Tlak či dohoda?
Je otázne, nakoľko by bol pád Pokrovska strategickou stratou pre Ukrajinu. Rusi mesto dobýjajú viac ako rok a diktátorovi Vladimirovi Putinovi tam vykrvácali desaťtisíce vojakov. Pokrovsk v rukách okupantov by však bol veľkým propagandistickým víťazstvom pre Moskvu a, samozrejme, prehrou pre Kyjev. Časť komunikačnej stratégie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského voči západným partnerom je založená na tom, že Rusko nie je také silné, ako vyzerá, a že Kyjev mu dokáže účinne vzdorovať. Aj preto sa Ukrajina momentálne zameriava na útoky na ruské ropné rafinérie.
Podľa Johna Lougha z think-tanku Chatham House je práve toto najlepšia obrana proti tomu, čo robí Moskva. Tá sa masovo usiluje zničiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
„Na druhej strane vojny je schopnosť Ukrajiny čoraz konzistentnejšie útočiť na ciele hlbšie v Rusku významná, pretože Moskve sa tým predražujú náklady na vedenie vojny. Odhady toho, koľko rafinérskych kapacít bolo vyradených z prevádzky, sa značne líšia, ale pravdepodobne to nie je viac ako 10 až 15 percent. Vplyv toho však nie je ani zďaleka zanedbateľný. Do októbra už narástli ceny ruského benzínu o viac ako 10 percent, čiastočne vinou ukrajinských útokov. Dopyt po palivách však vzrástol, pretože Rusi cestujú viac autom – aj preto, že Ukrajinci narúšajú leteckú dopravu. Ak Ukrajina dokáže zrýchliť tempo svojich útokov, zatlačí na Kremeľ, aby si sadol za rokovací stôl a aspoň sa dohodol na energetickom prímerí,“ napísal v komentári Lough.
Čítajte viac Obrana aj sociálne práva. V tieni Ruska a Trumpa hľadá EÚ svoju dušu
Faktom však je, že v Bruseli vládne neistota, ako bude ďalej Európska únia podporovať Kyjev, a aj v tom, aké rezervy má ešte Ukrajina v boji proti Rusku. „Myslím si, že nejaké ústupky Moskve nakoniec budeme musieť urobiť,“ povedal v Bruseli pre Pravdu vysokopostavený diplomat z jednej východoeurópskej členskej krajiny. Zdroj si pre citlivosť témy neželal byť menovaný.
A, samozrejme, nie je jasné, ako by prípadné ústupky Rusku mohli vyzerať. V médiách – ako prvá o tom informovala agentúra Bloomberg – sa objavil akýsi rámec mierovej dohody. Hovorilo sa, že jeho súčasťou má byť návrat všetkých deportovaných detí na Ukrajinu, výmena väzňov, bezpečnostné záruky, peniaze na opravu vojnových škôd a cesta k rýchlemu vstupu do Európskej únie pre Kyjev. Na druhej strane by sa postupne zrušili sankcie voči Rusku.
Na októbrovom summite EÚ však prezident Zelenskyj povedal, že nevie nič o žiadnom mierovom pláne. A z diplomatických debát v Bruseli vyplýva, že na niečo také sa momentálne neupriamuje pozornosť, hoci najmä krajiny koalície ochotných debatujú o tom, ako v spolupráci s americkou vládou Donalda Trumpa dotlačiť Putina minimálne k časovo obmedzenému prímeriu. Ukrajina s návrhom na 30-dňové pozastavenie bojov súhlasila už v marci.
Hľadajú sa peniaze
V prvom rade sa EÚ chce zamerať na to, ako nájsť peniaze na ďalšiu podporu Ukrajiny na najbližšie dva roky. Posledný summit EÚ v októbri poveril Európsku komisiu, aby našla riešenie.
„Európska rada sa zaväzuje riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, a to aj pokiaľ ide o jej vojenské a obranné úsilie. Európska rada preto vyzýva Európsku komisiu, aby na základe posúdenia finančných potrieb Ukrajiny čo najskôr predložila možnosti finančnej podpory,“ píše sa v záveroch summitu, ku ktorým sa pridalo 26 členských krajín vrátane Slovenska. Mimo, ako je už zvykom, zostalo Maďarsko.
Čítajte viac Dostane Kyjev Putinove peniaze? Skonfiškujte ich, vraví ruský analytik
V podstate sú tri možnosti, ako finančne Ukrajine pomôcť. Prvá je, že by sa mohol upraviť celkový súčasný finančný rámec EÚ, ale to nie je veľmi pravdepodobné, keďže sa už rozbieha debata o novom sedemročnom rozpočte únie, ktorý má začať platiť od roku 2028. Druhou možnosťou je, že by sa Ukrajina bilaterálne dohodla s členskými štátmi na finančnej podpore, ale to by bolo veľmi zdĺhavé. Preto EK rieši to, ako by sa dali využiť zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky, čo by malo byť asi 140 miliárd eur. Tieto peniaze sú vo finančnom depozite Euroclear v Belgicku. Predseda vlády tejto krajiny, Bart De Wever, však žiada jednoznačné záruky od členských štátov, keby musel čeliť žalobám zo strany Moskvy.
O celkovom koncepte bude rokovať summit EÚ v decembri a dovtedy by mala návrhy riešenia predložiť Európska komisia. V rámci vyjednávaní však bude potrebné prelomiť námietky Maďarska a aj Slovenska. Premiér Fico pomenoval, aká je jeho hlavná výhrada: „Slovensko sa nemôže skladať na vojenské výdavky.“ Podľa predsedu vlády sa použité peniaze nikdy nevrátia.
„Musíme urobiť všetko pre to, aby najviac pomoci Ukrajine zaplatilo Rusko. A súčasne, aby sme to v čo najmenšej miere financovali my. Snažíme sa o to, aby sme čo najviac chránili mierovú Európu tým, že pomáhame Ukrajine brániť sa. Ale, samozrejme, musí to byť urobené právne čisto. Dôležité je, že kde je vôľa, tam je cesta. Rusko ničí Ukrajinu, preto by mala mať možnosť využiť zmrazené peniaze Moskvy,“ povedal pre Pravdu podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska a frakcie Obnovme Európu.
