou dráhou letu. Oba tieto systémy sú schopné niesť atómové zbrane. Neboli to však testy, pri ktorých dôjde k výbuchu a niekde by sme videli jadrový hríb. Čiže je v tom zmätok. Otázka znie, či si Trump nepomýlil skúšky nosičov so skutočným odpálením atómoviek.
Za posledné viac ako dve desaťročia je Severná Kórea jedinou krajinou, ktorá také niečo spravila, však?
Vykonala šesť testov. Predtým to boli India a Pakistan v roku 1998. Ak však Spojené štáty skutočne opäť začnú testovať jadrové zbrane, bude to veľmi problematické, pretože Rusko a Čína ich určite budú nasledovať. Otvorí sa tým Pandorina skrinka a vznikne nový precedens pre skúšky jadrových zbraní. Najväčším víťazom by však bola Čína.
Prečo si to myslíte?
Čína stále výrazne zaostáva za Spojenými štátmi a Ruskom, pokiaľ ide o poznatky, ktoré možno získať z jadrových testov. Šéfovia amerických zbrojných laboratórií však už desaťročia dokážu zabezpečiť, aby boli americké jadrové zbrane bezpečné a spoľahlivé aj bez testovacích výbuchov. Máme program s názvom Správa arzenálu, v rámci ktorého robíme simulácie v superpočítačoch, experimenty s laserovou fyzikou a podobné veci. Mimochodom, ďalšia otázka, ktorá sa týka Trumpovho vyhlásenia, znie: mohli by USA naozaj okamžite obnoviť skúšky jadrových zbraní? Bývalé testovacie miesto v Nevade, kde som bol a strávil som tam nejaký čas, sme naposledy použili v roku 1992. Odhaduje sa, že by sme potrebovali asi tri roky, aby sme mohli opäť pripraviť plnohodnotnú skúšku odpálenia atómovky, ale podľa mňa by sa to dalo urobiť aj za jeden a pol roka.
Trump by však mohol nariadiť jadrový test skôr, hoci by to nebolo užitočné. Z takej skúšky by sme nezískali potrebné údaje, keďže by sme na ňu neboli dostatočne pripravení. Možno by prezident dokonca mohol prikázať odpálenie atómovky v atmosfére, ale to by bolo hrozné. Takéto testy sa nerobili od roku 1963 a mohlo by to mať vážne dôsledky, ak by sa vyskytol problém s vetrom. Po Trumpovom vyhlásení minister energetiky Chris Wright uviedol, že Spojené štáty sa nejdú pustiť do skúšok, pri ktorých dôjde ku skutočnému výbuchu atómovej bomby. Testovanie by sa malo týkať len nejadrových komponentov. Štandardná atómová zbraň má asi päťtisíc častí a mnohé z nich sa dajú preverovať bez fyzickej reakcie. Na druhej strane však prezident Trump vyhlásil, že najmä Rusko a Čína robia podzemné testy atómoviek, a hoci sú malé, a preto sa nedajú zaznamenať, USA to vraj musia robiť tiež, aby zostali v oblasti jadrových zbraní lídrom.
Čítajte viac Dom plný dynamitu. Čo sa stane, ak na USA poletí jadrová raketa?
Trump obvinil Rusko, Čínu či Pakistan z tajného testovania jadrových zbraní. Naznačuje niečo, že je to pravda, alebo ide o úplne nepravdivé tvrdenie?
Je to problematické vyhlásenie. Nie je v súlade s tým, čo o aktivitách Ruska a Číny dlhodobo tvrdí americká expertná a spravodajská komunita. To, že Trump spomenul aj Pakistan, je nová vec. Predtým som o tom veľa nepočul. Už v roku 2019 počas prvej Trumpovej vlády riaditeľ Obrannej spravodajskej služby, generál Robert Ashley, povedal, že Rusko a Čína testujú jadrové zbrane. Veľa sa o tom písalo a médiá i verejnosť to šokovalo. Na základe Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok v súčasnosti monitorujeme svet. Spojené štáty a ďalšie krajiny majú takzvané národné technické prostriedky a vlastné senzory, preto máme dobrý prehľad o tom, čo sa deje. Trump tvrdí, že by to mohli byť veľmi malé testy, ktoré sa nedajú zachytiť. Niečo také by naozaj mohlo byť ťažké overiť. Ak by to však tieto krajiny naozaj robili, bolo by to veľmi riskantné – ak by sa to prevalilo, bol by z toho medzinárodný incident. Navyše takéto malé testy by z vojenského hľadiska pravdepodobne ani neboli natoľko užitočné, aby sa im oplatilo podvádzať. Celá debata podľa mňa vedie k tomu, že by sme potrebovali, aby bola Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok naplno v platnosti.
Aký je momentálny stav?
Čína dohodu podpísala, ale neratifikovala. Rovnaké je to v prípade Spojených štátov. Rusko zmluvu síce ratifikovalo, ale pred pár rokmi tento krok stiahlo a teraz je len signatárom na rovnakej úrovni ako Čína a USA. Ak by táto dohoda bola naplno v platnosti, tak by pri podozrení podloženom dôkazmi, že nejaká krajina robí testy, bolo do nej možné vyslať inšpektorov. Samozrejme, ten štát by to musel dovoliť. Aj tak by to však bolo lepšie ako súčasná situácia, pretože zmluva sa nevymáha. Ak sa vrátim k Trumpovým vyjadreniam, jedna z vecí, ktorá sa často deje, je takzvané zrkadlové myslenie. Znamená to, že západní lídri majú neraz tendenciu sledovať veci, ktoré v Rusku a Číne súvisia s vývojom zbraňových systémov, a hovoria si: Aha, pozrite sa na to. Musia testovať jadrové zbrane alebo robiť niečo podobné. Dôvod, prečo to vravia, je ten, že oni by tie platformy vyskúšali, lebo sú to štandardné postupy. Ale keby sme obnovili jadrové skúšky, bolo by to drahé, nie sme pripravení a viedlo by to k tomu, že by atómové zbrane testovali aj iné krajiny sveta. Trump, Amerika a jej spojenci by skončili ako porazení, lebo ich protivníci by dostali možnosť prostredníctvom skúšok zlepšiť svoj jadrový arzenál.
Začne teda Trump odpaľovať atómové zbrane?
Neviem. Je tu jedna vec, nad ktorou stále uvažujem. Trump pravdepodobne vníma testy jadrových zbraní ako niečo, čo ste videli vo filme Oppenheimer – tie obrovské jadrové hríby na horizonte zo 40., 50. a 60. rokov. V USA vtedy boli ľudia, ktorí to považovali za súčasť amerického statusu, najmä pred rokom 1963 a dohodou o čiastočnom zákaze jadrových skúšok. Národné bezpečnostné centrum v Nevade, predtým známe ako Nevadské testovacie miesto, má na viacerých miestach rozmiestnené stoličky. Je to preto, že v minulosti tam vedci v púšti sedeli so špeciálnymi okuliarmi a ochranou a sledovali výbuchy pri atmosférických jadrových testoch. Stoličky tam zostali ako pamätník testovacieho programu.
Myslím si však, že existuje časť amerického vojenského a politického establishmentu, ktorá si môže želať návrat k tomuto typu skúšok, lebo ich vníma ako odkaz protivníkom. Dúfam však, že ak Trump naozaj uvažuje o návrate k atómovým testom, dostane dostatok informácií od spravodajských služieb, ministerstva vojny, ministerstva energetiky a ministerstva zahraničných vecí. Verím, že zaznie, že keby Spojené štáty opäť začali testovať jadrové zbrane, mohli by ich síce zlepšiť, ale USA by nakoniec boli najväčším porazeným. Ako som už spomenul, bolo by to preto, že Čína by v oblasti atómového arzenálu dostala šancu zmenšiť rozdiel medzi ňou a Amerikou. Ale ako pri mnohých iných Trumpových vyhláseniach – niektoré veci, o ktorých hovorí, urobí, iné nie. Či už sa vám Trump páči, alebo nie, musíme uznať, že analytikov a novinárov drží v napätí a do istej miery je zábavný. Návrat k jadrovým testom by však bolo nerozumné rozhodnutie – a neviem, či ho urobí.
Trump zverejnil svoj príspevok o jadrových testoch len niekoľko hodín predtým, ako sa stretol s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom. Myslíte si, že to bol odkaz pre Peking?
Určite áno. Trump vždy túži po tom, aby rokoval z pozície sily. Signalizuje, že je ochotný niečo urobiť, aby prinútil druhú stranu sadnúť si k rokovaciemu stolu a dosiahol výhodnú dohodu. Niekedy to môže fungovať a priniesť výsledky, ktoré vyzerajú dobre. Ale čo sa stane, keď protivník odhalí Trumpov blaf? Nemyslím si, že by Čína bola nahnevaná, keby USA opäť začali testovať atómové zbrane. Som si istý, že Peking má množstvo návrhov na nové jadrové systémy, ktoré by si rád vyskúšal. Spojené štáty by mu v podstate dali zelenú, aby to urobil.
Čítajte viac Trump je z Číny nadšený. A vytiahol na ňu jadrové zbrane
Na začiatku nášho rozhovoru ste spomenuli, že Rusko testuje nosiče jadrových zbraní. Moskva hovorí, že dron Poseidon či raketa Burevestnik sú supermoderné zbrane, ktoré nikto nedokáže zastaviť. Ako to vnímate?
Systémy, ktoré Rusi testujú a z ktorých má prezident Trump také obavy, ale aj tie, ktoré má Čína, nie sú ani zďaleka také sofistikované ako tie, ktoré majú Spojené štáty. Ešte raz pripomínam, že ide o nosiče jadrových zbraní. V tejto oblasti nie je nič, v čom by USA za Ruskom zaostávali. Platformy, ktoré šéf Kremľa Vladimir Putin nedávno testoval, sú v skutočnosti desaťročia staré systémy. Nemyslím si, že je dôvod na obavy. Rusi sa však negatívne pozerajú na americkú obranu proti balistickým raketám, najmä na Trumpovu iniciatívu Zlatý dóm.
Čo teda spraví Moskva? Putin povedal, že Rusko by tiež mohlo obnoviť jadrové testy.
Politickí lídri v Spojených štátoch a v západných krajinách teraz ustavične hovoria o obrane proti balistickým raketám a o tom, aká je účinná alebo ako do nej musíme investovať. A dáva to zmysel. Ak ste západný politik v demokratickom štáte, musíte svojmu obyvateľstvu povedať, že ho budete chrániť. V Rusku a Číne sa tým vlády nemusia zaoberať, lebo sa nezodpovedajú voličom. Spojené štáty teda hovoria o vývoji balistickej raketovej obrany, ale Rusi tvrdia, že to môže byť cesta, ako chce Amerika eliminovať ich arzenál. Reakcia Putina a jeho velenia je asymetrická. Snažia sa vyvinúť alebo v podstate oprášiť staré systémy, aby vyslali signál Amerike, že jej raketová obrana nebude fungovať.
Faktom je, že ide o extrémne drahý systém, ktorý už desaťročia opakovane zlyháva v testoch, ktoré sa nikdy nerobia v skutočných podmienkach. Skúšky teda neberú do úvahy protiopatrenia protivníka, ako sú napríklad návnady pre obranné interceptory (zachytávače). Šanca, že tento systém bude fungovať, je veľmi nízka. Rusi však napriek tomu reagujú asymetricky. Myslím si, že pri všetkých týchto rečiach o tom, že majú nezastaviteľné zbrane, dúfajú, že sa týchto starších systémov zbavia v budúcej dohode. Jej výsledkom by z ich pohľadu malo byť obmedzenie fungovania americkej protiraketovej obrany.
