Ako informovala agentúra AFP, v poradí 30. konferencia OSN o klíme sa začala v pondelok v amazonskej časti Brazílie. Jej cieľom je udržať globálnu spoluprácu v oblasti klímy v čase, keď ju niektoré krajiny vrátane Spojených štátov spochybňujú.
Lula vo svojom prejave na úvod tejto dvojtýždňovej konferencie dôrazne obhajoval multilaterálne klimatické akcie. Upozornil, že „klimatická zmena už nie je hrozbou budúcnosti. Je to tragédia prítomnosti.“
Čítajte viac Šéf COP30: Bohaté krajiny stratili nadšenie pre boj proti klimatickej kríze
Brazílsky prezident zároveň kritizoval tých, ktorí odmietajú vedecké dôkazy a „šíria strach, útočia na inštitúcie, vedu a univerzity“. Podľa Lulových slov „je čas uštedriť popieračom porážku,“ Dodal, že boj za ochranu klímy je omnoho lacnejší než vedenie vojen.
Delegáti COP30 budú musieť reagovať aj na zlyhanie štátov pri plnení prelomového cieľa Parížskej dohody, ktorým je obmedzenie otepľovania na najviac 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu po tom, čo vedci a OSN v posledných dňoch varovali, že dočasnému prekročeniu tejto úrovne sa teraz už prakticky nedá vyhnúť. Jim Skea, ktorý vedie Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), vo videopríhovore k účastníkom konferencie COP30 v Beléme upozornil, že ide o dôsledok nedostatočných opatrení v oblasti klímy v posledných rokoch a následného pokračujúceho nárastu emisií skleníkových plynov.
Dodal však súčasne, že vrátiť oteplenie pod hranicu 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej dobe „je stále možné“. Bude si to ale vyžadovať okamžité, výrazné a trvalé znižovanie emisií spôsobujúcich otepľovanie planéty, ako aj odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry, čo sa zatiaľ v potrebnom rozsahu nedeje.
AFP pripomenula, že ekologickí aktivisti sa obávajú, že pozornosť štátov od boja proti zmene klímy odvádza geopolitické napätie – od vojen až po obchodné spory –, a to aj napriek tomu, že silné búrky nedávno zdevastovali obývané oblasti v Karibiku a Ázii.
Generálny riaditeľ OSN pre klímu Simon Stiell vyzval štáty, aby konali oveľa rýchlejšie s cieľom znížiť emisie a splniť vytýčený cieľ o obmedzení otepľovania na 1,5 stupňa Celzia. Vyzval dosiahnuť na rokovaniach v Beléme konkrétne výsledky: silnejšie záväzky k postupnému vyraďovaniu fosílnych palív, rozvoju obnoviteľných zdrojov energie a poskytnutiu sľúbených finančných prostriedkov chudobným krajinám, aby sa mohli vyrovnať s čoraz drsnejšou klímou.
Krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy – prijatého v Brazílii na Summite Zeme v Riu de Janeiro v roku 1992 – sa každoročne stretávajú, aby posilnili globálny klimatický režim. Toto úsilie vyvrcholilo Parížskou dohodou z roku 2015, ktorá zaväzuje svet obmedziť globálne otepľovanie na menej než dva stupne Celzia nad predindustriálnou úrovňou a zároveň sa snažiť dlhodobo udržať otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.
