„Ide o to, aby boli všetci odvedení, zaregistrovaní a zapísaní. Aby sme aj my potom vedeli, aké sú naše možnosti,“ vyhlásil pred pár dňami šéf poslaneckého klubu konzervatívnej únie CDU/CSU Jens Spahn, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach o budúcom modeli vojenskej služby.
Ako uviedol na tlačovej konferencii, výhodou bude, že sa o tejto téme začne hovoriť v celej spoločnosti a v každej rodine.
Najdôležitejší záver z náročných rokovaní zopakoval minister obrany Boris Pistorius zo Sociálnodemokratickej strany (SPD). „Je jasné, že dôraz kladieme na dobrovoľnosť,“ prezradil novinárom.
Povinné aj dobrovoľné
Ako to má v praxi vyzerať? Už od budúceho roka dostanú všetci 18-roční Nemci – ženy aj muži (spolu asi 680-tisíc ľudí) – dotazník, ktorého cieľom je zistiť, či sa hodia pre službu v armáde.
Otázky sa budú týkať ich motivácie, schopností a zdravotného stavu. Všetci muži budú povinní formulár vyplniť, zatiaľ čo u mladých žien (zhruba 300-tisíc adeptiek) to zostane dobrovoľné.
Od leta 2027 začnú potom všetkých 18-ročných mužov a prihlásené dobrovoľníčky volať na odvody brancov. Bundeswehr musí dovtedy pripraviť odvodové strediská v mestách a zabezpečiť potrebný personál, napríklad vojenských lekárov.
Čítajte viac Budú v Nemecku rukovať aj ženy? Merz chce zaviesť povinnú vojenskú službu pre všetkých
Po absolvovaní odvodu by sa mal regrút ešte v ten deň dozvedieť výsledok – či je schopný vojenskej služby a kde by ho mohli nasadiť. To, či ponuku prijme, bude len na ňom.
Pistorius je presvedčený, že sa prihlási dostatok dobrovoľníkov, aby sa podarilo zvýšiť počet vojakov zo súčasných 183-tisíc na 270-tisíc do roku 2035.
Vláda však počíta i s krajným riešením pre prípad, že by to nevyšlo. Spolkový snem by potom opäť aktivoval brannú povinnosť, ktorú pozastavil v roku 2011.
O tom, koho z brancov povolajú do armády, by následne rozhodla lotéria. Aj to by však musel schváliť Bundestag, pričom žrebovanie by sa týkalo iba mužov.
Rozšírenie povinnej vojenskej služby na ženy by si totiž vyžadovalo zmenu ústavy a na to by v Spolkovom sneme bola nutná dvojtretinová väčšina, čo teraz nie je reálne. Opozičné strany by za takú reformu zrejme nezahlasovali.
Čítajte viac Silní len na papieri. Polovica nemeckých vojakov nie je schopná boja, varujú experti
Podľa dohodnutého kompromisu by sa s týmto modelom mohlo čiastočne začať už od budúceho roka, keď by si vojenskú rovnošatu malo obliecť asi 20-tisíc dobrovoľníkov (v súčasnosti sa ich hlási približne 12-tisíc ročne).
Tieto počty by sa postupne mali zvyšovať tak, aby sa v roku 2027 pre službu v Bundeswehre rozhodlo 23-tisíc a o tri roky neskôr až 38-tisíc odvedencov z ročníka.
Príprava na vojnu
Vojenská služba by mala trvať šesť až 23 mesiacov a aby o ňu mladí prejavili záujem, „čierno-červená“ koalícia kresťanských a sociálnych demokratov ju zamýšľa čo najviac zatraktívniť.
Mesačný žold, ktorý budú dostávať, by sa mal napríklad z terajších 1 800 zvýšiť na 2 600 eur v hrubom. Po roku v uniforme by vojak poberal ešte vyššie „slúžne“ a mohol by využiť aj finančný príspevok na vodičský preukaz.
Hoci sa spočiatku uvažovalo o možnosti náhradnej civilnej služby (napríklad v zdravotníckych či sociálnych zariadeniach), aká v Nemecku fungovala i v minulosti, prijatá dohoda o nej už neuvažuje. Občania však podľa ústavy majú právo odmietnuť vojenskú službu, ak sa prieči ich presvedčeniu či vierovyznaniu.
Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti
Pre ďalší vývoj bude dôležité, či sa Bundeswehru podarí naverbovať dostatok dobrovoľníkov. „Vaša vlasť vás potrebuje,“ tlmočil Spahnovu výzvu mladým Nemcom denník Bild.
„Slobodná spoločnosť sa musí vedieť brániť – s mladou generáciou, ktorá prevezme zodpovednosť, z tejto zodpovednosti vyrastá a tak formuje našu krajinu. Ďakujem za toto nasadenie!“ rozohnil sa 45-ročný politik, ktorý sám v armáde nikdy neslúžil.
O zveľadenie ozbrojených síl sa Berlín usiluje už niekoľko rokov, najmä po začiatku ruskej agresie proti Ukrajine. Experti totiž upozornili na veľmi zlý stav Bundeswehru, ktorému chýbajú desaťtisíce vojakov i dostatočná výzbroj.
Pistorius už viackrát varoval, že politika vládcu Kremľa Vladimira Putina predstavuje hrozbu a konflikt na Ukrajine nemusí byť posledný. „Rusko sa vyzbrojuje na ďalšiu vojnu,“ citoval ho denník Bild.
Spolková vláda Friedricha Merza je preto rozhodnutá urobiť z Bundeswehru „najsilnejšiu konvenčnú armádu“ v Európe, ako to kancelár ohlásil v máji, keď v Spolkovom sneme prezentoval program svojho kabinetu.
Čítajte viac Európske armády sú slabé. Ako ich vyzbrojiť, aby sa vyrovnali Rusku?
Aj podľa generálneho inšpektora (veliteľa) nemeckej armády Carstena Breuera musí jeho krajina znova rozmýšľať o vojne.
„Príliš dlho sme to nerobili. Nebolo to nutné. Často sme to prenechávali ostatným,“ zveril sa nedávno médiám narážajúc na členstvo Nemecka v NATO. Súčasnosť označil za prechodné obdobie, keď „ešte nie je vojna, ale už ani nie je úplný mier“.
Inšpirácia vo Švédsku
Vhodný spôsob vojenskej služby začal Pistorius hľadať ešte počas predošlej vlády Olafa Scholza, v ktorej tiež viedol rezort obrany. Po analýze viacerých možností sa najprv rozhodol inšpirovať švédskym modelom.
Všetci muži a ženy po dovŕšení 18. roku mali dostať dotazník, armáda by ho vyhodnotila a vybrala kandidátov, ktorých by pozvala na odvod. Pre mužov mal byť povinný, pre ženy dobrovoľný.
Keby prešli odvodom, Bundeswehr by im ponúkol možnosť narukovať – ak by odmietli, nikto by ich nenútil. Tento návrh postupne prešiel zmenami, ale podľa Pistoriusa je dôležité, že ako základ zachovali dobrovoľnosť.
Čítajte viac Len krok od katastrofy. Prečo nemeckí policajti omylom strieľali na vojakov?
Koalícia na druhej strane zamietla jeho nápad, aby sa zaviedla i akási „super krátkodobá vojenská služba“. Malo ísť o vojakov, ktorí by absolvovali len minimálnu prípravu bez bojového výcviku a ich úlohou by bolo stráženie objektov. Kresťanskí demokrati zámeru vyčítali, že by príslušníci tejto „stráže“ skresľovali a zdanlivo zvyšovali počet prijatých regrútov.
Vojenská služba v Nemecku bola povinná až do júla 2011, keď sa Bundeswehr premenil na profesionálnu armádu. Druhá vláda Angely Merkelovej, ktorá o tom rozhodla, však všeobecnú brannú povinnosť nezrušila, iba pozastavila. Spolkový snem ju tak môže hocikedy obnoviť.
