Foto: Profimedia/AP/Santiago Lyon
„Hovoríme o bohatých ľuďoch s dobrou povesťou – podnikateľoch, ktorí počas obliehania Sarajeva platili za zabíjanie neozbrojených civilistov. Odišli z Terstu na "lov“, a potom sa vrátili k svojmu slušnému každodennému životu," uviedol pre denník La Repubblica taliansky novinár a publicista Ezio Gavazzeni.
Práve on s podporou bývalého sudcu Guida Salviniho a niekdajšej primátorky Sarajeva Benjaminy Karićovej podal trestné oznámenie na generálnej prokuratúre v Miláne.
Jeho správa má 17 strán a ako zdôvodnil, „odhaľuje časť spoločnosti, ktorá zamietla pravdu pod koberec“. Podľa talianskych médií polícia prípad vyšetruje ako viacnásobnú úmyselnú vraždu „s krutosťou a opovrhnutiahodnými motívmi“.
Gavazzeni pritom prezradil, že o týchto zločinoch prvý raz počul už v roku 1995, keď na niektorých súdoch odzneli svedectvá, ktoré opisovali „vražednú turistiku“. Vtedy vraj dostal nápad, že o tom napíše román, ale nakoniec sa k tomu nedostal.
K téme sa vrátil, keď videl dokumentárny film Sarajevo safari (2022) slovinského režiséra Mirana Zupaniča. Zozbieral v ňom niekoľko svedectiev o tom, ako k bosnianskej metropole cestovali bohatí cudzinci, aby tam strieľali na ľudí.
Gavazzeni sa tým začal zaoberať a v úsilí ho podporovala i Karićová, ktorej poznatky priložil k svojej správe. Žalobu podal už vo februári, no o kauze sa začalo hovoriť až teraz, keď vyšetrovaním poverili Skupinu špeciálnych operácií (ROS) – jednotku karabinierov na boj proti organizovanému zločinu.
Čítajte viac Safari Sarajevo. Najviac stáli deti, starých si mohli odstreliť zadarmo
Výlety pre zabijakov
Prípad spadá do čias, keď po rozpade Juhoslávie vypukla balkánska vojna. Ozbrojené oddiely bosnianskych Srbov obkľúčili Sarajevo, ktoré obliehali až 1 425 dní (od apríla 1992 až do februára 1996).
Išlo o najdlhšie obliehanie mesta v 20. storočí, ešte dlhšie ako leningradská blokáda počas druhej svetovej vojny, ktorá trvala 872 dní.
Postrachom civilných obyvateľov v Sarajeve boli najmä srbskí ostreľovači. Usídlili sa na kopcoch a vyvýšených miestach, odkiaľ mali dobrý výhľad. Obete si často vyberali celkom náhodne. Odhaduje sa, že dokopy zabili asi 11-tisíc ľudí.
Riskoval v podstate každý, kto vyšiel na ulicu. Zaznamenané sú aj prípady, keď zastrelili deti v kočíku. Gavazzeni tvrdí, že skupina veľmi bohatých Talianov s väzbami na krajnú pravicu situáciu využila, aby sa i oni mohli „zahrať“ na ostreľovačov.
Čítajte viac Srebrenická matka už syna nepochová
Nadviazali kontakty s vojenskými jednotkami bosnianskych Srbov a dohodli si „lovecké výlety“, väčšinou cez víkend. Podľa Gavazzeniho mohla byť sprostredkovateľom týchto akcií jedna z agentúr, ktoré organizovali aj poľovačky pre cudzincov v krajinách, ako sú Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko alebo Bulharsko. V nich však, samozrejme, lovili len zvieratá ako jelene, diviaky či medvede.
Skupiny strelcov údajne najprv letecky prepravili z Terstu do Belehradu, odkiaľ ich následne vrtuľníkom presunuli do kopcov s výhľadom na Sarajevo, prípadne do mesta Mostar.
Účastníci vraj za celú akciu zaplatili – v prepočte na súčasnú menu – zhruba 80– až 100-tisíc eur, za streľbu na deti aj viac. Podľa Gavazzeniho bolo takých „lovcov“ veľa, hovorí až o stovke mužov.
„Boli tam bohatí podnikatelia a profesionáli zo severného Talianska, ale aj zo Španielska, z Francúzska a ďalších európskych krajín, ako aj z Kanady a USA,“ citovali z jeho správy talianske médiá.
Čítajte viac Ratko Mladič - od vyspelého chlapca cez nadaného stratéga až po vojnového zločinca
Profil páchateľov
Jedným zo svedkov, na ktorého sa odvoláva i Gavazzeni, je bývalý agent bosnianskej tajnej služby Edin Subašić.
„O tomto fenoméne som sa dozvedel koncom roka 1993 z dokumentov bosnianskej vojenskej bezpečnostnej služby. Týkali sa výsluchu zajatého srbského dobrovoľníka, ktorý prišiel bojovať na strane Srbov v Bosne a Hercegovine. Vypovedal, že s ním z Belehradu do Bosny a Hercegoviny cestovalo päť cudzincov (najmenej traja z nich boli Taliani a jeden povedal, že je z Milána),“ citoval jeho výpoveď portál talianskej televízie RAI.
Čítajte viac Príbeh milencov zo Sarajeva žije desaťročia po ich smrti
Práve bosnianska tajná služba začiatkom roka 1994 odovzdala informácie o „lovcoch“ talianskej vojenskej rozviedke SISMI, ktorá o pár mesiacov odpovedala, že zistila, odkiaľ strelci vyrážajú.
„Zastavili sme to. Už nebude žiadne safari,“ oznámili podľa tlačovej agentúry ANSA bosnianskym kolegom. O dva až tri mesiace neskôr vražedné „výlety“ naozaj ustali.
Gavazzeni v správe spomína i ďalších svedkov. Napríklad spravodajského dôstojníka zo Slovinska, niekoľko obetí streľby z Bosny či zraneného hasiča, ktorý sa už počas súdneho procesu s bývalým srbským prezidentom Slobodanom Miloševićom zmienil o „strelcoch turistoch“.
Čítajte viac Rozsudok nad Mladičom je odkaz svetu, hovorí svedok genocídy
Medzi dokumentmi, ktoré taliansky novinár priložil do správy pre prokuratúru, je aj list od Subasića, kde sa pokúsil o psychologický rozbor týchto páchateľov.
„Vášnivý poľovník, ktorý si už vyskúšal všetky druhy klasických legálnych safari a potom pre príval adrenalínu hľadá ako trofej i ľudskú hlavu; človek, ktorý miluje zbrane a zároveň je psychopat; bývalý vojak, ktorý sa po niekoľkých bojiskách nevie zastaviť,“ analyzoval bývalý agent.
Ako zdôraznil, všetci patria do okruhu veľmi bohatých a pravdepodobne vplyvných ľudí.
„Majú právne prostriedky na to, aby sa ochránili pred potenciálnym vyšetrovaním, a tiež politický vplyv, aby mu zabránili. Miera rizika odhalenia operácie a stíhania páchateľov je minimalizovaná dobrou organizáciou,“ zhrnul Subašić.
Čítajte viac Vstanú srebrenické obete z mŕtvych, aby nastala "pravá chvíľa zmierenia“?
Odhalia totožnosť páchateľov?
Otázne zostáva, čo sa po vyše 30 rokoch od vyčíňania týchto vrahov podarí vyšetriť. Bosniansky konzul v Taliansku síce prisľúbil spoluprácu, ale generálny prokurátor v Sarajeve už vyšetrovanie odložil – v krajine, ktorá je stále poznačená a rozdelená vojnou, by to vraj k ničomu neviedlo.
Záujem o otvorenie kauzy nemá ani Srbsko, ktoré celú aféru považuje za vymyslenú „mestskú legendu“. Ako informoval denník La Stampa, Subašić chcel po dôkazoch pátrať v bosnianskych archívoch, ale nepochodil.
„Obávam sa, že nebude možné nájsť korešpondenciu medzi SISMI a bosnianskou tajnou službou. Nepodarilo sa mi ju nájsť vo vojenských archívoch v Sarajeve; dokumenty sú klasifikované ako prísne tajné,“ vysvetlil.
Čítajte viac Z Juhoslávie by ušli zas
Gavazzeni dúfa, že sa s vyšetrovaním pohne aspoň v Taliansku. Prokurátor Alessandro Gobbis má už zoznam ľudí, ktorí môžu svedčiť, a plánuje ich predvolať. Potom sa pokúsia identifikovať jednotlivých strelcov.
„Dúfam, že sa im podarí nájsť aspoň jedného alebo dvoch, možno desiatich,“ tlmočili Gavazzeniho slová noviny La Stampa.
Talianske médiá zatiaľ spomínajú najmenej troch krajanov, ktorí mali byť medzi páchateľmi. Najčastejšie sa hovorí o podnikateľovi z Milána, ktorý vlastní súkromnú kliniku kozmetickej chirurgie, no podozriví sú i ďalší občania z Turína a Terstu.
