V správe tiež uvádza, že počet nelegálnych prekročení hraníc bloku sa za posledný rok znížil o 35 percent. Komisia tiež rozhodla o takzvanom mechanizme solidarity, teda ktoré krajiny EÚ sú pod migračným tlakom a ako by im ostatné štáty mali pomôcť.
Na základe zistení výročnej správy Komisia konštatuje, že členské štáty v celej Únii čelia rôznym migračným situáciám a tlakom, píše sa v tlačovom vyhlásení komisie. Na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií stanovených v legislatíve paktu Komisia najmä konštatuje, že:
Grécko a Cyprus sú vystavené migračnému tlaku z dôvodu neúmerného počtu príchodov za posledný rok. Španielsko a Taliansko sú tiež vystavené migračnému tlaku z dôvodu neúmerného počtu príchodov po pátraní a záchrane na mori v rovnakom období. Tieto štyri členské štáty budú preto oprávnené na prístup k fondu solidarity, keď pakt nadobudne účinnosť v polovici roka 2026.
Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko a Fínsko sú ohrozené migračným tlakom, či už z dôvodu vysokého počtu príchodov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúceho zaťaženia ich prijímacích systémov alebo hrozby zneužitia migrácie ako zbraní, ktorá by mohla v nasledujúcom roku vytvoriť neúmerné záväzky. Budú mať prioritný prístup k súboru nástrojov EÚ na podporu migrácie a ich situácia bude urýchlene prehodnotená, ak sa situácia zhorší.
Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko čelia v dôsledku kumulatívnych tlakov za posledných päť rokov výraznej migračnej situácii. Budú mať preto možnosť požiadať Radu o úplné alebo čiastočné odpočítanie z ich príspevkov do fondu solidarity na nasledujúci rok.
Slovensko ani Maďarsko nie sú v tlačovej správe spomenuté.
„S cieľom zachovať rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou pakt zabezpečuje, že členské štáty prispievajúce do fondu solidarity nebudú musieť plniť svoje záväzky solidarity voči členskému štátu vystavenému migračnému tlaku, ak Komisia zistí systémové nedostatky v danom členskom štáte, pokiaľ ide o nové pravidlá zodpovednosti. Komisia túto situáciu posúdi v júli 2026 a opäť v októbri 2026,“ píše sa v tlačovej správe.
Komisia tiež navrhla zriadenie prvého fondu solidarity na riešenie potrieb členských štátov vystavených migračnému tlaku. V súlade s pravidlami paktu tento návrh nie je verejný. „Teraz je na Rade, aby prijala návrh Komisie a dohodla sa na veľkosti fondu solidarity a na tom, ako každý členský štát prispeje podľa svojho spravodlivého podielu. Keď Rada prijme rozhodnutie o fonde solidarity, príspevky členských štátov v rámci solidarity budú verejne dostupné a právne záväzné. Členské štáty si môžu slobodne zvoliť formu svojich príspevkov v rámci solidarity medzi solidaritou medzi ľuďmi (prípadne kompenzáciami za premiestnenie alebo zodpovednosť), finančnou podporou a alternatívnymi opatreniami alebo kombináciou týchto opatrení,“ uvádza sa v správe komisie.
Zatiaľ neverejný návrh Komisie týkajúci sa Fondu solidarity uvádza spravodlivý podiel príspevkov, ktoré by každý členský štát mohol do fondu poskytnúť. Skutočné príspevky budú odrážať to, čo požadujú členské štáty pod tlakom, čo ponúkajú prispievajúce členské štáty, a tiež zohľadnia, aké budú odpočty alebo oslobodenia od príspevkov. Zhoda na zložitých prepočtoch by pritom mala byť nájdená do konca roka, dánske predsedníctvo by podľa zdrojov ČTK chcelo všetko schvaľovať na rokovaní únijných ministrov vnútra 8. decembra.
Migračný pakt, ktorý bol schválený v minulom roku a má nadobudnúť účinnosť v júni 2026, má viesť k lepšiemu riadeniu migrácie, k efektívnejším kontrolám a k rýchlejšiemu vracaniu neúspešných žiadateľov o azyl. Schvaľovanie paktu bolo náročné aj kvôli tomu, že ho tvorí desať legislatívnych návrhov. Česi sa vo všetkých desiatich hlasovaniach zdržali. Proti všetkým častiam migračného paktu hlasovali Maďarsko a Poľsko, niektoré z predpisov nepodporili ani Slovensko či Rakúsko.
