Aké bezpečnostné riziká vám nedávali spávať, povedzme, pred 20 či 30 rokmi? A ako je to teraz? Sú súčasné hrozby v niečom podobné alebo sú zásadne odlišné?
Najprv by som mala spresniť, že nezastupujem kanadskú vládu a už nepôsobím v diplomacii ani v kanadskej bezpečnostno-spravodajskej komunite. No v rezorte zahraničia som bola aj zástupkyňou riaditeľa pre boj s medzinárodnou kriminalitou a terorizmom. Bolo to začiatkom nultých rokov 21. storočia a našou hlavnou starosťou bolo pochopiť terorizmus. Organizovanému zločinu sme celkom dobre rozumeli. Vedeli sme, ako fungujú schémy obchodovania s ľuďmi, ako ich zneškodniť a skúmali sme kartely. Tak sme sa tieto znalosti pokúsili aplikovať na terorizmus. No ten fungoval v sieťach, v ktorých sa niekedy jednotlivé bunky nepoznali, a ani šéf celej siete nemusel byť kľúčovou osobou. Napríklad, ak by ste odsekli hlavu kartelu, niekedy sa celá organizácia rozpadla. Ale to nie je prípad terorizmu. Rovnako sme sa usilovali pochopiť ideologické motivácie teroristov, odkiaľ pochádzajú a akú hrozbu predstavujú. Zrazu sme mali pred sebou skupinu neštátnych aktérov, pričom celé naše vtedajšie skúsenosti vychádzali z riešenia tradičných obranných otázok alebo z boja s organizovaným zločinom.
Čiže teraz je to iné?
Myslím si, že geopoliticky sme teraz opäť vo svete, ktorý formujú vzťahy veľmocí. Takže musíme znovu pochopiť, ako funguje rivalita najmä USA a Číny, na ktorú má vplyv aj to, akú predstavu majú tieto krajiny o svete. Do toho ešte vstúpili technológie. A Rusko, ktoré bolo považované za upadajúcu mocnosť, sa s použitím istých metód opäť vzchopilo. No nezmizol ani terorizmus, ani organizovaný zločin či tradičné obranné témy. Vnímam to tak, že hrozby sa vrstvia, a tak na ne musia krajiny aj reagovať. Konferencia, na ktorej sme boli, je celá o dezinformáciách a zahraničnom vplyve. Zrazu majú významnú úlohu boty, trollovia a algoritmy; môžu fungovať ako hrozby, keď ich využívajú nepriateľskí aktéri – štátni aj neštátni. Bezpečnosti to dáva úplne iný rozmer. Popri tom vidíme obrovskú zmenu v tom, ako vyzerajú konflikty. Všetci hovoríme o hybridnej vojne, kybernetických útokoch, dronoch, informačnej vojne, sabotážach a špionáži. Niektoré z týchto aktivít sú v šedej zóne toho, čo vnímame ako konflikt, ale iné majú kinetický rozmer. Pozrite sa do Pobaltia a severských krajín, ktoré riešia ničenie podmorských káblov a podobné hrozby. Vojna je teda oveľa komplikovanejšia a potrebujeme komplexné plány, pretože to, ako do seba zapadajú všetky tieto hrozby a trendy, je veľmi zložité.
Považujete USA za hrozbu pre Kanadu? Americký prezident Donald Trump rád hovorí o anexii vašej krajiny a bol ochotný zaviesť clá na Kanadu len kvôli reklame, ktorá sa mu nepáčila.
Určite sme v obchodnej vojne so Spojenými štátmi. Pri tom všetkom sa však stále usilujeme rokovať alebo viesť diskusie s USA, aby sme sa to pokúsili vyriešiť. Kombinujeme to s bezpečnostnými debatami vzhľadom na niektoré obavy, ktoré Amerika vyjadrila. Ale myslím si, že tieto diskusie prekrývajú to, čoho sme svedkami. Väčšina Kanaďanov, ako ja, ktorí dlho spolupracovali s USA bok po boku, má pocit, že v našich vzťahoch je teraz veľký deficit dôvery a sú nepredvídateľné a neisté. To všetko je mimoriadne rušivé.
Názov vášho panelu na konferencii bol Zahraničné zasahovanie do volieb. Môžete mi uviesť príklad hlasovania v demokratickej krajine, o ktorom si myslíte, že bolo jednoznačne ovplyvnené zásahom zvonku?
V kanadských voľbách sme videli zahraničné zasahovanie a skúmalo to aj verejné vyšetrovanie. Jeho záver bol, že hoci snaha o zásah zvonku existovala, nemala rozhodujúci vplyv na výsledok hlasovania. Nechcem hodnotiť voľby v iných krajinách, ale viem povedať, čo má mimoriadne negatívny vplyv na hlasovací proces. Sú to naratívy, ktoré sa snažia spochybniť integritu volieb.
Bolo to tak aj v Kanade?
Šírili sa tvrdenia, že sa manipulovalo s hlasovacími lístkami alebo že voľbám chýbala legitimita. Takéto niečo sme videli nielen v Kanade. Je to snaha oslabiť či spochybniť demokratické procesy. Či sa to týka hlasovacích strojov, pier na úpravu lístkov, alebo údajnej možnosti meniť výsledky. Niekedy sú tieto taktiky zamerané na dosiahnutie konkrétneho výsledku. Ale často o to ani nejde. Neraz je za tým len snaha narušiť dôveru verejnosti. Boli sme toho svedkami v Kanade a zároveň pokračujú vytrvalé pokusy zasiať svár do našej demokratickej debaty. Takže si musíme chrániť voľby. Ale rovnako by sme sa mali obávať pokusov narúšať naše schopnosti viesť demokratickú debatu, pretože v konečnom dôsledku od nej demokracia závisí rovnako ako od volieb.
Vo vašej panelovej diskusii ste spomenuli ruskú operáciu zameranú na kanadských vojakov slúžiacich po boku Slovákov v Lotyšsku. Čo sa stalo?
Čelila tomu multinárodná brigáda počas prvého nasadenia. Konkrétne sa šírili tvrdenia, že prítomnosť kanadských vojsk ovplyvňuje dostupnosť a ceny bývania v Lotyšsku. Je dôležité rozlišovať medzi dezinformáciou a nesprávnou informáciou. Pretože niekedy je v takýchto tvrdeniach zrnko pravdy, ako to bolo aj v tomto prípade. Potom je výzvou zabezpečiť, aby ľudia pochopili fakty. Ale to, čo sa stalo, bola dezinformácia. Rusko, samozrejme, netrápili ceny bývania v Lotyšsku. Jeho záujmom bolo vytvoriť rozpory medzi prítomnosťou vojakov a miestnym obyvateľstvom.
Dá sa vo všeobecnosti povedať, že Rusko je najzhubnejším aktérom v globálnej informačnej sfére?
Pozrite sa, koľko do tejto oblasti investovalo a aké rozšírené sú jeho siete. Na vašu otázku preto odpovedám – áno. Rusko je číslo jeden alebo dva. Druhou možnosťou by bola Čína, ktorá však stavia na odlišné priority, najmä na umelú inteligenciu (AI) a ňou vytvorené produkty. A je čoraz ťažšie odhaliť dezinformácie, ktoré generuje AI. Rusko je však vážna hrozba, lebo má k dispozícii decentralizovanú sieť trollov, botov a influencerov. V skutočnosti je možné, že v ruskom dezinformačnom ekosystéme existujú ľudia, ktorí si ani neuvedomujú, že sú jeho súčasťou. Je to preto, že je decentralizovaný, obrovský a mimoriadne dobre financovaný ruskou vládou. Je to nástroj v ruskom arzenáli, pretože informačná vojna zapadá do širšej stratégie Moskvy.
Z toho, čo ste sa dozvedeli o Slovensku – má krajina problém v informačnom priestore a môže byť zahraničné zasahovanie do volieb problémom?
Pozorne som počúvala príspevky na konferencii a niektorí Slováci vyjadrili obavy o váš informačný ekosystém a spomenuli riziko zahraničného zasahovania. Ja som k vám prišla hovoriť o skúsenostiach z Kanady, takže nie je vhodné, aby som sa k tomu vyjadrovala. Vo všeobecnosti je však užitočné, že sme vyvinuli stratégie na riešenie zahraničného zasahovania do našich volebných procesov, ale aj do demokratickej debaty. Kanadská vláda sa tomu seriózne venuje. Prvým krokom pri riešení akéhokoľvek problému je uznať, že existuje. Musí to povedať vláda, ale rovnako to musí vnímať aj verejnosť, aby si ľudia uvedomovali hrozbu. A zároveň musí mať spoločnosť k dispozícii kapacity a nástroje, aby vo veľmi komplikovanom informačnom prostredí dokázala prijímať vlastné rozhodnutia.
Lenže na Slovensku máme pomerne veľa popredných politikov, ktorí bez mihnutia oka šíria ruskú propagandu. A spomenuli sme už prezidenta Trumpa, ktorý nemá problém útočiť na ľudí, s ktorými nesúhlasí. Dá sa urobiť niečo s tým, keď demokraticky zvolení politici jednoznačne šíria falošné správy a dezinformácie? Je jediná cesta len čakať na ďalšie voľby a dúfať, že voliči si povedia, že sa im to nepáči?
Je na Slovákoch, aby sa rozhodli, ako sa vysporiadajú s týmito problémami a výzvami. Externí aktéri by nemali zasahovať do tohto procesu. Ale zo skúseností sa mi zdá, že máte aktívnu občiansku spoločnosť a ľudí, ktorí to berú vážne. A ako som povedala, ak je to slovenský problém, musí sa riešiť na slovenskom základe.
Často počúvame, že Rusko sa snaží zaplaviť informačný priestor, ale nepresadzuje nič konkrétne – skôr vytvára neistotu a chaos, aby ľudia ignorovali všetko, dokonca aj fakty a pravdu. Súhlasíte s týmto hodnotením, alebo si myslíte, že je to trochu komplikovanejšie?
Ako som už vravela, v Kanade sa ruské vplyvové operácie usilujú polarizovať našu demokratickú debatu. Sústreďujú sa na citlivé témy. Rusko chce vniesť rozpory do debát o Izraeli, vojne v Gaze, imigrácii či rodovej identite. A dezinformačná kampaň sa zameriava najmä na témy súvisiace s ruskou vojnou proti Ukrajine. V Kanade sme určite čelili pokusom o vytvorenie nezhôd v transatlantických vzťahoch s NATO a USA. Moskve to zapadá do jej celkovej snahy oslabiť Severoatlantickú alianciu.
Ľudia, ktorí obhajujú Rusko a jeho snahy ovplyvniť voľby v iných krajinách, neraz tvrdia, že Západ robí to isté – že podporuje demokratické hnutia či sa usiluje mobilizovať voličov. Je to to isté, čo robí Rusko, alebo nie?
Motívy niekoho, kto má v úmysle podkopať voľby alebo demokraciu v inom štáte, sa líšia od práce krajiny, ktorá sa snaží presadzovať hodnoty demokracie. Do demokratických procesov by iné štáty nemali zasahovať. Ale ja sama pochádzam z krajiny, ktorá aktívne presadzuje demokratické hodnoty. Verím tomu, že demokracie sa musia viac spájať. Mali by sme si viac vymieňať informácie o naratívoch, ktorým čelíme v informačnom priestore, aj o motívoch, taktikách, technikách a postupoch aktérov, ktorí sa snažia oslabiť naše krajiny. Osobne podporujem úsilie o podporu hodnôt demokracie a ešte viac aktívnu spoluprácu medzi demokratickými štátmi s cieľom zvýšiť ich odolnosť, pretože sa obávam, že demokracia je ohrozená.