1361. deň: Lacné a ničivé. Rusko vo veľkom vyrába obávané kĺzavé bomby. Cieľom ukrajinských dronov opäť aj rafinéria v Rjazani

Čítajte viac 1360. deň: Kyjev bol terčom mohutného ruského úderu. Nočný vzdušný útok na Ukrajinu zabil šesť ľudí

21:50 Ukrajina a Rusko obnovia vzájomné výmeny zajatcov na základe istanbulských dohôd. Uviedol to predseda ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustom Umerov s tým, že ide o prepustenie až 1200 Ukrajincov.

Umerov oznámil, že v posledných dňoch v Turecku a v Spojených arabských emirátoch viedol rozhovory o obnovení procesu výmen zajatcov. „Výsledkom týchto rokovaní je dohoda o aktivácii istanbulských dohôd. Ide o prepustenie 1200 Ukrajincov,“ napísal Umerov s tým, že v najbližšom čase sa uskutočnia „technické konzultácie“ na túto tému.

Z vyhlásenia nie je jasné, či medzi Kyjevom a Moskvou už panuje zhoda na počte prepustených, ktorý spomenul Umerov. Ruská strana vec doteraz nekomentovala.

Výmeny zajatcov boli jediným výsledkom troch kôl rokovaní zástupcov Ukrajiny a Ruska, ktorá sa predtým v tomto roku konali v Istanbule. Počas jedného z nich sa znepriatelené krajiny dohodli napríklad na výmene „všetci za všetkých“ vzťahujúcej sa na ťažko zranených a ťažko chorých vojakov a na zajatcov mladších ako 25 rokov.

Rusko a Ukrajina si zajatcov naposledy vymenili 2. októbra. Akcia sa týkala 185 vojakov z každej strany. Na Ukrajinu sa vtedy vrátilo tiež 20 civilistov. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, teda od februára 2022, sa uskutočnilo 69 výmen.

19:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil rozsiahle personálne zmeny v energetických podnikoch Ukrajiny. Sektor sa potýka s korupčným škandálom, v dôsledku ktorého odstúpili dvaja ministri.

Čítajte viac Zelenskyj po korupčnom škandále oznámil zmeny v energetickom sektore Ukrajiny

17:50 Premiér východonemeckej spolkovej krajiny Sasko Michael Kretschmer (CDU) v sobotu vyzval na obnovenie dodávok energetických surovín z Ruska po konci vojny na Ukrajine.

„Musí byť v našom záujme obnoviť dodávky energie z Ruska po uzavretí prímeria. Rusko musí byť v budúcnosti opäť obchodným partnerom – bez toho, aby sme sa na ňom opäť stali závislí,“ vyhlásil Kretschmer v rozhovore pre mediálnu skupinu Funke a dodal, že dobré ekonomické vzťahy prispejú k bezpečnosti Nemecka.

Kretschmer v minulosti už viackrát hovoril o obnovení dodávok ruského plynu do Nemecka po konci vojny na Ukrajine. Za tento názor si vyslúžil kritiku aj od vlastných straníckych kolegov.

Európska únia (EÚ) uvalila sankcie na ruské dovozy energetických surovín v dôsledku rozpútania vojny na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin tieto opatrenia označil za súčasť ekonomickej vojny a opakovane uviedol, že najviac nimi trpí sama Európa.

Podľa Kretschmera preto Nemecko musí „zvážiť sankcie proti Rusku z vlastnej ekonomickej perspektívy“, nakoľko podľa neho nemecká energetická politika „vedie k deindustrializácii“.

„Rusko napadlo inú krajinu. My sa musíme preto postaviť tak, aby sme sa mohli brániť. To sa dá dosiahnuť jedine vtedy, keď bude Nemecko ekonomicky silné,“ odpovedal saský premiér na otázku, či sa cíti ruským prezidentom ohrozený.

13:55 Ministerstvo financií USA predĺžilo platnosť výnimky zo sankcií pre ruský ropný gigant Lukoil len niekoľko dní predtým, ako mali nadobudnúť účinnosť, píše web Politico.

Nové licencie ministerstva umožňujú Lukoilu prevádzkovať svoje podniky po celom svete do 13. decembra, keďže spoločnosť sa snaží predať svoje zahraničné aktíva. V prípade Bulharska to platí do 29. apríla budúceho roka.

Spoločnosť Lukoil zatiaľ nenašla kupca pre svoje zahraničné spoločnosti po tom, čo dohoda so švajčiarskou firmou Gunvor stroskotala, pretože ju zablokoval Washington. Kúpu rozsiahlych medzinárodných podielov podľa agentúry Reuters zvažuje americká súkromná investičná spoločnosť Carlyle. Potenciálni kupujúci majú čas na dohodu s Lukoilom do 13. decembra.

Očakáva sa, že Washington povolí predaj iba v prípade, že úplne prerušia vzťahy s Lukoilom a finančné prostriedky z predaja budú umiestnené na zablokovaný účet. Lukoil k nemu nebude mať prístup až do skončenia sankcií.

Trumpove sankcie prinútili niektoré európske krajiny urýchlene riešiť hrozbu prerušenia dodávok paliva. Nemecko získalo šesťmesačnú výnimku pre svoju rafinériu Schwedt, ktorú vlastní Rosnefť a Washington ju formalizoval v piatok. Bulharsko zase znárodnilo rafinériu Neftochim v Burgase, ktorú vlastní Lukoil. Maďarsko si počas návštevy premiéra Orbána v Bielom dome zabezpečilo ročnú výnimku na pokračovanie v nákupe ruskej ropy.

Americký prezident Donald Trump v októbri oznámil „obrovské“ nové sankcie zamerané na ruské ropné spoločnosti Lukoil a Rosnefť, pretože Moskva odmietla rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Opatrenia oznámené 22. októbra boli „výsledkom nedostatku seriózneho záväzku Ruska k mierovému procesu na ukončenie vojny na Ukrajine,“ uviedlo americké ministerstvo financií, účinnosť mali nadobudnúť 21. novembra.

13:50 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že Európska únia začala pracovať na 20. balíku sankcií voči Rusku. Ako referuje web Deutsche Welle, oznámila to po piatkovom stretnutí s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom v Berlíne.

Podľa Kallasovej úspech na bojisku do značnej miery závisí od zdrojov, a preto by EÚ mala dôsledne zvyšovať sankčný tlak na Moskvu. „Vojny prehrávajú tí, ktorým dôjdu peniaze alebo vojaci ako prvým,“ zdôraznila.

Kallasová tiež pozitívne zhodnotila nedávne sankcie USA voči ruským ropným spoločnostiam. „Sankcie fungujú efektívnejšie, keď ich dopĺňa podpora medzinárodných partnerov,“ dodala Kallasová, pričom odmietla hovoriť o podrobnostiach pripravovaného balíka obmedzení.

Predchádzajúci 19. balík sankcií EÚ nadobudol platnosť v októbri a jeho cieľom je najmä ďalšie zníženie príjmov Ruska z predaja plynu a ropy.

12:25 Veľký ropný terminál v ruskom Novorossijsku na pobreží Čierneho mora po ukrajinských útokoch dočasne pozastavil prevádzku.

Rusko prestalo vyvážať približne dve percentá svojich globálnych dodávok ropy z Novorossijska v Krasnodarskom kraji pre poškodenie zariadení. Uviedli to viacerí ruskí predstavitelia a telegramové kanály.

Ukrajinský piatkový útok bol jedným z najväčších na ruskú ropnú infraštruktúru v posledných mesiacoch. Kyjev sa zameriava na ruské rafinérie od augusta a chce tým obmedziť možnosti Moskvy financovať vojnu na Ukrajine.

Podľa ruských úradov je v Novorossijsku poškodený ropný terminál Šescharis ako koncový bod pre ropovody. Rozsiahly požiar sa podarilo uhasiť, ale zastavil sa vývoz asi 2,2 milióna barelov denne, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z odvetvia.

Andrii Kovalenko, vedúci ukrajinského Centra pre boj proti dezinformáciám, zverejnil video z útoku na Telegrame. „Toto je ropný terminál v Novorossijsku po zásahu. Rusi ale útočia na obytné budovy a energetiku,“ napísal. Novorossijsk je kľúčový uzol ruskej logistickej infraštruktúry v oblasti Čierneho mora.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X tento týždeň napísal, že „po prvýkrát od začiatku vojny bol tento rok zaznamenaný citeľne nízky pokles produkcie a rafinácie ropy v Rusku“. „Príjmy ruského rozpočtu z ropy a plynu klesajú a do konca tohto roka stratí najmenej 37 miliárd USD z rozpočtových príjmov z ropy a plynu,“ dodal.

11:00 Rusko na Ukrajine čoraz častejšie útočí na vlaky a železničnú sieť, pričom od júla ide o trojnásobný nárast, uviedol podpredseda ukrajinskej vlády zodpovedný za infraštruktúru Oleksij Kuleba.

„Ak porovnáte len posledné tri mesiace, počet útokov sa strojnásobil,“ povedal Kuleba. „Od začiatku roka došlo k 800 útokom na železničnú infraštruktúru a bolo poškodených viac ako 3000 železničných objektov. Pri týchto stupňujúcich sa útokoch sme videli, že útočia na vlaky, najmä sa snažia zabiť rušňovodičov,“ vysvetlil.

Kuleba uviedol, že útoky na železničnú sieť od začiatku roka 2025 spôsobili škody v celkovej výške jednej miliardy dolárov (vyše 858 miliónov eur).

V tak veľkej krajine, ako je Ukrajina, sú železnice kľúčové. Podľa oficiálnych údajov prepravujú viac ako 63 percent nákladnej dopravy vrátane obilia a 37 percent osobnej. Aj vojenská pomoc zo zahraničia často prichádza vlakom.

„Teraz, keď (Rusi) majú veľmi presné drony Šahíd, zameriavajú sa na jednotlivé lokomotívy,“ povedal riaditeľ štátnej železničnej spoločnosti Oleksandr Percovskyj.

Kuleba povedal, že Rusko má tri ciele: zničiť ukrajinskú logistiku na juhu, aby zabránilo pohybu tovaru do námorných prístavov; narušiť železničnú dopravu v blízkosti frontových línií v regiónoch ako Černihiv a Sumy; a „zničiť všetko“ v Donbase.

Železnice sa stali terčom aj falošných bombových hrozieb a zodpovední nepochybujú, že za to nesie zodpovednosť Rusko. Zatiaľ čo koľaje sa dajú opraviť rýchlo, poškodenie koľajových vozidiel je znepokojujúcejším problémom.

V nedávnom rozhovore pre agentúru AP ukrajinský vojenský expert na drony Serhij Beskrestnov povedal, že vlaky sú obzvlášť zraniteľné voči dronom, pretože sú relatívne pomalé a jazdia po predvídateľných trasách.

9:05 Pri ruských dronových útokoch na východe Ukrajiny zomrel v noci na dnes najmenej jeden človek a ďalší utrpeli zranenia, informuje agentúra DPA s odvolaním sa na ukrajinské úrady. Taktiež Ukrajina vyslala na ruské územie niekoľko desiatok dronov, ruská armáda oznámila, že ich zostrelila šesť desiatok. Podľa nepotvrdených informácií možno jeden z dronov zasiahol opäť jednu z najväčších ruských rafinérií v Rjazani, napísal web ruskojazyčnej verzie BBC.

„Padajúce trosky (dronu) spôsobili požiar v areáli spoločnosti,“ napísal dnes na platforme Telegram gubernátor ruskej Rjazanskej oblasti Pavol Malkov bez toho, aby udalosť či miesto bližšie špecifikoval. Dodal, že nie sú hlásené žiadne obete ani zranenia a že rozsah škôd sa stále zisťuje.

Ruské a ukrajinské telegramové kanály píšu o možných útokoch ukrajinských dronov na ropnú rafinériu v Rjazani, ktorá bola už v minulosti niekoľkokrát zasiahnutá. Na záberoch na telegramových kanáloch je tiež vidieť nad mestom žiaru z požiaru.

V Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny dnes po ruskom dronovom útoku zomrel 65-ročný muž, uviedol šéf oblastnej správy Vladyslav Hajvanenko. V regionálnej metropole Dnipre podľa neho vypuklo niekoľko požiarov a škody po ruských úderoch sú hlásené aj v menších mestách regiónu.

8:55 Bulharský kabinet v piatok vymenoval riaditeľa Národnej daňovej agentúry Rumena Specova za osobitného správcu majetku Lukoilu v krajine, povedal minister hospodárstva Petar Dilov. Ide najmä o kontrolu nad významnou rafinériou Neftochim v Burgase v súvislosti so sankciami USA voči ruským ropným gigantom.

„Rumen Specov, ktorého som nominoval, spĺňa všetky zákonné požiadavky,“ povedal Dilov na tlačovej konferencii po zasadnutí kabinetu. Dodal, že Specov „zabezpečí účinnú a zákonnú kontrolu nad orgánom prevádzkujúcim kritickú infraštruktúru“.

Čítajte viac Bloomberg: Zmenu Trumpovho postoja k Rusku podnietil najmä šéf diplomacie Rubio

Spojené štáty minulý mesiac uvalili kvôli vojne na Ukrajine sankcie na dvoch dominantných ruských producentov ropy – Rosnefť a Lukoil. Neftochim je najväčšia ropná rafinéria na Balkáne a Lukoil ju vlastní od roku 1999.

Pred týždňom parlamentné hlasovanie povolilo vláde zabaviť majetok Lukoilu v Bulharsku. Má dominantné postavenie na trhu so sieťou ropných skladov, čerpacích staníc a firiem zásobujúcich lode a lietadlá.

Zákon o núdzovom stave týkajúci sa aktív spoločnosti Lukoil umožňuje osobitnému správcovi predať akcie novému vlastníkovi. Podľa AFP jeho konanie nemožno napadnúť na súde. Kritizovala to bulharská opozícia aj prezident Rumen Radev, ale jeho veto na zákon parlament prehlasoval.

Čítajte viac Moskva zúri po Trumpovom uvalení sankcií na ropný sektor: Je to „akt vojny“. Kremeľ hrozí aj EÚ. India zastavuje dovoz ruskej ropy

Americké sankcie nadobudnú platnosť 21. novembra. Vyvolali obavy medzi bulharskými lídrami, že by mohli viesť k odstaveniu kľúčovej rafinérie.

Prijaté opatrenia zabezpečujú, že „v čo najkratšom čase“ bude môcť OFAC (Úrad pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií) vydať licenciu, ktorá umožní prevádzku rafinérie po 21. novembri, uviedol v piatok minister energetiky Žečo Stankov.

V ten istý deň vydalo americké ministerstvo financií licenciu, ktorá povoľuje transakcie týkajúce sa určitých subjektov spoločnosti Lukoil v Bulharsku do 29. apríla budúceho roka.

Čítajte viac Financujú Putinovu vojnu. USA uvalili sankcie na najväčšie ruské rafinérie

7:00 Rusko plánuje tento rok vyrobiť až 120 000 svojich lacných a ničivých kĺzavých bômb, uviedol vysokopostavený predstaviteľ ukrajinského vojenského spravodajstva. Spomedzi nich má byť 500 kusov novej verzie s dlhším doletom, ktorá dokáže zasiahnuť vzdialenejšie ciele, uviedla agentúra Reuters.

Rusko od rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022 výrazne zvýšilo výrobu zbraní a vojenské závody fungujú nepretržite. Podrobnosti o armádnej produkcii, ktoré sú klasifikované ako tajné, Rusko nezverejňuje, podotýka Reuters.

Agentúra Reuters nedokázala overiť ani tento cieľ na rok 2025, o ktorom v rozhovore hovoril generál Vadim Skibický, zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby. Nepovedal, ako k tomuto číslu prišiel, ani neuviedol staršie údaje, ale naznačuje to obrovský nárast výroby kĺzavých bômb, ktoré používajú krídla a niekedy aj motory na let desiatky kilometrov k svojim cieľom.

Číslo 120 000 zahŕňa novú muníciu a existujúce bomby modernizované na kĺzavý let. Skibický uviedol, že ruské sily denne odpália 200 až 250 kĺzavých bômb. Minulý mesiac bol denný priemer okolo 170, uviedlo ministerstvo obrany.

„Je možné ich zostreliť, ale množstvo týchto leteckých bômb vyrobených v Ruskej federácii… je obrovské,“ povedal Skibický. „Toto je hrozba. Hrozba, ktorá si bude vyžadovať, aby sme primerane reagovali.“

Bomby, ktorých dolet sa predtým odhadoval na 90 km, dokážu prelomiť ukrajinskú obranu bez toho, aby museli lietadlá poslať cez frontové línie, kde by mohli byť zostrelené. Sú oveľa lacnejšie a ich množstvo prevyšuje rakety. Ich niekoľko stoviek kilogramov výbušniny dokáže preraziť budovy a opevnenia. Zasiahli frontové mestá ako Charkov či Cherson.

Rusko začína hromadnú výrobu novej klzákovej bomby schopnej dostať sa až 200 km od miesta vypustenia zo stíhačky, povedal Skibický a dodal, že do konca tohto roka plánujú Rusi vyrobiť približne 500 kusov.

Ukrajina sa tiež domnieva, že Rusko pracuje na úpravách, aby takéto bomby mohli lietať až 400 km, čo by Moskve umožnilo cieliť na ešte viac ukrajinských miest bez použitia rakiet, povedal.

Októbrové útoky klzákovými bombami na oblasti Mykolajiv, Poltava a Odesa, ktoré sú od najbližších frontových línií vzdialené desiatky kilometrov, už preukázali rastúci dosah tejto zbrane.