1 357. deň: Kyjev zasiahol rafinérie od Saratova až po Ural. Ukrajinskí vojaci sa stiahli z piatich obcí v Záporožskej oblasti

Čítajte viac 1356. deň: Ukrajinci zasiahli strategický cieľ ruskej armády, hlásia výbuchy. Rusi vo veľkom povolávajú záložníkov

23:25 Vzhľadom na prebiehajúce ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru Nemecko poskytne Ukrajine ďalších 40 miliónov eur na pomoc počas nadchádzajúcej zimy, oznámil v utorok nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, uviedla agentúra DPA.

„Pomáhame udržať domovy vykúrené a osvetlené a zabezpečiť, aby sa Rusku nepodarilo zlomiť morálku tých, ktorí bránia svoju vlasť, prostredníctvom jeho cielených teroristických útokov na civilné dodávky plynu a tepla,“ povedal Wadephul v Kanade, kde sa koná stretnutie ministrov zahraničných vecí skupiny G7.

DPA objasňuje, že peniaze použijú na humanitárne opatrenia, ako napríklad na opravu vykurovacích systémov a poškodených domov, na dodávky generátorov a materiálnej pomoci – prikrývok a hygienických potrieb.

Ľudia na Ukrajine sú vystavení štvrtej vojnovej zime, pričom teploty na tomto území v zimnom období môžu klesnúť až k mínus 20 stupňom Celzia.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) tvrdí, že viac ako 12 miliónov ľudí na Ukrajine potrebuje pomoc. Táto agentúra nedávno oznámila, že v súčasnosti poskytuje podporu takmer 400.000 ľuďom vo forme peňažných príspevkov, ohrievačov, generátorov a zariadení na uskladnenie energie.

UNHCR upozornila, že ruské sily zintenzívňujú svoje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čo vedie k obmedzeniu dodávok energie, plynu a vody. Najviac ohrození sú najmä ľudia v blízkosti frontu.

Nemecko patrí podľa DPA k hlavným podporovateľom Ukrajiny. Avšak v dôsledku zníženia rozpočtu ministerstva zahraničných vecí sa humanitárna pomoc pre Ukrajinu v tomto roku znížila. V roku 2024 presiahol príspevok Nemecka pre Ukrajinu 400 miliónov eur, no tento rok sa znížil o viac ako polovicu.

Vojna na Ukrajine je jednou z hlavných tém stretnutia ministrov zahraničných vecí skupiny G7. Na stretnutí sa ako hosť zúčastní aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha, informuje DPA.

21:32 Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustom Umerov, ktorý viedol ukrajinský tím na rokovaniach s Ruskom, je v Istanbule, aby sa pokúsil odblokovať proces výmen zajatcov s ruskou stranou. Umerov o tom podľa ukrajinských médií informoval na sociálnych sieťach.

„Úloha od ukrajinského prezidenta (Volodymyra Zelenského) je jasná – Ukrajinci sa musia vrátiť domov zo zajatia,“ napísal Umerov. Dodal, že bude rokovať v Turecku a v iných blízkovýchodných krajinách. Niektoré z nich v minulosti výmeny pomohli sprostredkovať.

Ruskojazyčný servis BBC uvádza, že Rusko a Ukrajina si zajatcov naposledy vymenili 2. októbra. Akcia sa týkala 185 vojakov na každej strane. Na Ukrajinu sa vtedy vrátilo aj 20 civilistov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa uskutočnilo 69 výmen.

Výmeny zajatcov boli jediným výsledkom troch kôl rokovaní medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska, ktorá sa predtým počas tohto roka konala v Istanbule. Počas jedného z nich sa znepriatelené krajiny dohodli napríklad na výmene „všetci za všetkých“ vzťahujúcej sa na ťažko zranených a ťažko chorých vojakov a na zajatcov mladších ako 25 rokov.

20:43 Jednotky ukrajinskej armády sa po intenzívnych bojoch s ruskými silami stiahli z piatich dedín v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na zvodku generálneho štábu ukrajinskej armády o tom v utorok informovala agentúra DPA.

Velenie skupiny Juh ukrajinskej armády na sieti Facebook okrem toho informovalo, že ukrajinskí vojaci vedú urputné boje v sektore severovýchodne od mesta Huľajpole – o dediny Jablukove, Rivnopilľa a Solodke.

Rozkaz na ústup z dedín Novouspenivske, Nove, Ochotnyče, Uspenivka a Novomykolajivka v Záporožskej oblasti bol vydaný po „faktickom zničení všetkých krytov a opevnení“ po intenzívnej delostreleckej paľbe z pozícií ruských jednotiek.

DPA doplnila, že aj vojenskí pozorovatelia hlásili ruský prielom na tomto úseku frontu a ruská armáda oznámila dobytie viacerých lokalít.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer na sociálnych sieťach informoval, že ho hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj oboznámil so „zložitou situáciou“ v Záporožskej oblasti „v dôsledku poveternostných podmienok, ktoré prispievajú k (ruským) útokom“.

Zelenskyj mal zrejme na mysli dážď a hmlu, ktoré obmedzujú schopnosť ukrajinských ozbrojených síl používať ich primárne prostriedky na odrazenie ruských útokov – drony – a zároveň umožňujú Rusom postupovať skryto.

Komplikovaná situácia je podľa Syrského aj v oblasti mesta Pokrovsk, ale v oblasti Kupianska sa ukrajinským jednotkám darí dosahovať stanovené ciele, čo je „trend pretrvávajúci už niekoľko týždňov.“

Ukrajina odoláva ruskej invázii už viac ako tri a pol roka. Jej jednoty už niekoľko mesiacov pomaly ustupujú ruským jednotkám na viacerých úsekov frontu, najmä vo východoukrajinskej Charkovskej a Doneckej oblasti.

17:07 Spojené štáty stále neobjasnili, aké jadrové testy nariadil vykonať americký prezident Donald Trump, povedal v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Rusko je podľa neho ochotné diskutovať o možných obavách USA, rovnako je však pripravené obnoviť jadrové skúšky, ak to isté urobí akákoľvek iná jadrová mocnosť. Informovali o tom agentúry TASS a Reuters, píše TASR.

Trump tvrdí, že Rusko aj Čína uskutočňujú podzemné jadrové testy, len o tom podľa neho verejne nehovoria. Údajne preto nedávno nariadil Pentagónu, aby tieto testy obnovil. Tomu predchádzali vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko vykonalo plánované cvičenie strategických jadrových síl a tiež úspešné skúšky svojich nových zbraní Burevestnik a Poseidon, ktoré môžu niesť jadrové hlavice. Kremeľ však zdôraznil, že nešlo o jadrové skúšky, ako ich definujú medzinárodné dohody. V reakcii na Trumpov krok poveril Putin príslušné ministerstvá a tajné služby, aby situáciu analyzovali a následne predložili návrhy možného začatia príprav na jadrové skúšky.

Rusko podľa Lavrova znepokojujú vyjadrenia amerických predstaviteľov, že jadrové testy by mohli byť použité na geopolitické účely. Reagoval tak na výpoveď kandidáta na post námestníka ministra obrany Roberta Kadleca v Senáte USA, kde naznačil, že medzi faktory, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie Trumpa, patrí „geopolitický kontext“.

„Sme pripravení diskutovať o podozreniach, ktoré vyjadrili naši americkí kolegovia, že by sme mohli tajne robiť niečo hlboko v podzemí,“ povedal šéf ruskej diplomacie v rozhovore pre ruské štátne médiá. Dodal, že Moskva tieto tvrdenia odmieta.

Sám Trump zatiaľ nevysvetlil, aké skúšky Pentagónu prikázal vykonať. Jeho minister energetiky Chris Wright však objasnil, že by nemalo ísť o skutočné jadrové výbuchy, ale skôr o tzv. nekritické explózie. Tie nezahŕňajú reťazovú reakciu a sú dovolené na základe Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). USA patria k štátom, ktoré zmluvu podpísali, ale neratifikovali.

Spojené štáty naposledy testovali jadrovú zbraň v roku 1992; Moskva dva roky predtým, ešte za existencie Sovietskeho zväzu.

16:21 Ukrajinské sily obrany zasiahli rozsiahly dronový útok na ropnú rafinériu Orsk v Orenburskej oblasti Ruskej federácie, ktorá sa nachádza hlboko vo vnútrozemí, uviedol v utorok Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny. Cieľom úderu bolo podľa Kyjeva znížiť útočný potenciál nepriateľa a narušiť dodávky paliva a munície ruským okupačným jednotkám.

Generálny štáb spresnil, že útok, ku ktorému došlo 11. novembra, zasiahol kapacity závodu, ktorý je kľúčový pre zásobovanie ruskej armády a má projektovanú kapacitu spracovania 6,6 milióna ton ropy ročne.

„Na území objektu boli zaznamenané výbuchy a požiar. Podľa predbežných informácií bola zasiahnutá jedna zo zariadení na primárne spracovanie ropy (AVT),“ uvádza sa vo vyhlásení Generálneho štábu.

Rafinéria v Orsku, ktorá vyrába viac ako 30 druhov ropných produktov, vrátane benzínov, nafty a leteckého petroleja, je strategickým podnikom.

16:05 Moskva pripravuje odvetné opatrenia v reakcii na to, že Európska komisia minulý týždeň sprísnila vízové pravidlá pre občanov Ruskej federácie. Dnes to podľa agentúry TASS povedal námestník ruského ministra zahraničia Dmitrij Ljubinskij. EÚ prestala ruským občanom vydávať víza pre opakovaný vstup.

„Na akékoľvek kroky, ktoré voči nám nie sú priateľské, príde adekvátna odpoveď,“ povedal Ljubinskij. Dodal, že Rusko nemusí zaviesť voči občanom krajín EÚ rovnaké opatrenia a analyzuje, ako nové pravidlá budú fungovať v praxi. „Budeme reagovať v závislosti od miery šialenstva odohrávajúceho sa okolo víz,“ tvrdil Ljubinskij.

Podľa Európskej komisie sprísnenie vízových pravidiel pre občanov Ruska súvisí so zvýšenými bezpečnostnými rizikami vyplývajúcimi z nevyprovokovanej a neodôvodnenej ruskej agresie proti Ukrajine, vrátane zneužívania migrácie ako zbrane v hybridnej vojne.

Od uplynulej soboty musia Rusi vždy, keď plánujú cestu do EÚ, požiadať o nové vízum. Výnimka platí napríklad pre nezávislých novinárov či ochrancov ľudských práv.

15:30 Ukrajina si do začiatku vykurovacej sezóny uložila v podzemných zásobníkoch 13,2 miliardy metrov kubických zemného plynu. Zástupca ministerky energetiky Mykola Kolisnyk potvrdil dosiahnutie tohto plánu, no zároveň informoval, že od októbra došlo k siedmim útokom Ruska na kľúčovú plynárenskú infraštruktúru. V reakcii na túto hrozbu Kyjev aktuálne plánuje dodatočné nákupy plynu a intenzívne rokuje o diverzifikácii dodávateľských trás.

Čítajte viac Bojuje aj o teplo. Má Ukrajina dosť plynu na zimu aj napriek ruským útokom?

15:10 Špekulácie o odstavení šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova neutíchajú. Najnovšie hladinu rozvíril bývalý poradca Vladimira Putina Abbas Galljamov.

Čítajte viac Lavrova sa chce zbaviť Putinova dcéra, tvrdí niekdajší tvorca prejavov šéfa Kremľa

14:29 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok navštívil mesto Cherson, ktoré presne pred troma rokmi ukrajinské sily oslobodili spod ruskej okupácie. Mesto sa odvtedy nachádza na frontovej línii, keďže na druhom brehu rieky Dneper sú naďalej ruské sily. Zelenskyj o tom informoval na sociálnej sieti X.

„V novembri 2022 nad ulicami Chersonu opäť zaviali naše modro-žlté vlajky, ktoré ľudia celé mesiace skrývali. Pamätáme si tú radosť, tie slzy, tie objatia. Vďačnosť, ktorú cítite, keď vidíte, že sa vaši ľudia vracajú. Okupanti utiekli z Chersonu vďaka sile našich ľudí,“ napísal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident oznámil, že sa pripravujú kroky na posilnenie obrany Chersonu, ktorý je neustále terčom ruského bombardovania a útokov dronov. Zároveň zdôraznil, že rovnaká sila ľudí, ktorá mesto oslobodila, pomáha aj chrániť životy a obnovovať ho po útokoch, pričom Rusko „terorizuje Cherson každý deň“. Prezident ubezpečil, že nezabudli ani na ostatné okupované mestá a dediny a urobia všetko, aby ich priniesli domov.

Počas návštevy sa Zelenskyj stretol s lekármi a pacientmi v jednej z chersonských nemocníc, ktorá funguje pod neustálou hrozbou v zóne ostreľovania. Vďaka tomuto ohrozeniu sa jednotka intenzívnej starostlivosti nachádza v podzemí. Prezident oznámil, že v Chersonskej oblasti je už jedenásť zdravotníckych zariadení s podzemnými nemocnicami.

Zelenskyj navštívil aj jedno z detských centier, kde sa rozprával so školákmi o ich štúdiu, snoch a rodičoch brániacich Ukrajinu. V centre majú deti možnosť bezplatne sa učiť angličtinu a digitálnu gramotnosť, ako aj venovať sa umeniu a športu.

13:56 V zbierke Operácia Oksana 50 sa na sanitky pre Ukrajinu vyzbieralo už viac ako pol milióna eur, konkrétne 523-tisíc eur. Za necelé dva mesiace sa do nej zapojilo vyše 6 700 darcov. Ako informovala Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá je spolu s iniciatívou Darček pre Putina organizátorom zbierky, v súčasnosti už ide o najväčšiu zbierku na sanitky pre Ukrajinu na Slovensku. Slováci a Česi podľa nej opäť ukazujú veľké srdce.

Organizátorom sa vďaka zbierke dosiaľ podarilo zakúpiť 23 evakuačných sanitiek a transportných vozidiel, ktoré budú pomáhať priamo na fronte. Cieľom je, aby ich bolo minimálne 50. Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák si však nemyslí, že sa zbierka skončí pri plánovanom cieli. „Cieľ, ktorý sme si dali, bol symbolický – 50 sanitiek za jednu zničenú. No vidíme, že energia darcov na Slovensku aj v Česku je obrovská. S veľkou pravdepodobnosťou sa pri päťdesiatke nezastavíme,“ vyjadril sa.

Zbierka sa zrodila z príbehu sanitky Oksany, ktorá bola po dodaní na Ukrajinu zasiahnutá ruským dronom. Organizátori zbierky ju následne priviezli späť a počas tohtoročného leta vystavili postupne v 16 slovenských a českých mestách. Oksana bola následne ako vojnový artefakt umiestnená vo vojenskej zbierke múzea v Užhorode, kde bude už navždy vystavená ako symbol piety za stratené životy obrancov Ukrajiny, a tiež ako symbol priateľstva medzi Slovenskom a Ukrajinou.

„Aj vo vypätej spoločenskej atmosfére sa ľudia vedia spojiť pre dobrú vec a dokazujú, že solidarita nie je prežitok, ale základ dôstojného života spoločnosti. To, čo robia darcovia zbierky Oksana, je nielen pomoc Ukrajine ale tiež tichý, ale silný odpor voči frustrácii a rezignácii. Svojimi skutkami tak napĺňajú heslo zbierky: keď nevládzeš, tak pridaj,“ skonštatoval Blaščák. Zbierku podporujú aj viaceré známe osobnosti.

13:05 Na maďarskej výcvikovej základni v Hajdúhadháze v Hajdúcko-bihárskej stolici sa začalo vojenské cvičenie 150 maďarských, poľských a slovenských záložníkov. Podľa agentúry MTI sa cvičenie začalo v pondelok a potrvá do 23. novembra, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Ide o taktické cvičenie, ktoré zahŕňa aj nácvik ostrej streľby. Na cvičení sa zúčastnia aj pozorovatelia zo Slovinska a Chorvátska, uvádza vyhlásenie maďarského rezortu obrany.

Súčasťou úloh bude streľba z rôznych typov zbraní, letecká zdravotná evakuácia (MEDEVAC), t. j. záchrana a evakuácia zranených, a profesionálne použitie granátometu Carl Gustaf.

Poľské a slovenské záložné jednotky pokračujú v spoločnom výcviku, ktorý prebieha už niekoľko rokov, zatiaľ čo slovinskí a chorvátski pozorovatelia sa môžu oboznámiť so štruktúrou záložného systému a maďarským prístupom k územnej obrane pomocou záložníkov.

Záložný systém je dôležitým pilierom maďarskej obranyschopnosti. Vojaci v zálohe popri svojom civilnom živote aktívne prispievajú k bezpečnosti krajiny. Cvičenia a výcvik slúžia na prehĺbenie ich taktických vedomostí aj na posilnenie súdržnosti komunity, dodalo ministerstvo obrany.

V rámci náborovej kampane sa od začiatku minulého leta k maďarským obranným silám pripojilo vyše sedemtisíc nových vojakov v zálohe, ktorí preukazujú svoje odhodlanie a pripravenosť v rôznych úlohách, naposledy na vojenskom cvičení Adaptive Hussars 2025.

12:57 Ruský prezident Vladimir Putin a jeho kazašský náprotivok Kasym-Žomart Tokajev budú počas dvojdňových rokovaní v Moskve diskutovať o spolupráci v oblasti ropy a zemného plynu, aj o dôsledkoch sankcií USA proti ruským ropným spoločnostiam Lukoil a Rosnefť. Uviedol to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa Peskova sa prezidenti zamerajú aj na ďalšie oblasti partnerstva. „Naša obchodná a hospodárska spolupráca s Kazachstanom je veľmi mnohostranná a zahŕňa takmer všetky možné oblasti,“ uviedol na tlačovom brífingu. Vidí priestor aj na prehĺbenie partnerstva, ktoré bude výhodné pre obe strany.

Objem vzájomného obchodu medzi oboma krajinami prekročil v roku 2024 hodnotu 28 miliárd dolárov. Podľa údajov kazašského Štatistického úradu bolo Rusko od januára do augusta tohto roka hlavným dovozným partnerom Kazachstanu. Očakáva sa, že Putin a Tokajev sa počas stretnutia budú venovať aj politickej, kultúrnej a humanitárnej spolupráci, tiež regionálnym a globálnym otázkam.

Peskov doplnil, že ruský prezident sa bude zaujímať aj o výsledky rokovaní, ktoré Tokajev a ďalší stredoázijskí lídri minulý týždeň absolvovali vo Washingtone s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Ak prezident Kazachstanu považuje za potrebné informovať prezidenta Putina o obsahu svojich rokovaní vo Washingtone, bude to pre ruskú stranu, samozrejme, mimoriadne zaujímavé,“ dodal hovorca Kremľa.

11:22 Na územie Rumunska dopadli v noci na utorok úlomky ruského dronu bez toho, aby spôsobili škody, uviedol rumunský prezident Nicușor Dan, ktorý incident označil za „nehodu“.

„V noci z 10. na 11. novembra 2025 Ruská federácia podnikla nové letecké útoky na ukrajinské prístavy na Dunaji,“ potvrdilo v tejto súvislosti rumunské ministerstvo obrany. Ministerstvo dodalo, že v oblasti prístavu Izmajil na ukrajinskej strane Dunaja zaznamenali veľké množstvo výbuchov.

Rezort obrany uviedol, že bol „informovaný o dopade vzdušného objektu v okolí dediny Grindu, približne päť kilometrov južne od hranice“. „Na miesto dorazili vojenské tímy, ktoré potvrdili prítomnosť možných úlomkov dronu,“ dodalo ministerstvo.

Prezident Dan neskôr novinárom povedal, že pád úlomkov bola „nehoda“. „Už sa to stalo aj predtým,“ dodal.

V októbri Európska únia odsúdila „eskaláciu zo strany Moskvy“ po sérii narušení európskeho vzdušného priestoru, ktoré sa pripisovali ruským lietadlám a dronom. Okrem Rumunska a Poľska, ktoré susedia s Ukrajinou, obvinili Kremeľ z vysielania dronov do svojho vzdušného priestoru aj Estónsko, Dánsko a Nemecko.

V Rumunsku od 20. októbra trvá vojenské cvičenie krajín Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktoré sa skončí vo štvrtok.

10:57 Vytvorenie osobitného tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine pod záštitou Rady Európy môže byť ohrozené pre rozpočtové problémy. Upozornila na to v utorok stanica Euronews s odvolaním sa na viaceré zdroje, informuje TASR.

Európski prispievatelia sa obávajú, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa budú pokračovať v politike obmedzenej podpory Ukrajiny, čo komplikuje snahy o zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov pre nový tribunál. Viaceré európske krajiny totižto zápasia s udržaním svojich záväzkov voči Kyjevu bez americkej pomoci.

Dohodu o zriadení tribunálu podpísali Rada Európy a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v júni tohto roka. Na jeho efektívne fungovanie bude potrebná finančná spolupráca viacerých partnerov. Ako pripomína Euronews, členmi tribunálu sa môžu stať aj krajiny mimo Rady Európy, ktorá má v súčasnosti 46 členov.

Európske krajiny si podľa stanice uvedomujú, že budú musieť prijať náročné rozhodnutia o tom, ktoré projekty budú schopné financovať, keďže väčšina finančnej, humanitárnej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu zostáva na ich pleciach.

Rada Európy pôvodne predstavila návrh rozpočtu tribunálu vo výške približne 75 miliónov eur ročne, prezradili zdroje. Ďalšie náklady na priestory a bezpečnostné opatrenia by však túto sumu ešte zvýšili. Tribunál by mal podľa plánov sídliť v Holandsku, pričom Európska únia má prispievať sumou približne desať miliónov eur ročne.

Hlavnými podporovateľmi Rady Európy sú Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Zatiaľ však nie je jasné, či sa zapoja do pravidelného financovania tribunálu. „Rokovania s členskými štátmi stále prebiehajú,“ uviedla Rada Európy, ktorá sa k podrobnostiam odmietla vyjadriť.

10:19 Ruské jednotky prenikli hlboko do ukrajinského mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti a vydali sa smerom na juh, kde zabrali niekoľko vlakových staníc. V utorok to uviedol anonymný ruský veliteľ s prezývkou „Lovec“, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Veliteľ tvrdí, že jeho 1486. motorizovaný pluk prevzal kontrolu nad skladom ropy na východnom okraji Kupianska. Vo videu zverejnenom ruským ministerstvom obrany uviedol, že jeho sily zabrali tiež niekoľko vlakových staníc pozdĺž železnice do usadlosti Kupiansk Vuzlovyj približne 6 kilometrov od centra Kupianska.

Rusko sa uplynulé týždne snaží obkľúčiť a obsadiť ukrajinské mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti a Kupiansk v Charkovskej oblasti. Ukrajina však v pondelok uviedla, že úspešne dodala zásoby do Myrnohradu východne od Pokrovska.

Ruskí vojnoví blogeri naopak v utorok zverejnili neoverené video, na ktorom údajne ruské jednotky vstupujú do Pokrovska popri ceste zahalenej v hmle. Dôveryhodnosť nahrávky nie je možné nezávisle overiť.

Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v rozhovore pre denník The New York Post uviedol, že Rusko k mestu Pokrovsk v snahe obsadiť ho nasadilo až 150 000 jednotiek.

9:25 Rumunsko oznámilo, že na jeho území boli po ruských leteckých útokoch na ukrajinský prístav Izmajil nájdené možné úlomky bezpilotného lietadla. Napísala to agentúra AFP. Ukrajina čelí ruskej vojenskej agresii od februára 2022.

Ministerstvo obrany uviedlo, že časti dronu dopadli na zem v noci na dnešok asi päť kilometrov od juhovýchodných hraníc s Ukrajinou, v severnej časti župy Tulcea. NATO kvôli počasiu nemohlo vyslať stíhacie lietadlá, doplnila agentúra Reuters s tým, že obyvatelia dostali príkaz sa ukryť. Hasiči po príchode na miesto zistili, že náraz do zeme nespôsobil požiar.

Na území Rumunska, ktoré s Ukrajinou zdieľa 650 kilometrov dlhú hranicu, opakovane dopadli úlomky ruských bezpilotných lietadiel. Kvôli vniknutiu jedného z ruských strojov na rumunské územie si ministerstvo zahraničia v septembri predvolalo ruského veľvyslanca. V krajine od februára okrem iného platí zákon, ktorý umožňuje zostreľovať drony, ktoré narušia jej vzdušný priestor.

Spojené štáty na konci októbra oznámili zámer znížiť počet vojakov, ktorí sú umiestnení na východnom krídle NATO. V prípade Rumunska by išlo o takmer 700 zo 1700 vojakov.

8:36 Ruské dronové útoky na východe Ukrajiny zabili v pondelok jednu obeť v meste Kramatorsk a ďalší traja ľudia utrpeli zranenia v Charkovskej oblasti, uviedli tamojší predstavitelia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Mestská rada v Kramatorsku uviedla na platforme Telegram, že v pondelok večer na mesto zaútočilo v priebehu polhodiny sedem dronov. Podľa predbežných informácií pri ostreľovaní zároveň zahynul 60-ročný muž. „Civilná infraštruktúra a obytné štvrte boli pod paľbou, škody zaznamenali vzdelávacia inštitúcia a tiež obytné budovy,“ priblížila rada.

Kramatorsk je jedným z mála civilných centier, ktoré sú v Doneckej oblasti stále pod kontrolou Kyjeva. Minulý mesiac zabil ruský dron v meste dvoch ukrajinských novinárov a ďalšieho kolegu zranil, pripomenuli správy a oblastní predstavitelia. V meste pred vojnou rozpútanou Ruskom žilo približne 150 000 obyvateľov,

Dron zasiahol v pondelok aj auto v obci na severovýchode Charkovskej oblasti. Utrpeli pri tom zranenia dvaja muži vo veku 24 a 42 rokov a jeden 16-ročný mladík, oznámil charkovský prokurátor na Telegrame.

7:25 Ruská tajná služba FSB, nástupkyňa sovietskej tajnej polície KGB, tvrdí, že prekazila operáciu ukrajinskej a britskej rozviedky, ktoré sa vraj pokúšali o únos stíhačky MiG-31. Uviedli to dnes ruské agentúry.

„FSB odhalila a zmarila operáciu rozviedky ukrajinského ministerstva obrany a jej britských kurátorov zameranú na únos stíhačky MiG-31 ako nosiča hypersonickej leteckej rakety Kinžal,“ citovala agentúra Interfax z komuniké FSB.

Ukrajinskí spravodajcovia sa pokúšali zlákať ruských pilotov na sľubovanú odmenu vo výške troch miliónov dolárov, v ďalšom kroku potom plánovali odoslať pilota migu aj s raketou na základňu Severoatlantickej aliancie pri čiernomorskom prístave Konstanca v Rumunsku, kde by mohol byť zostrelený. Zdôraznila, že prijatými opatrenia plány ukrajinskej a britskej rozviedky na „rozsiahlu provokáciu“ zmarila.

Vlani v lete FSB tvrdila, že zmarila pokus Kyjeva o únos strategického bombardéra, ale – podobne ako teraz – nebolo možné toto tvrdenie overiť.

Čítajte viac Neprešlo ani 24 hodín. Poľské MiGy znova zachytili ruské prieskumné lietadlo nad Baltským morom

Predvlani v lete sa ukrajinskej tajnej službe podarilo naverbovať ruského pilota vrtuľníka Maxima Kuzminova, ktorý bol odporcom ruskej invázie do susednej krajiny. S vrtuľníkom Mi-8 preletel na územie pod kontrolou Ukrajiny. Vlani vo februári bol dezertér nájdený mŕtvy v Španielsku.

5:55 Pokrovsk, mesto, v ktorom kedysi žilo približne 60 000 obyvateľov vo východnej Doneckej oblasti Ukrajiny, je epicentrom najnovšej ruskej ofenzívy v rámci takmer trojročnej invázie Moskvy do susedného štátu, píše americký denník The New York Post, ktorý priniesol rozhovor s vrchným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandrom Syrským.

Podľa Syrského je cieľom Ruska v rámci jeho najnovšej snahy dobyť celú Doneckú oblasť obkľúčiť Pokrovsk a okolité mestá zo severu, juhu a východu, zablokovať zásobovacie trasy a vytlačiť všetkých zostávajúcich civilistov.

Napriek tomu, že kremeľské sily používajú všetky triky na prelomenie ukrajinskej obrany, Kyjev pevne drží logisticky dôležité mesto, povedal v nedeľu exkluzívne pre New York Post.

Napriek tomu, že ruská štátna televízia a propagandisti na sociálnych sieťach uvádzajú, že Pokrovsk je dobytý a Ukrajinci sú v pasci, Syrskyj tvrdí, že po septembrovom protiútoku, po ktorých mali útočníci „približne 13 000“ obetí a umožnil ukrajinským silám vyčistiť viac ako 165 štvorcových míľ, je opak pravdou.

„Naďalej zobrazujú túto oblasť na svojich mapách, akoby ju mali pod kontrolou,“ povedal. „Táto predstava – že nepriateľ má prakticky všetko a že sa s tým chystá skoncovať – nie je pravdivá“.

Moskva má pri Pokrovsku približne 150 000 vojakov (zo 700 000 na ukrajinskom území).

„Našou úlohou je zabezpečiť, aby úroveň mobilizácie ich ľudí bola rovnaká alebo nižšia ako počet strát, ktoré utrpia,“ povedal Syrskyj. „Tieto aktívne útočné akcie vykonávajú už dva mesiace bez akéhokoľvek materiálneho úspechu“.

Ukrajinci strávili mesiace budovaním opevnení okolo obytných štvrtí, aby oslabili účinnosť ťažkých zbraní ako sú tanky. „Je rozdiel medzi tým, či sa musíte brániť na otvorenom poli alebo v mestskej zástavbe,“ povedal Syrskyj. „Naše mestské oblasti dokážu zadržať obrovské masy nepriateľských vojsk“.

Aby si Ukrajina udržala v boji výhodu, spolieha sa na svoju dominanciu v oblasti dronov, aby zničila kľúčové prvky ruských smrtiacich bezpilotných sietí: stanovištia velenia a riadenia, operátorov a podpornú infraštruktúru.

„V prvom rade je potrebné zničiť miesta, odkiaľ sa posielajú drony, a veliteľské centrá," povedal Syrskyj pre New York Post.

Dodal, že si to vyžaduje dobrú spravodajskú službu a presnú muníciu s dlhým doletom: „Naše delostrelectvo musí zasahovať hlboko v tyle na väčšie vzdialenosti… takže dôležitosť rakiet rastie“.

5:50 Nálet ukrajinských dronov na Saratov poškodil civilnú infraštruktúru, napísal na telegrame gubernátor ruského regiónu Roman Busargin. V Saratove horí rafinéria, píše ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na správy zo sociálnych sietí. Ruské priemyselné mesto je vzdialené viac ako 600 kilometrov od hraníc s Ukrajinou, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii. Ukrajinské úrady informovali o najmenej dvoch obetiach ruských útokov a o niekoľkých zranených.

Jedného zabitého si vyžiadal ruský útok na Konsťantinivku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, informoval náčelník vojenskej správy mesta Serhij Horbunov, podľa ktorého ruský dron zasiahol muža idúceho na motocykli. Pri útoku ruských dronov na Kramatorsk v rovnakom regióne prišiel o život muž narodený v roku 1961, uviedli mestské úrady.

V susednej Dnepropetrovskej oblasti útoky ruských dronov a delostrelecké ostreľovanie zranili dvoch ľudí, 76-ročnú ženu a 36-ročného muža, oznámil šéf oblastnej správy Vladyslav Hajvanenko.

V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny traja ľudia – muži vo veku 24 a 42 rokov a šestnásťročný mladík – utrpeli zranenia po tom, ako ich auto zasiahol ruský dron, uviedla ukrajinská prokuratúra. Útok na civilistov vyšetruje pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu.

O zranenom civilistovi v ruskom pohraničí v dôsledku útoku nepriateľského dronu na osobné auto informoval tiež gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov. Útok sa podľa neho odohral v pondelok v obci Lozovoje, ranený vodič bol ošetrený v nemocnici v Belgorode.

Obe strany konfliktu popierajú, že by útočili na civilistov. Ale OSN preverila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022 už zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí, v drvivej väčšine Ukrajincov.