Tlak zo všetkých strán
„EÚ musí nájsť spôsob, ako sa prispôsobiť tejto novej realite bez toho, aby stratila svoju dušu. Cítime tlak z viacerých strán, riešime jednu krízu za druhou a jednu prioritu za druhou, a nakoniec len hasíme požiare, aby sme zabezpečili, že si udržíme naše základné hodnoty,“ povedala pre Pravdu Elena Calistrová z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV).
Táto inštitúcia je poradný orgán Európskej únie, ktorý sa skladá zo zástupcov organizácií zamestnancov a zamestnávateľov a iných záujmových skupín, ktoré reprezentujú občiansku spoločnosť. EHSV sám seba označuje za most medzi občanmi únie a inštitúciami EÚ, ktoré majú rozhodovacie právomoci. Calistrová, ktorá pochádza z Rumunska, vo výbore reprezentuje občiansku spoločnosť. Nedávno sa podieľala na vytvorení rezolúcie EHSV: Obrana hodnôt EÚ a posilnenie jej budúcnosti v novom geopolitickom poriadku.
Čítajte viac Je Európa v čínskej pasci? A ako sa môže vyrovnať s Trumpom a Ruskom?
„V dokumente používame veľké slová, ale v podstate sme chceli povedať, že pre EÚ nemá vždy zmysel napodobňovať krajiny ako USA alebo Čína, pretože nie je možné, aby sme prevzali niektoré modely, ktoré používajú tieto štáty. Je lepšie pozrieť sa dovnútra, na to, aké sú naše konkurenčné výhody. A tie nemusia byť len ekonomické,“ pripomenula Calistrová.
„Výbor zastupuje zamestnávateľov, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. Takže sme hlasom ľudu v legislatívnom procese. A myslím si, že v súčasnej geopolitickej situácii sa veľa ľudí bojí. Nevedia, čo sa stane zajtra. Bude vojna? Ekonomická situácia je veľmi nestabilná. Budú mať prácu, a akú? Preto sme si mysleli, že by sme sa mali zaoberať celou touto situáciou z pohľadu Európanov a pokúsiť sa nájsť nejaké riešenia alebo posolstvá,“ reagovala pre Pravdu Rakúšanka Sophia Reiseckerová, ktorá je v EHSV za zamestnanecké organizácie.
„Rezolúcia vznikla pod vplyvom nástupu novej vlády Donalda Trumpa. Bolo to pre Európanov, ktorí veria vo voľný obchod a v otvorené trhy, asi naozaj šokujúce, pretože sme videli, že niektoré veci sa zásadne menia. Preto sme sa rozhodli hľadať odpovede, čo môžeme urobiť, aby sme na to reagovali. Musím však povedať, že keď sme navrhovali toto uznesenie, všetci sme si boli vedomí, že je to vlastne nemožná misia. Celá globálna situácia sa viac-menej denne mení. Takže naším cieľom vôbec nebolo poskytnúť fixné odpovede. Skôr sme sa usilovali nájsť nejaké usmernenie, ako by sme mali reagovať pri obrane pilierov nášho európskeho projektu,“ zdôraznila pre Pravdu Nemka Antje Gersteinová, ktorá v EHSV zastupuje zamestnávateľské zväzy.
Čo sa dá teda robiť s diskusiou o tom, či únia minie viac peňazí na armády, alebo školy či zdravotníctvo?
„To, čomu aj v rezolúcii hovoríme bezpečnostná únia, sa nemôže obmedziť len na výdavky na obranu. Aj v prípade vojny budeme potrebovať fungujúce nemocnice. Takže, keď hovoríme o bezpečnosti, sektor zdravotníctva je kľúčový. Rovnako ako krízový manažment. V celej Európe sme svedkami povodní a požiarov, pretože sa mení klíma. Súčasťou nášho prístupu k bezpečnosti je aj dobré krízové riadenie v prípade ekologických katastrof. Potrebujeme funkčnú civilnú ochranu aj armády, a myslím si, že dôležitá je aj väčšia koordinácia a solidarita v rámci Európy,“ skonštatovala Reiseckerová.
Čítajte viac Dostane Kyjev Putinove peniaze? Skonfiškujte ich, vraví ruský analytik
Gersteinová, ktorá reprezentuje zamestnávateľov, má tiež na bezpečnosť širší pohľad.
„Musíme pracovať na tom, aby firmy zostali v EÚ. Vidíme, že konkurencia rastie a najmä americká vláda sa usiluje, aby spoločnosti investovali v USA. Je preto dôležité, aby sa podnikatelia mohli spoľahnúť na fungujúci právny štát v únii. A súčasťou toho je aj posilnenie bezpečnosti. Čo tiež, samozrejme, znamená, že EÚ musí skutočne začať budovať spoločnú obranu. Je potrebné, aby sme si našli vlastný prístup. Dobrým príkladom sú naše ochranné opatrenia v digitálnej oblasti. Dúfam, že EÚ bude schopná kontrolovať tieto superveľké platformy, pričom tlak z USA na to, aby sme oslabili naše pravidlá, je obrovský. Je to pre nás test a musíme ho zvládnuť,“ povedala Gersteinová.
Nezhody a napätie
Debata o obrane a bezpečnosti však v EÚ vytvára napätie. „Momentálne tu máme aj trecie plochy, čo sa týka členských krajín na východe a západe. Ide najmä o priority v súvislosti s obrannými výdavkami. Krajiny strednej a východnej Európy sa veľmi zaujímajú o bezpečnosť, veď sú bližšie k ruskej vojne. Myslím si, že je často trochu komplikované vysvetliť západným partnerom, prečo je potrebné viac investovať do obrany. Ale hľadáme spoločné riešenia, čo je dobré, len je možno škoda, že táto jednota sa vytvára až vtedy, keď čelíme ťažkým krízam,“ opísala situáciu Calistrová.
Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier
A je pochopiteľné, že nezhody do istej miery rámcujú aj vzťah organizácií zamestnávateľov a zamestnancov.
„Myslím si, že sa zhodneme na tom, že potrebujeme spoľahlivú politickú triedu, ktorá je schopná dať obyvateľstvu pocit, že časy sú síce ťažké, ale že sa to snažíme vyriešiť. Čo sa týka ekonomických výziev, tak aj pre odbory by mala byť veľmi desivá predstava, že by sa podniky začali napríklad presúvať do USA. Samozrejme, máme pred sebou obrovské výzvy, ak sa pozrieme na systémy sociálneho zabezpečenia vo všetkých členských štátoch, takže potrebujeme reformy. Každý vie, že máme pred sebou demografickú výzvu. Tieto reformy budú bolestivé a musíme dať pozor na to, ako ďaleko môžeme zájsť, ale bude to bolestivé,“ predpovedá Gersteinová.
„Jedným z najjednoduchších riešení mnohých finančných problémov by bolo zavedenie daní z majetku. Mali by sme inak zdaňovať bohatých ľudí či zisky spoločností. Ale chýba na to politická vôľa. Takže sú to stále pracujúci a ich dane, ktorí najviac prispievajú do rozpočtov. A zástupcovia veľkých priemyselných odvetví majú výraznejší vplyv na politikov ako odbory a pracujúci. Podľa môjho názoru by to malo byť vyváženejšie, ale takmer v žiadnej krajine to tak nefunguje. A čo sa týka presunu firiem do zahraničia, tak si myslím, že z krátkodobého hľadiska by pre ne mohlo byť zaujímavé ísť do Indie alebo do Malajzie. Ale z dlhodobého hľadiska si veľa spoločností uvedomuje, že odchod z Európy znamená aj neistotu, čo sa týka bezpečnosti či nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily,“ ozrejmila Reiseckerová.
Čo je to EHSV?
EHSV je Európsky hospodársky a sociálny výbor a je to poradný orgán EÚ.
Skladá sa zo zástupcov organizácií zamestnancov a zamestnávateľov a iných záujmových skupín, ktoré reprezentujú občiansku spoločnosť.
V októbri si EHSV zvolil nové vedenie: predsedom sa stal Séamus Boland (Írsko), podpredsedníčkou pre rozpočet Alena Mastantuono (Česko) a podpredsedníčkou pre komunikáciu Marija Hanževački (Chorvátsko).
