1359. deň: Sikorski je optimista: Ukrajina je pripravená bojovať ďalšie tri roky, to Putin nevydrží

Čítajte viac 1358. deň: Rusi chceli v hmle preniknúť do mesta Kosťantynivka, ustúpili s vysokými stratami, tvrdia vojaci

20:16 Európska komisia vo štvrtok oznámila, že Ukrajine vyplatila už desiatu a zároveň záverečnú tranžu v hodnote 4,1 miliardy eur z mimoriadnej makrofinančnej pomoci (MFA) v rámci iniciatívy mimoriadnych úverov na zrýchlenie príjmov (ERA), ktorú vedie skupina G7. EÚ zároveň vyplatila piatu pravidelnú platbu vo výške 1,8 miliardy eur v rámci Nástroja pre Ukrajinu. Celkovo tak teraz EÚ uvoľnila pre Ukrajinu 5,9 miliardy eur. TASR o tom píše podľa správy na webových stránkach Komisie.

V rámci MFA Európska komisia naplnila svoj celkový príspevok vo výške 18,1 miliardy eur k spoločnej iniciatíve ERA pod vedením G7. Prostredníctvom tejto iniciatívy má Ukrajina dostať celkovo takmer 45 miliárd eur. Ostatné krajiny G7 doposiaľ uvoľnili ďalších 12,8 miliardy eur, čím sa celková suma pomoci z úverov v rámci ERA dostala na úroveň 30,9 miliardy eur.

Úvery poskytované Ukrajine v rámci ERA aj MFA sa splácajú z výnosov zo zmrazených aktív ruského štátu držaných na území EÚ.

19:45 Pracovníci Medzinárodného menového fondu (MMF) čoskoro začnú misiu na Ukrajine, v rámci ktorej budú rokovať o finančných potrebách krajiny a možnom novom úverovom programe. Uviedla to dnes podľa agentúry Reuters hovorkyňa MMF Júlia Kozacková. Zdôraznila tiež, že Ukrajina musí pokračovať v boji proti korupcii.

Ukrajina sa teraz potýka s korupčným škandálom v energetickom sektore, ktorý prinútil dvoch ministrov podať demisiu. Protikorupčný úrad (NABU) v utorok oznámil, že ukrajinské úrady v súvislosti s korupciou v energetickom sektore obvinili sedem ľudí. Skupina podľa vyšetrovateľov na úplatkoch získala 100 miliónov dolárov (asi dve miliardy korún). Premiérka Julija Svyrydenková dnes uviedla, že vláda v reakcii na škandál zorganizuje audit vo všetkých štátnych firmách.

Ukrajina už s MMF vedie rozhovory o novom štvorročnom úverovom programe, ktorý by nahradil súčasný štvorročný program v hodnote 15,5 miliardy dolárov (zhruba 322 miliárd Kč). Krajina už z tohto programu získala 10,6 miliardy dolárov. Ukrajina potrebuje nový program, pretože ten súčasný bol v roku 2023 dohodnutý s predpokladom, že vojna v tomto roku skončí, píše Reuters.

Čítajte viac Korupčný škandál v novom svetle: ukradnuté milióny putovali z Kyjeva do Moskvy. Nahrávky prezradili románik dvoch ministrov

Kozacková uviedla, že misia MMF sa zameria na opatrenia na zabezpečenie makroekonomickej stability Ukrajiny a udržateľnosti jej dlhu. Pozornosť by sa podľa nej mala sústrediť okrem iného na reformy k posilneniu boja proti korupcii.

„Už nejaký čas hovoríme, že Ukrajina potrebuje silný protikorupčný systém, aby zabezpečila rovnaké podmienky, ochránila verejné zdroje, zlepšila podnikateľské prostredie a prilákala investície,“ uviedla hovorkyňa MMF. „Novoodhalené dôkazy korupcie v energetickom sektore podčiarkujú dôležitosť pokračovania boja proti korupcii na Ukrajine,“ dodala.

17:30 V noci na 13. novembra vykonali jednotky Síl obrany Ukrajiny sériu útokov na niekoľko desiatok objektov na území Ruska a na okupovaných územiach Ukrajiny. O operácii informoval Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny. Ten uviedol, že armáda pri útoku nasadila aj strely domácej výroby Flamingo.

17:28 Nemecký kancelár Friedrich Merz povedal vo štvrtok v telefonáte ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že do Nemecka by malo prichádzať menej mladých ukrajinských utečencov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Požiadal som ukrajinského prezidenta, aby zabezpečil, že najmä mladí muži z Ukrajiny prestanú prichádzať do Nemecka v stále väčšom počte, ale zostanú slúžiť svojej vlasti – kde sú potrební,“ uviedol nemecký kancelár po telefonáte so Zelenským.

Najväčšia európska ekonomika prijala od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 približne milión ukrajinských utečencov.

V poslednom období však Nemecko zaznamenalo väčší príliv mladých ukrajinských mužov po tom, čo Kyjev umožnil osobám vo veku 18 až 22 rokov opustiť krajinu. Podľa údajov nemeckého ministerstva vnútra sa počet mužov v tejto vekovej kategórii, ktorí hľadajú útočisko v Nemecku, zvýšil z približne 100 za týždeň na 1796 v týždni začínajúcom 6. októbra.

Merz tiež dodal, že podmienky sociálneho zabezpečenia sa v Nemecku čoskoro zmenia tak, aby sa znížili dávky pre ukrajinských utečencov a „tým sa zvýšila ich motivácia nájsť si zamestnanie“.

Čítajte viac Nemecko zaplavili mladí Ukrajinci. Boja sa, aby ich doma nepovolali

14:52 Maďarsko získalo zo sankcií na dovoz ruskej ropy a zemného plynu výnimku na jeden rok. Podľa servera telex.hu to pred novinármi vyhlásil šéf diplomacie USA Marco Rubio po skončení schôdzky ministrov zahraničných vecí skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) v kanadskom meste Niagara-on-the-Lake.

Čítajte viac Rubio: Maďarsko získalo ročnú výnimku zo sankcií na ruskú ropu a plyn

12:43 Severské a pobaltské krajiny vo štvrtok oznámili, že sumou 500 miliónov dolárov prispejú na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu. V spoločnom vyhlásení tak uviedli Fínsko, Dánsko, Estónsko, Island, Lotyšsko, Litva, Nórsko a Švédsko, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Financie na vojenské vybavenie a muníciu budú pridelené v rámci mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), prostredníctvom ktorého Spojené štáty predávajú zbrane partnerom z NATO, ktorí ich následne dodávajú Kyjevu.

„Tento spoločný záväzok prispieť k iniciatíve PURL ďalej posilní odhodlanie severských a pobaltských krajín podporovať Ukrajinu,“ uviedol fínsky minister obrany Antti Hakkanen. „Je mimoriadne dôležité, aby Ukrajina rýchlo dostala kritický obranný materiál,“ dodal.

12:20 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že Ukrajina bude musieť „skôr či neskôr“ pristúpiť na rokovania s Ruskom. Peskov predpokladá, že vyjednávacia pozícia Kyjeva sa bude každým dňom postupne zhoršovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Peskov na štvrtkovom brífingu zdôraznil, že Rusko je otvorené politickému a diplomatickému urovnaniu konfliktu na Ukrajine a želá si mier. Pokiaľ však takáto príležitosť nie je na stole, Rusko bude podľa neho pokračovať v boji, aby ochránilo vlastnú bezpečnosť v prospech budúcich generácií.

Rusko obviňuje Ukrajinu z toho, že nemá záujem viesť mierové rokovania. Kyjev zasa tvrdí, že podmienky Moskvy na ukončenie vojny sú neakceptovateľné a rovnali by sa kapitulácii. Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia v stredu ozrejmil, že mierové rokovania v Istanbule tento rok skončili takmer bezvýsledne a Kyjev ich preto pozastavil.

Rusko odmieta výzvy na prímerie, kým nebudú vyriešené tzv. základné príčiny konfliktu, medzi ktoré Moskva radí napríklad to, aby Ukrajina zostala neutrálnou krajinou, vzdala sa ambícií vstúpiť do NATO a aby zabezpečila ochranu rusky hovoriacich obyvateľov.

12:18 Nemecko očakáva, že Ukrajina bude energicky pokračovať v boji proti korupcii a v reformách v oblasti právneho štátu. V telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským to dnes povedal nemecký kancelár Friedrich Merz, informoval hovorca nemeckej vlády. Hovor sa uskutočnil deň po tom, ako kvôli korupčnému škandálu v energetike skončili dvaja ukrajinskí ministri.

"Prezident Zelenskyj informoval o vyšetrovaní korupcie namierenom proti dvom členom jeho vlády, ktorí medzičasom rezignovali. Prisľúbil pritom plnú transparenciu, dlhodobú podporu nezávislých protikorupčných úradov a ďalšie rýchle opatrenia, aby znovu získal dôveru ukrajinského obyvateľstva, európskych partnerov a medzinárodných darcov, "stojí vo vyhlásení nemeckej vlády.

Merz v rozhovore so Zelenským podľa hovorcu vlády zdôraznil, že očakáva, že „Ukrajina bude energicky pokračovať v boji proti korupcii a ďalších reformách, zvlášť v oblasti právneho štátu“.

11:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uvalil sankcie na svojho priateľa a niekdajšieho obchodného partnera z čias hereckej a producentskej kariéry Timura Mindiča, ktorý je zapletený do rozsiahleho korupčného škandálu v ukrajinskom energetickom a obrannom sektore. Upozornila na to agentúra AFP, informuje TASR.

Zelenského kancelária zverejnila dekrét, ktorým prezident uvalil „osobné špecifické sankcie“ na 46-ročného Mindiča, ktorému bol zároveň zmrazený majetok. Sankcie tiež uvalil aj na podnikateľa Olexandra Cukermanna.

Ukrajinou v uplynulých dňoch otriasol rozsiahly korupčný škandál v energetickom sektore. Ukrajinské protikorupčné úrady zistili, že členovia zločineckej organizácie vybudovali rozsiahlu sieť na ovplyvňovanie strategických štátnych podnikov vrátane štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom a preprali úplatky vo výške približne 100 miliónov dolárov. Pre škandál už odstúpili minister spravodlivosti Herman Haluščenko a ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková.

10:44 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zachytila a zničila 130 ukrajinských dronov nad viac ako desiatkou ruských oblastí vrátane moskovského regiónu. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Žiadne obete podľa nej nie sú hlásené, v Orelskej oblasti spôsobili dopadajúce úlomky dronov mierne škody na majetku. Útokom v noci čelila aj Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Ukrajinské letectvo oznámilo, že zneškodnilo 102 bezpilotných strojov.

Od stredajšieho večera vyslalo Rusko nad Ukrajinu jednu balistickú raketu Iskander-M a 138 dronov, z ktorých asi 90 bolo iránskeho typu Šáhid, ktoré Rusi vyrábajú pod názvom Geraň. Podľa predbežných údajov z dnešného dopoludnia ukrajinská obrana zneškodnila 102 dronov, a to paľbou či s pomocou prostriedkov elektronického boja.

O škodách sa správa ukrajinského letectva nezmieňuje. Portál denníka Ukrajinska pravda dnes napísal, že drony v juhoukrajinskom Mikolajive zranili šesť ľudí, z ktorých traja sú vo vážnom stave. Server tiež informoval o zásahu dronov v meste Arcyz v Odeskej oblasti, ktoré nahlásilo škody na zariadení kritickej infraštruktúry, administratívnej budove a dielniach.

V rámci obrany vysiela drony tiež Ukrajina. Najviac bezpilotných lietadiel, po 32, bolo podľa rannej správy ruského ministerstva obrany zverejnené na telegrame zničené zhodne nad Kurskou a Belgorodskou oblasťou. Voronežká oblasť zaznamenala 20 dronov, 17 bolo zachytených na Čiernom mori. Prítomnosť viacerých ukrajinských dronov ohlásilo tiež osem ďalších oblastí vrátane okupovaného Krymu a moskovského regiónu, kde bol podľa ministerstva zachytený jeden dron.

10:22 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli vyhlásila, že je nevyhnutné dostať ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu a ukončiť vojnu na Ukrajine. Zdôraznila, že Komisia pracuje na možnostiach, ako pokryť finančné potreby Kyjeva na nasledujúce dva roky, k čomu sa na októbrovom summite EÚ prihlásili aj lídri členských štátov. Ako najefektívnejšie riešenie opäť označila takzvanú reparačnú pôžičku financovanú zo zmrazených ruských aktív, informuje TASR.

Čítajte viac Von der Leyenová predstavila možnosti pomoci Ukrajine, preferuje reparačnú pôžičku

8:42 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnešok zachytila ​​a zničila 130 ukrajinských dronov nad viac ako desiatkou ruských oblastí vrátane moskovského regiónu. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Žiadne obete podľa nej nie sú hlásené, v Orolskej oblasti spôsobili dopadajúce úlomky dronov mierne škody na majetku.

Najviac bezpilotných lietadiel, po 32, bolo podľa rannej správy ministerstva zverejnenej na telegrame zničených zhodne nad Kurskou a Belgorodskou oblasťou. Voronožká oblasť zaznamenala 20 dronov, 17 bolo zachytených na Čiernym morom. Prítomnosť niekoľkých ukrajinských dronov ohlásilo aj osem ďalších oblastí vrátane okupovaného Krymu a moskovského regiónu, kde bol podľa ministerstva zachytený jeden drón.

V Orelskej oblasti dopadli úlomky niektorých zostrelených dronov na obytnej štvrti, kde poškodili niekoľko vozidiel a balkóny bytových aj súkromných domov, uviedol gubernátor Andrej Klyčkov na telegrame. V tejto chvíli podľa neho nie sú k dispozícii žiadne informácie o obetiach.

8:18 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov je presvedčený, že Spojené štáty neurobia žiadne kroky, ktoré by spôsobili ďalšiu eskaláciu konfliktu na Ukrajine. Americký prezident Donald Trump podľa neho dlhodobo presadzuje dialóg s Ruskom, snaží sa plne pochopiť jeho postoj a preukázal odhodlanie nájsť „udržateľné mierové riešenie“. Lavrov to vyhlásil v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, ktorý ho však podľa ruského ministerstva zahraničných vecí odmietol publikovať.

„Spoliehame sa na zdravý rozum a na to, že vo Washingtone prevládne zachovanie tohto postoja a že sa zdržia krokov, ktoré by mohli konflikt eskalovať na novú úroveň,“ citovala Lavrova ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Čítajte viac Lavrova sa chce zbaviť Putinova dcéra, tvrdí niekdajší tvorca prejavov šéfa Kremľa

Trump podľa Lavrova uznal, že jedným z dôvodov ruskej invázie bolo rozšírenie Severoatlantickej aliancie (NATO) a rozmiestnenie jej infraštruktúry v blízkosti ruských hraníc. „V podstate ide o to, pred čím ruský prezident Vladimir Putin a Rusko varujú už 20 rokov,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

Prezidenti Ruska a USA sa po po spoločnom telefonáte v októbri dohodli na stretnutí v Budapešti, na ktorom mali rokovať o mierovom riešení konfliktu na Ukrajine. Americká strana však podľa medializovaných informácií stretnutie zrušila po tom, čo dospela k záveru, že Moskva nie je ochotná ustúpiť zo svojich požiadaviek a naďalej okrem iného požaduje, aby Ukrajina odovzdala Rusku celý Donbas. USA navrhli zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasných frontových línií.

Čítajte viac Kam zmizol Lavrov? Tieto dve udalosti ukazujú, že stratil Putinovu priazeň

Lavrov v zdôraznil, že rokovanie prezidentov sa stále môže uskutočniť, „ak sa bude opierať o závery dohodnuté na Aljaške“.

Ruský minister zahraničných vecí ďalej v rozhovore opätovne obvinil Európu zo snahy podkopať americké snahy o nájdenie mierového riešenia. „Zavádzajú nové sankcie, ktoré dopadnú späť ako bumerang na ich ekonomiku. Otvorene sa pripravujú na novú veľkú európsku vojnu proti Rusku,“ myslí si Lavrov. Nové sankcie na Rusko pritom nedávno uvalili aj Spojné štáty, ktoré sa zamerali na najväčšie ruské ropné spoločnosti.

6:15 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v rozhovore vyhlásil, že Ukrajina je pripravená bojovať ďalšie tri roky, ale ruský prezident Vladimir Putin to podľa Clash Report nevydrží, napísala ukrajinská agentúra Unian. Európa musí byť podľa Sikorského schopná Ukrajinu počas týchto troch rokov podporovať.

"Ukrajina sa pripravuje na ďalšiu trojročnú vojnu a takéto koloniálne vojny zvyčajne trvajú približne desať rokov. Nemyslím si, že Putin vydrží ďalšie tri roky,“ povedal.

Podľa neho Putin nepredviedol svoj najlepší výkon. „Putin nenaplnil očakávania. Mysleli sme si, že má druhú najsilnejšiu armádu na svete a on si myslel, že to bude ľahká prechádzka, trojdňová operácia. Prešlo viac ako 10 rokov a on stále bojuje v Donbase. To by som nenazval víťazstvom,“ uviedol Sikorski.

Poľský minister vyzval EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v rokovaniach o budúcom mierovom urovnaní. Diplomat podľa Unianu dodal: „Dúfam, že USA budú naďalej dodávať Ukrajine spravodajské informácie. Poľsko samozrejme platí za terminály Starlink a dôležitá je aj munícia pre americkú protivzdušnú obranu a zbrane na dlhé údery“.

„Domnievame sa, že ak by sa Putinovi podarilo dobyť Ukrajinu, boli by sme ďalší. Radšej budeme jesť trávu, ako by sme sa opäť stali ruskou kolóniou,“ tvrdí Sikorski. Poľsko je Skonštatoval tiež, že keď je Nemecko v NATO a EÚ, bojí sa viac nemeckého pacifizmu ako nemeckého vyzbrojovania.