1362. deň: Rusko stále častejšie útočí na vlaky, snaží sa narušiť ukrajinskú logistiku

Čítajte viac 1361. deň: Lacné a ničivé. Rusko vo veľkom vyrába obávané kĺzavé bomby. Cieľom ukrajinských dronov opäť aj rafinéria v Rjazani

20:40 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v nedeľu vyzval podporovateľov Ukrajiny, aby im poskytli financie na rozšírenie produkcie dronov.

„Moderné preteky v zbrojení nie sú o jadrových zbraniach, ale o miliónoch lacných dronov. Tí, ktorí dokážu rýchlejšie rozšíriť výrobu, zabezpečia mier. To si vyžaduje rýchle a dostatočné financovanie ukrajinského zbrojného priemyslu, ktorý je v súčasnosti najväčším zdrojom inovácií v oblasti obrany na svete. Ak získame dostatočné financovanie, môžeme v budúcom roku vyrobiť až 20 miliónov dronov,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Podľa ukrajinského ministra ukončí ruský prezident Vladimir Putin vojnu len v prípade splnenia dvoch podmienok – musí „stratiť ilúziu, že eventuálne vyhrá na bojisku“ a cena za pokračovanie vojny musí byť preňho vyššia než cena za jej ukončenie.

Ukrajina i Rusko za posledné mesiace rapídne navýšili produkciu bezpilotných dronov. Tie podľa agentúry DPA za zlomok výrobných nákladov tradičných zbraňových systémov menia podobu vedenia vojny na bojisku.

18:15 Ukrajinský generálny štáb počas dňa na telegrame oznámil, že ukrajinské sily v noci zasiahli v Samarskej oblasti významnú ropnú rafinériu v Novokujbjaševsku. Na mieste podľa Ukrajincov vypukol požiar a rozsah škôd armáda zisťuje. Rafinéria, ktorá leží zhruba 1000 kilometrov od ukrajinských hraníc a podľa Kyjeva ročne spracuje 8,8 milióna ton ropy, bola terčom ukrajinských útokov už v minulosti, naposledy 19. októbra.

Okrem toho Ukrajina zasiahla sklad bezpilotných lietadiel elitnej jednotky Rubikon a čerpaciu stanicu na území Ruskom čiastočne okupovanej Doneckej oblasti na východe krajiny, dodal generálny štáb.

18:05 Srbsko má sedem dní na to, aby rozhodlo o krokoch na zabezpečenie dodávok paliva zo srbskej rafinérie NIS, ktorú kontrolujú ruskí vlastníci, bez jej znárodnenia, vyhlásil v nedeľu prezident Aleksandar Vučič.

Washington tlačí na úplné stiahnutie ruských investícií zo spoločnosti, ktorá prevádzkuje jedinú rafinériu v Srbsku a pokrýva približne 80 % spotreby dieselu a benzínu v krajine. Najväčším akcionárom v NIS je ruská Gazpromnefť, ktorá vlastní 44,9 %. Ďalších 11,3 % patrí investičnej divízii plynárenského koncernu Gazprom.

Americké ministerstvo financií v sobotu (15. 11.) oznámilo, že ruskí majitelia majú čas tri mesiace na nájdenie kupca. Srbské ministerstvo energetiky následne spresnilo, že lehota uplynie 13. februára. V dôsledku sankcií banky odmietajú spracovávať platby NIS, čo srbskej firme koncom októbra zabránilo prijať dodávku ropy. Bez nových dodávok bude mať rafinéria k dispozícii dostatok ropy len do 25. novembra, uviedli zdroje agentúry Reuters.

„Rozhodnutie musí padnúť v priebehu nasledujúcich siedmich dní, rafinéria musí fungovať,“ povedal Vučič v nedeľu počas zasadnutia vlády, ktoré naživo vysielala štátna televízia. Srbsko sa chce vyhnúť znárodneniu ruských aktív a je pripravené predložiť vyššiu ako trhovú ponuku, ak by ruské rokovania s nemenovanými ázijskými a európskymi partnermi zlyhali, zdôraznil srbský prezident.

18:00 Ropný terminál v ruskom meste Novorossijsk na pobreží Čierneho mora v nedeľu dva dni po rozsiahlych ukrajinských útokoch na energetickú infraštruktúru opäť obnovil svoju prevádzku. Agentúre Reuters to potvrdili dva anonymné zdroje.

Ropný terminál v Novorossijsku a susedný terminál patriaci Kaspickému potrubnému konzorciu (CPC) v piatok po útoku obmedzili export približne 2,2 milióna barelov ropy denne, čo tvorí asi dve percentá celosvetových vývozov tejto komodity. Agentúra Reuters uvádza, že v termináli už v súčasnosti načerpajú ropu tankery Arlan a Rodos.

Piatkový ukrajinský útok na ruskú ropnú infraštruktúru bol jedným z najväčších za posledné mesiace. Kyjev sa zameriava na ruské rafinérie od augusta, čím chce obmedziť možnosti Moskvy financovať vojnu na Ukrajine.

Prístavom v Novorossijsku prejde približne pätina ruského vývozu ropy. Jeho dlhodobé odstavenie by si podľa Reuters mohlo vyžiadať nákladné uzavretie ropných vrtov na západnej Sibíri, čím by sa výrazne znížilo množstvo ruskej ropy na svetových trhoch.

16:10 Ruská armáda v nedeľu oznámila, že obsadila ďalšie dve dediny na juhu Ukrajiny, kde jej jednotky pomaly získavajú prevahu nad menej početnými ukrajinskými silami.

Na platforme Telegram ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky prevzali kontrolu nad obcami Rivnopilľa a Mala Tokmačka v Záporožskej oblasti.

Hoci je frontová línia v Záporožskej oblasti menej aktívna než východná línia frontu, kde sa odohráva väčšina bojov, ruské sily, ktoré sú lepšie vybavené a početnejšie ako ich protivníci, postupujú v oboch regiónoch.

Boje na východe sa sústreďuje na kontrolu nad kľúčovým logistickým uzlom Pokrovsk, do ktorého v posledných týždňoch infiltrovali stovky ruských vojakov, čím oslabili ukrajinskú obranu.

Mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou sú v súčasnosti na mŕtvom bode a plánovaný budapeštiansky samit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským kolegom Vladimirom Putinom sa neuskutočnil.

16:00 Grécko a Ukrajina zintenzívňujú spoluprácu v oblasti energetickej politiky. Kľúčovým prvkom je takzvaný vertikálny plynárenský koridor, cez ktorý by v budúcnosti malo prúdiť viac skvapalneného plynu z gréckych prístavov do juhovýchodnej Európy a ďalej na Ukrajinu. V nedeľu podpísali obe strany v Aténach dohodu, ktorá má Kyjevu poskytnúť dodatočné garancie dodávok na nadchádzajúcu zimu a nasledujúce roky.

„Stojíme na strane ukrajinského národa,“ povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Dohoda prichádza v čase, keď Grécko a USA zintenzívňujú koordináciu svojich energetických politík. Spojené štáty, Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina sa tento mesiac dohodli na rozšírení existujúceho severo-južného plynovodu medzi zúčastnenými krajinami s cieľom úplne nahradiť dodávky ruského plynu.

Dovoz plynu z Grécka je podľa ukrajinského prezidenta potrebný na kompenzáciu výpadkov ukrajinskej produkcie v dôsledku pokračujúcich ruských leteckých útokov na energetickú infraštruktúru. Zelenskyj pred návštevou Atén uviedol, že Kyjev vyčlenil finančné prostriedky na dovoz plynu od európskych partnerov na základe záruk Európskej komisie, pričom o dodatočnom financovaní rokuje aj s americkými partnermi.

14:40 Ukrajina pracuje na obnovení výmeny väzňov s Ruskom, ktorá by mohla vrátiť domov 1200 ukrajinských väzňov. V nedeľu to uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj a potvrdil sobotnú informáciu ukrajinského tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova.

„Spoliehame sa… na obnovenie výmeny vojnových zajatcov,“ napísal Zelenskyj na X. „V súčasnosti prebieha veľa stretnutí, rokovaní a telefonátov, aby sa to zabezpečilo,“ dodal.

Rustem Umerov v sobotu informoval, že o obnovení výmen viedol konzultácie sprostredkované Tureckom a Spojenými arabskými emirátmi. Povedal, že strany sa dohodli na aktivácii dohôd o výmene väzňov sprostredkovaných Tureckom v Istanbule s cieľom prepustiť 1200 Ukrajincov. Moskva sa k tomu bezprostredne nevyjadrila.

Istanbulské dohody z roku 2022 sa vzťahujú na protokoly o výmene väzňov. Stanovujú pravidlá pre rozsiahle a koordinované výmeny, ktoré boli sporadické, ale Rusko a Ukrajina si vďaka nim doteraz vymenili tisíce väzňov.

Umerov uviedol, že čoskoro sa uskutočnia konzultácie o procedurálnych a organizačných detailoch. Vyjadril nádej, že vracajúci sa Ukrajinci budú môcť „osláviť Nový rok a Vianoce doma – pri rodinnom stole a v spoločnosti svojich príbuzných“.

13:55 Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu privítalo rozhodnutie Poľska znovuotvoriť dve hraničné priechodocy Bobrowniki a Kužnica. Oba boli niekoľko rokov zatvorené. Poľská strana ich plánuje otvoriť v pondelok s určitými obmedzeniami.

Priechod Bobrowniki bude prístupný pre vozidlá registrované v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru. Hraničný priechod Kužnica bude otvorený pre osobnú dopravu okrem autobusov.

„Vítame rozhodnutie Poľska znovu otvoriť dva predtým uzavreté hraničné priechody pre pohyb osôb, vozidiel a nákladu. Tento krok bude mať pozitívny vplyv na miestny obchod a odráža konštruktívny prístup Poľska zameraný na potreby jeho občanov,“ uviedlo bieloruské ministerstvo, ktoré tiež vyzvalo svojich ďalších európskych susedov, aby obnovilo predošlý hraničný režim „v prospech obyčajných ľudí a cezhraničnej spolupráce“.

Hraničné priechody s Bieloruskom v Kužnici a Bobrovnikách sú zavreté od roku 2021, respektíve 2023. Priechod v Kužnici Poľsko uzatvorilo po tom, čo sa cezeň snažili prejsť stovky migrantov, ktorí hádzali predmety po poľských policajtoch. Priechod v Bobrovnikách uzavreli po tom, čo Bielorusko odsúdilo novinára poľského pôvodu a aktivistu za práva menšín Andrzeja Poczobuta.

11:40 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu jednu balistickú strelu typu Iskander-M a 176 útočných dronov, oznámilo dopoludnia ukrajinské letectvo. V Odeskej oblasti údery dronov poškodili energetické zariadenia, ale nevyžiadali si obete. Pri útoku na dedinu v Sumskej oblasti vypukol rozsiahly požiar súkromných domov, ktorý sa už podarilo uhasiť, a najmenej jedna osoba bola zranená. Informoval o tom ruskojazyčný web BBC. Ruské ministerstvo obrany medzitým ráno oznámilo, že ruská protivzdušná obrana cez noc zlikvidovala 57 útočiacich ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Ukrajinská protivzdušná obrana na severe, juhu a východe krajiny zneškodnila celkovo 139 bezpilotných lietadiel rôznych typov vrátane asi stovky iránskych dronov Šáhed, oznámilo letectvo. Na 14 miestach potom boli zaznamenané údery 37 dronov. „Útok pokračuje, vo vzdušnom priestore sa nachádzajú nové skupiny nepriateľských bezpilotných lietadiel,“ varovalo letectvo na facebooku.

Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper na telegrame uviedol, že Rusko pokračuje v útokoch na civilnú infraštruktúru v regióne. „Napriek aktívnym protivzdušným operáciám dnes v noci útočné drony opäť poškodili energetické zariadenia, vrátane solárnej elektrárne. Požiare rýchlo uhasili štátne pohotovostné zložky. Našťastie, nie sú žiadne obete na životoch,“ uviedol Kiper.

Pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti, ktorá leží na frontovej línii a ktorej časť Rusko okupuje, za posledných 24 hodín zahynuli dvaja ľudia a ďalších osem utrpelo zranenia, uviedol na telegrame šéf správy oblasti Oleksandr Prokudin. Ruské údery podľa neho mierili na kritickú, dopravnú a sociálnu infraštruktúru a tiež na obytné štvrte a poškodili sedem vysokopodlažných a 39 súkromných domov.

Ruské ministerstvo obrany dnes dopoludnia oznámilo, že ruské jednotky obsadili dve dediny – Mala Tokmačka a Rivnopillja – v Záporožskej oblasti. Ukrajina sa k tomu nevyjadrila; informácie z bojiska nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ráno ruský rezort uviedol, že najväčší počet ukrajinských dronov mieril nad Samarskú oblasť, kde ich bolo zostrelených 23. Ďalších 17 dronov zostrelilo Rusko nad Volgogradskou oblasťou, menšie počty potom nad piatimi ďalšími oblasťami.

11:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu odštartoval svoje turné po európskych štátoch. Prvou zastávkou bude Grécko, kde podpíše dohodu o dodávkach plynu. Následne sa presunie do Francúzska. S prezidentom Emmanuelom Macronom uzavrie „historickú dohodu“ o posilnení protivzdušnej obrany a letectva. O protivzdušnej obrane bude Zelenskyj v utorok rokovať aj v Španielsku.

„Čaká nás plodná diplomacia,“ uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X. „Dnes sme už pripravili dohodu s Gréckom o plyne pre Ukrajinu. Bude to ďalšia trasa dodávok plynu, aby sme čo najviac zabezpečili dovoz na zimu,“ poznamenal.

Dovoz plynu z Grécka je podľa neho potrebný na kompenzáciu výpadkov ukrajinskej produkcie v dôsledku pokračujúcich ruských leteckých útokov na energetickú infraštruktúru. Zelenskyj uviedol, že Kyjev vyčlenil finančné prostriedky na dovoz plynu od európskych partnerov a bánk na základe záruk Európskej komisie, pričom o dodatočnom financovaní rokuje aj s americkými partnermi.

Viac podrobností o avizovanej dohode s Francúzskom ukrajinský prezident neposkytol. DPA však pripomína, že Paríž v minulosti Kyjevu poskytol stíhačky Mirage.

8:40 Prímerie na Ukrajine pravdepodobne do jari nebude a európski spojenci musia aj napriek korupčnému škandálu, ktorý zachvátil Kyjev, pokračovať v podpore Ruskom napadnutej krajiny. V sobotňajšom rozhovore pre AP, ktorý agentúra vydala dnes ráno, to povedal fínsky prezident Alexander Stubb. Európa si medzitým podľa neho bude musieť udržať odolnosť a odhodlanie, aby prečkala zimné mesiace, zatiaľ čo Moskva bude pokračovať vo svojich hybridných útokoch a informačnej vojne po celom kontinente.

Čítajte viac Stubb to povedal priamo: Prímerie na Ukrajine tento rok nebude. Ako s podporou Kyjeva zamáva korupčný megaškandál?

7:50 Ruská protivzdušná obrana zlikvidovala cez noc 57 útočiacich ukrajinských bezpilotných lietadiel, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Najväčší počet dronov mieril podľa úradu nad Samarskú oblasť, kde ich bolo zostrelených 23.

Ďalších 17 dronov zostrelilo Rusko nad Volgogradskou oblasťou, menšie počty potom nad piatimi ďalšími oblasťami. K metropole Moskve sa tentoraz žiadne ukrajinské lietadlo nepriblížilo.

Rusko zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale len o zostrelených dronoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody. Regionálni ruskí činitelia spravidla informujú o určitých škodách alebo prípadne zranených či zabitých civilistoch.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtým rokom, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Ukrajina v posledných mesiacoch čoraz častejšie cieli svoje údery popri ruských vojenských objektoch tiež na energetické a priemyselné zariadenia. Deklarovaným zámerom je obmedziť bojaschopnosť Moskvy a oslabiť jej možnosti financovať vojnu predajom ropy a plynu.

7:00 Rusko čoraz častejšie útočí na vlaky, útoky na ukrajinskú železničnú sieť sa zintenzívňujú, uviedol pre Oleksij Kuleba, podpredseda ukrajinskej vlády zodpovedný za infraštruktúru, pre britský denník The Guardian. Ukrajina zaznamenala od júla trojnásobný nárast útokov na svoj železničný systém, uviedol. Moskva sa snaží zničiť jeden z kľúčových logistických systémov Kyjeva. Celkové škody po útokoch prekročili jednu miliardu dolárov.

„Ak porovnáte len posledné tri mesiace, počet útokov sa strojnásobil,“ povedal Kuleba. „Od začiatku roka došlo k 800 útokom na železničnú infraštruktúru a bolo poškodených viac ako 3 000 železničných objektov. Pri týchto stupňujúcich sa útokoch sme videli, že útočia na vlaky, najmä sa snažia zabiť rušňovodičov,“ tvrdí.

V takej veľkej krajine, akou je Ukrajina, sú železnice kľúčové, podotýka The Guardian. Železničná sieť prepravuje viac ako 63 % nákladnej dopravy v krajine – vrátane obilia – a 37 % osobnej dopravy, uvádza štátna štatistická služba. Vojenská pomoc zo zahraničia často prichádza vlakom. Od rozsiahlej ruskej invázie neboli v prevádzke žiadne civilné letiská, takže väčšina ľudí cestuje do krajiny a z nej vlakom, vrátane návštev svetových lídrov.

Čítajte viac VIDEO: Ukrajinci zaútočili na ruskú Transsibírsku magistrálu

Kuleba povedal, že Rusko má tri ciele: zničiť ukrajinskú logistiku na juhu, aby zabránilo pohybu tovaru do námorných prístavov, narušiť železničnú dopravu v blízkosti frontových línií v regiónoch ako Černihiv a Sumy a „zničiť všetko“ v Donbase, priemyselnom východnom srdci Ukrajiny, ktoré zahŕňa Doneckú a Luhanskú oblasť.

Koľaje sa dajú opraviť rýchlo, ale vyradenie vlakov je problém. Jazdia po predvídateľných trasách, nie sú rýchle a ruské drony môžu cieliť presne, uvádza sa v článku denníka The Guardian.