1363. deň: Pistorius: Rusko môže zaútočiť na štát NATO pred rokom 2029

Čítajte viac 1362. deň: Rusko stále častejšie útočí na vlaky, snaží sa narušiť ukrajinskú logistiku

20:30 Americký prezident Donald Trump v nedeľu uviedol, že je otvorený myšlienke nových sankcií voči štátom obchodujúcim s Ruskom. Vyjadril sa tak len niekoľko dní po tom, čo ubezpečil maďarského premiéra Viktora Orbána, že Budapešť môže pokračovať v dovoze ruských energetických surovín, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

„Hociktorá krajina, ktorá obchoduje s Ruskom, bude veľmi prísne sankcionovaná,“ povedal Trump novinárom v nedeľu večer na letisku v Palm Beach na Floride. Americký prezident dodal, že to je podľa neho „OK“ a „do vzorca možno pridať aj Irán“.

Trump k možným opatreniam neposkytol ďalšie podrobnosti. Viktora Orbána v Bielom dome týždeň predtým však ubezpečil, že Maďarsko bude môcť pokračovať v nákupe ruských energetických produktov napriek americkým sankciám.

Spojené štáty uvalili koncom augusta nové sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta to bola reakcia na odmietnutie ruského prezidenta Vladimira Putina ukončiť „nezmyselnú vojnu“ na Ukrajine.

17:17 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o sprísnení trestnej zodpovednosti za sabotáže. Za trestné činy späté so sabotážami bude možné súdiť osoby staršie ako 14 rokov. Za zapojenie maloletých do sabotážnych akcií bude hroziť až doživotie, uviedli dnes ruské médiá. Prezidentovým podpisom zákon vstúpil do platnosti.

Novo možno tresty za sabotáže v ruských zákonoch prirovnať k trestom za terorizmus: trestná zodpovednosť od 14 rokov, vylúčenie podmienečných trestov, nemožnosť vyniesť trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby a podmienečné oslobodenie najskôr po odpykaní troch štvrtín trestu, poznamenal server BBC News.

Podľa ruských zákonov už bolo možné súdiť štrnásťročných za vraždu, únos, lúpež, teroristický čin, účasť v teroristickej organizácii či za výcvik za účelom spáchania teroristického činu. Pridaním sabotáže na tento zoznam sa podľa vysvetlenia k zákonu odstraňuje „medzera v zákonoch“, napísal list Kommersant a dodal, že pri všetkých trestných činoch súvisiacich so sabotážami sa rušia premlčacie lehoty.

16:50 K pondelkovým útokom na webové stránky viacerých dánskych politických strán sa prihlásili proruskí hekeri. K ich útokom došlo v predvečer komunálnych a regionálnych volieb.

Weby Konzervatívnej ľudovej strany a Jednotnej kandidátky boli v pondelok ráno nakrátko nedostupné, informoval reportér AFP. Kybernetický útok zasiahol tiež online denník The Copenhagen Post v angličtine.

„Vážení čitatelia, naša webová stránka je v súčasnosti nedostupná… Dánska obranná spravodajská služba nás informovala, že išlo pravdepodobne o DDoS útok, ktorého cieľom sme boli v dôsledku pozornosti venovanej lokálnym voľbám,“ uviedol The Copenhagen Post na Instagrame.

Pri DDoS útoku páchatelia preťažia webovú stránku, sieť či inú online službu veľkým množstvom požiadaviek a tým ju znefunkčnia.

Proruská heckerská skupina NoName057 na sociálnych sieťach potvrdila, že útočila na weby niekoľkých dánskych politických strán aj verejnoprávneho vysielateľa DR. Ten pre AFP uviedol, že „nezaregistroval žiadne incidenty, ktoré by ovplyvnili schopnosť DR fungovať normálne“.

AFP pripomína, že rovnaká skupina sa minulý týždeň prihlásila ku kybernetickým útokom na dánske štátne webové stránky, spoločnosť z oblasti obranného sektora a na systémy viacerých dánskych obcí.

Dánska spravodajská služba začiatkom novembra varovala, že v súvislosti s komunálnymi voľbami existuje vysoká pravdepodobnosť kybernetických útokov.

15:45 Maďarsko nebude mať politické zastúpenie na stretnutí ministrov pre záležitosti Európskej únie, ktoré sa má konať v ukrajinskom Ľvove. Témou neformálnej schôdzky má byť otázka pokroku Ukrajiny na ceste k členstvu v EÚ. Podľa servera telex.hu to v pondelok oznámil maďarský minister zodpovedný za záležitosti EÚ János Bóka, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Bóka v pondelok potvrdil, že dostal pozvanie na schôdzku do Ľvova a už naň aj odpovedal. Podľa ministra je takéto stretnutie v rozpore s politickými a procedurálnymi princípmi, na ktorých sa doteraz predsedníctva riadili. „Nevidím politickú pridanú hodnotu v konštruktívnej diskusii o rozširovaní, ako to predsedníctvo očakáva. Uskutoční sa totiž na území kandidátskej krajiny, a to bez prítomnosti ostatných kandidátov,“ povedal maďarský minister.

„Myslím si, že je to skôr súčasť politického divadla než vecnej a fundovanej diskusie,“ argumentoval Bóka, prečo sa maďarská vláda na patričnej úrovni na schôdzke nezúčastní. „Nechceme sa podieľať na tejto politickej dráme,“ podčiarkol.

Ukrajina v decembri v Ľvove usporiada neformálne zasadnutie ministrov pre európske záležitosti členských štátov EÚ. Vyplýva to z listu, ktorý im 11. novembra zaslal podpredseda ukrajinskej vlády Taras Kačka spoločne s Dánskom, ktoré predsedá Rade EÚ.

„Schôdzka poskytne príležitosť zhodnotiť dosiahnuté výsledky, podeliť sa o úvahy o ďalších krokoch a potvrdiť politickú podporu reformným a integračným snahám Ukrajiny,“ píše sa v liste k rokovaniu, ktoré sa bude konať od 10. do 11. decembra v meste na západe Ukrajiny.

Európska komisia v nedávnej výročnej správe poukázala na to, že Ukrajina dosiahla pokrok v kľúčových reformách a preukázala odhodlanie pokračovať na svojej ceste do EÚ. Zároveň však podľa Komisie nesmie poľaviť v boji proti korupcii.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Jej prijatie, ktoré si vyžaduje jednomyseľnosť krajín EÚ, však odmieta maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý blokuje oficiálne začatie rokovaní o prístupových kapitolách.

Návrhy pozmeniť tieto pravidlá a namiesto jednomyseľnosti pristúpiť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou však zatiaľ nezískali dostatočnú podporu. Nemenované zdroje magazínu Politico uviedli, že súčasný plán je zabezpečiť, aby Ukrajina – spolu so susedným Moldavskom – mohla začať pracovať na ďalších reformách bez čakania na oficiálne schválenie.

„Cieľom je urobiť čo najviac bez nutnosti čakať. Potom, keď Maďarsko už nebude mať právo veta, budeme môcť konať bez odkladov,“ povedal jeden z nemenovaných zdrojov magazínu.

15:15 Európska komisia (EK) ponúkla významné záruky za svoju pôžičku Ukrajine vo výške 140 miliárd eur, financovanú zo zmrazených ruských aktív, aby upokojila Belgicko. To sa obáva, že ponesie negatívne následky tohto kroku, teda že bude musieť tieto peniaze Rusku jedného dňa vrátiť, a bojí sa tiež straty dôvery zahraničných vkladateľov, informuje portál Politico.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v liste 27 členským štátom EÚ odoslanom v pondelok uviedla, že krajiny eurobloku sú pripravené znášať riziká ruských odvetných krokov v nadchádzajúcich rokoch.

Ako ďalší ústupok belgickému premiérovi Bartovi De Weverovi EK uviedla, že krajiny EÚ budú znášať riziká „aj po tom, ako bude blokovanie aktív zrušené.“ Politico pripomína, že De Wever žiada finančné záruky od zvyšku bloku, aby sa ochránil pred právnikmi Kremľa, ktorí by mohli žiadať, aby peniaze vrátil do Moskvy. Pre Belgicko ide o problém, keďže má s Ruskom podpísanú bilaterálnu investičnú zmluvu. Väčšina z ruských aktív – približne 200 miliárd eur – je uložená v depozitári spoločnosti Euroclear, ktorá sídli v Bruseli.

„Záruky by sa tiež vzťahovali na riziká vyplývajúce z bilaterálnych investičných zmlúv, ktoré sú spojené so zmrazením ruských štátnych aktív,“ uviedla von der Leyenová.

Spomínaný dokument obsahuje dve ďalšie možnosti financovania, ktoré je potrebné zvážiť, ak ruské aktíva nebudú použité na financovanie pôžičky. V oboch prípadoch by EÚ platila z vlastného vrecka, aby podporila Ukrajinu.

AFP, ktorá taktiež nahliadla do spomínaného listu, informuje, že prvou navrhovanou možnosťou je, aby členské štáty garantovali dotácie pre Ukrajinu a využili voľný priestor v centrálnom rozpočte EÚ na ich krytie. Druhým je spoločné požičanie týchto prostriedkov.

„Je jasné, že neexistujú jednoduché riešenia. Toto však zároveň odráža rozsah výzvy a historický charakter povinností, ktoré pred Európou stoja v tomto historickom okamihu pre Ukrajinu,“ uvádza sa ďalej v spomínanom liste.

Ukrajina bude podľa Leyenovej potrebovať viac ako 70 miliárd eur dodatočnej finančnej pomoci, aby sa v budúcom roku dokázala brániť a udržať chod vlády počas pokračujúcej vojny s Ruskom. Odvolávajúc sa na prognózy Medzinárodného menového fondu, ktoré predpokladajú, že vojna Ruska na Ukrajine skončí do konca budúceho roka, Leyenová uviedla, že potreba pomoci pre Kyjev dosiahne v roku 2026 viac než 70 miliárd eur a v roku 2027 64 miliárd eur.

15:00 Rumunské úrady v pondelok uviedli, že evakuujú dedinku v blízkosti ukrajinských hraníc po tom, čo ruský dronový útok na juh Ukrajiny spôsobil požiar na lodi prevážajúcej skvapalnený ropný plyn (LPG). Od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 ruská armáda opakovane útočí na ukrajinské dunajské prístavy, čo opakovane vyvolalo obavy aj v susednom Rumunsku, kam dopadli zvyšky ruských dronov.

Rumunské úrady v pondelok oznámili, že po nočnom útoku dronu na dunajský prístav Izmajil na juhu Ukrajiny sa vznietila loď prevážajúca LPG.

Vzhľadom na „blízkosť lode k rumunskému územiu a povahu jej nákladu“ úrady nariadili evakuáciu dediny Plauru, ktorá sa nachádza na druhej strane Dunaja od ukrajinského prístavného mesta Izmajil.

Prebiehajúca evakuácia bola „preventívnym opatrením“, uviedli rumunské záchranné zložky v tlačovej správe. Pred evakuáciou dostali obyvatelia na svoje mobilné telefóny upozornenia, ktoré ich varovali pred možným pádom trosiek po útoku.

Podľa rumunského ministerstva obrany „nebolo zistené žiadne neoprávnené narušenie vzdušného priestoru“.

Oficiálne malo Plauru pred štyrmi rokmi 32 obyvateľov. Úrady uviedli, že doposiaľ evakuovali 15 ľudí, píše AFP.

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí v piatok ohlásilo predvolanie ruského veľvyslanca po tom, čo sa v noci z 10. na 11. novembra zrútili na území Rumunska, ktoré je členskou krajinou NATO, úlomky dronu.

Ruské veľvyslanectvo v Bukurešti v správe zverejnenej na Telegrame označilo predvolanie za „teatrálne“ a poprelo „špekulácie o údajnom úmyselnom narušení územnej celistvosti Rumunska“.

14:50 Ukrajina a Francúzsko podpísali v Paríži deklaráciu o zámere spolupracovať v oblasti obstarávania obranného vybavenia pre Ukrajinu. Ako uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ide o súčasť úsilia „posilniť bojové letectvo s cieľom zvýšiť ochranu našej krajiny“. Dohodu v Paríži podpísali Zelenskyj a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Čítajte viac Rafale letí na Ukrajinu. Francúzsky 'nárazový vietor' môže rozmetať ruskú prevahu na nebi, tvrdí expert

14:45 Vojna na Ukrajine stále predstavuje pre Česko bezprostredné ohrozenie a ľudia by mali byť pripravení na to, že konflikt môže v rôznej podobe dospieť aj do Českej republiky. Povedal to dnes prezident Petr Pavel v rozhovore pre Českú televíziu na pražskej Národnej triede, kam si prišiel s ďalšími politikmi a občanmi pripomenúť udalosti novembrových dní 1989, ktoré odštartovali pád komunizmu v krajine. Podporou Ukrajiny, ktorá sa vyše troch rokov bráni ruskej agresii, Česko chráni vlastnú bezpečnosť aj systém, v ktorom žije a chce ďalej žiť, uviedol.

Vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko, podľa neho neznamená len to, že sa vojenské operácie môžu rozšíriť aj mimo územia napadnutej krajiny, čo ukázalo aj opakované narúšanie vzdušného priestoru niektorých členských krajín NATO a EÚ ruskými lietadlami. Konflikt má aj dopad ekonomický a psychologický. Ak vojna trvá dlho, nastúpi logicky únava a ľudí otupí, preváži pocit, že sa vojna odohráva inde, ľudia to začínajú vnímať ako film, ako fikciu, myslí si Pavel.

Nemožno však podľa neho vnímať vojnu ako vzdialený problém, ktorý si má Ukrajina vyriešiť sama. „Dôležité je nie strašiť vojnou, ale byť pripravení na to, že ten konflikt môže v rôznej podobe dospieť aj k nám, a my by sme na to mali byť pripravení,“ poznamenal český prezident. Na princípe, že je potrebné chrániť nezávislosť suverénnej krajiny, ak ju napadne agresívna veľmoc, podľa neho nemenia ani problémy, s ktorými sa Ukrajina vyrovnáva, napríklad korupcia. „Kým agresia trvá, aj naša solidarita by mala pokračovať,“ dodal Pavel.

14:40 Ukrajina chce kúpiť od Francúzska až 100 bojových lietadiel Rafale. „Je to veľký historický moment. Sto bojových lietadiel Rafale je novou etapou pre náš priemysel a pre náš ľud,“ povedal Zelenskyj a dodal, že dnes podpísané dokumenty umožňujú dostať lietadlá do roku 2035. „Ukrajina nie je na svoju obranu sama,“ uviedol ukrajinský prezident.

„Dnes sme vstúpili do novej etapy,“ uviedol Macron s tým, že Francúzsko a Ukrajina posilňujú vzájomnú spoluprácu v obrannom priemysle. Dnes podpísané dohody podľa neho počítajú s okamžitými dodávkami bezpilotných prostriedkov, dronov, ktoré ničia ďalšie drony, a presne navádzaných bômb. V ďalších rokoch Francúzsko chce Ukrajine dodať systémy SAMP-T novej generácie. Macron potom spomenul „akvizíciu až 100 bojových lietadiel Rafale, našich stíhačiek poslednej generácie“. Cieľom dlhodobých dodávok podľa Macrona je „regenerácia ukrajinskej armády“ po konflikte tak, aby bola schopná odstrašiť Rusko. Okrem toho francúzska spoločnosť Alstom má dodať Ukrajine aj 55 rušňov.

Macron a Zelenskyj dnes navštívili aj štáb mnohonárodných síl v Paríži, ktoré by mohli byť rozmiestnené v prípade prímeria na línii kontaktu. „Sme pripravení,“ uviedol Macron. „Sme odhodlaní posilniť naše sankcie proti Rusku v spolupráci so Spojenými štátmi,“ uviedol ďalej Macron s tým, že Rusko sa rozhodlo pokračovať s vojnou.

14:35 Ruské vzdušné útoky na Ukrajinu pripravili v pondelok o život piatich ľudí a zničili budovu materskej školy na juhu krajiny, uviedli tamojšie úrady.

Traja ľudia zahynuli a ďalších 13 utrpelo zranenia počas útoku na obytnú časť mesta Balaklija, nachádzajúcej sa na frontovej línii v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, uviedli miestne pohotovostné zložky. Ako dodali, medzi zranenými sú štyri deti.

Útok odsúdila ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská. „Agresor zničil niekoľko bytových domov a škôlku. Nehumánny útok, ktorý sa nedá ospravedlniť," uviedla na sociálnych sieťach.

Neskorší ruský nálet následne pripravil o život ďalších dvoch civilistov v Dnepropetrovskej oblasti, hlásili miestne úrady. V dôsledku ruského dronového útoku na dunajský prístav Izmajil v Odeskej oblasti vypukol požiar aj na lodi prevážajúcej skvapalnený ropný plyn. Loď sa plavila pod tureckou vlajkou, citovala AFP tamojších predstaviteľov.

14:10 Európa nie je pripravená účinne reagovať na ruské dronové útoky a na zlepšenie protivzdušnej obrany musí do svojich plánov zahrnúť aj „bojom overené“ ukrajinské vojenské kapacity, povedal v pondelok eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius.

Podľa neho 27‑členný blok len teraz začína zapĺňať medzery v protivzdušnej obrane po tom, čo stíhačky Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v septembri zostrelili ruské drony nad Poľskom. „Prečo sme potrebovali viac než dva roky a ruskú provokáciu dronmi proti Poľsku, pobaltským štátom a Rumunsku, aby sme pochopili, že nie sme pripravení ruské drony detegovať a efektívne likvidovať?“ povedal Kubilius.

NATO po incidente posilnilo svoju východnú hranicu a rozmiestňuje na nej viac protidronových systémov. EÚ zároveň oznámila zámer vybudovať vlastnú sieť obrany proti dronom, avšak podrobnosti zatiaľ nie sú jasné a realizácia pravdepodobne potrvá roky.

Kubilius zdôraznil, že európske krajiny musia do svojich obranných plánov zahrnúť aj Ukrajinu a jej približne 800‑tisícovú armádu, ktorá má skúsenosti z bojov. „Ak to neurobíme, dopustíme sa historickej chyby, ktorá nás oslabí. A oslabí aj Ukrajinu,“ povedal.

Snaha posilniť obranu EÚ prichádza v čase, keď európske spravodajské služby varujú, že ruský prezident Vladimír Putin by sa v nasledujúcich rokoch mohol pokúsiť zaútočiť na členskú krajinu NATO, ak sa vojna na Ukrajine skončí.

Čítajte viac Čím Slovensko chráni nebo? Ochranu pred dronmi máme, podľa Kaliňáka je problémová. Armáda hovorí iné

14:00 Ukrajina nemá „žiadnu šancu“ poraziť Rusko vo vojne a pokračujúca finančná podpora zo strany Európskej únie je „úplne šialená“. Ako referuje web Politico, v rozhovore pre podcast MD MEETS to povedal maďarský premiér Viktor Orbán.

Tvrdí, že financovanie Ukrajiny „ekonomicky a finančne zabíja“ EÚ. „Už sme spálili 185 miliárd eur a naším zámerom je spáliť ešte viac. Financujeme krajinu, ktorá nemá šancu vyhrať vojnu,“ povedal Orbán.

Maďarsko v minulosti blokovalo predĺženie sankcií EÚ proti Rusku aj finančnú podporu pre Ukrajinu a lobovalo za výnimku z amerických sankcií na ruskú ropu.

Orbán v rozhovore tiež obvinil lídrov EÚ, že zámerne predlžujú konflikt, aby si zlepšili vyjednávaciu pozíciu pri mierových rokovaniach. „Myslia si, že musíme pokračovať vo vojne, aby sme viac podporovali Ukrajinu. Je to úplne nesprávne,“ vyhlásil.

Podľa Orbána by Európa mala zaujať postoj k Ukrajine „na základe európskeho záujmu“. Dodal, že ho nezaujíma, či Moskva vyhráva alebo prehráva, ale zaujíma ho „budúcnosť európskych národov, vrátane Maďarov“ a „nový bezpečnostný systém“.

Obavy, že posilnené Rusko by mohlo zaútočiť na ďalšiu členskú krajinu EÚ alebo NATO, odmietol. „Je smiešne tvrdiť, že Rusi zaútočia na EÚ alebo NATO, jednoducho preto, že nie sú dosť silní. My sme oveľa silnejší,“ vyhlásil.

13:55 Letisko v dánskom meste Aalborg na severe krajiny bolo v nedeľu večer na niekoľko hodín uzavreté po tom, ako v jeho okolí zaznamenali drony. Podľa hovorcu štátnej spoločnosti pre riadenie letovej prevádzky Naviair Jana Eliassena boli pozastavené všetky odlety a prílety od 21:30 do 23:15. Dodal, že zatvorenie letiska zasiahlo štyri lety. „Na mieste preverujeme situáciu,“ uviedla polícia.

Incident sa stal takmer dva mesiace po tom, čo sa nad Dánskom objavili neidentifikované drony. Koncom septembra zaznamenali bezpilotné lietadlá nad letiskami v Aalborgu, Esbjergu, Sönderborgu a nad leteckou základňou Skrydstrup.

Dánski vyšetrovatelia zatiaľ nezistili, kto stojí za letmi dronov nad krajinou, ale premiérka Mette Frederiksenová naznačila, že za nimi môže byť Rusko. „Hlavnou krajinou, ktorá predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Európy, je Rusko,“ povedala Frederiksenová.

Čítajte viac Moskva chce, aby Európu pohltil strach. Drony? Bol to ruský štátny teror, tvrdí poľský europoslanec

13:10 Ukrajina chce kúpiť od Francúzska až 100 bojových lietadiel Rafale. Zelenskyj a Macron dohodu podpísali na základni Villacoublay, kam ukrajinský prezident priletel dnes dopoludnia.

„Je to veľký historický moment. Sto lietadiel Rafale je novou etapou pre náš priemysel a pre náš ľud,“ povedal Zelenskyj vo vyhlásení, ktoré odvysielala stanica TF1 Info. Už v nedeľu Zelenskyj tvrdil, že vo Francúzsku podpíše historickú dohodu. „Je to veľký deň,“ komentoval podpis Macron.

Dohoda uvádza, že obstarané zbrane by mali byť novej výroby. Podľa francúzskych expertov dodávka tak vysokého počtu lietadiel potrvá najmenej niekoľko rokov. Nákup si tiež vyžiada náročný výcvik pilotov. Otázky sú otvorené aj ohľadom financovania, znie v prvých reakciách analytikov. Dnes podpísaná dohoda ešte nie je nákupná zmluva.

12:50 V pondelok Poľsko znovu otvorilo cestné hraničné priechody Bobrowniki – Berastavica a Kužnica Bialostocka – Bruzhi, ktoré boli doteraz uzatvorené. Vláda zároveň oznámila, že bude ich fungovanie sledovať z hľadiska bezpečnosti. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správy agentúry PAP.

Premiér Donald Tusk zdôvodnil krok situáciou obyvateľov Podleského vojvodstva a uviedol, že po sprísnení ochrany je táto hranica najbezpečnejšou v Európe. Rozhodnutie vzniklo po konzultáciách s ministrom vnútra Marcinom Kierwiňským a ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom.

Priechod Bobrowniki – Berastavica je otvorený pre osobnú dopravu a pre nákladné vozidlá registrované v krajinách EÚ, EFTA a vo Švajčiarsku. Kužnica Bialostocka – Bruzhi funguje pre osobné autá, nie však pre autobusy.

Ministerstvo vnútra vo Varšave uviedlo, že cieľom je obnoviť pohyb osôb a tovarov v záujme podnikateľov a cestujúcich. Pri zvýšenom riziku vláda zváži opätovné uzavretie priechodov.

12:10 Ukrajina kúpi od Francúzska až 100 bojových lietadiel Rafale. Uviedol to Elyzejský palác po dnešnom podpísaní dohody zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, napísala agentúra AFP. Nákup novinárom potvrdil aj ukrajinský prezident Zelenskyj.

Zelenskyj a Macron dohodu podpísali na základni Villacoublay, kam ukrajinský prezident priletel dnes dopoludnia. Zelenskyj v rozhovore s novinármi podľa stanice TF1 Info povedal, že Ukrajina na základe dokumentu objednáva 100 bojových lietadiel Rafale. Krátko potom Elyzejský palác informoval, že dokument obsahuje dohodu na nákup až 100 týchto bojových lietadiel.

Nie je jasné, či všetky lietadlá budú novej výroby. Podľa francúzskych expertov každopádne dodávka tak vysokého počtu lietadiel potrvá najmenej niekoľko rokov. Nákup si tiež vyžiada náročný výcvik pilotov.

Na konci októbra švédsky premiér Ulf Kristersson oznámil, že Ukrajina podpísala dohodu na nákup 100 až 150 bojových lietadiel JAS-39 Gripen. Podľa agentúr išlo o predbežnú dohodu.

12:05 India v pondelok oznámila, že uzavrela „významnú“ dohodu, na základe ktorej budú Spojené štáty pokrývať takmer desatinu jej dovozu skvapalneného ropného plynu (LPG). Krok má pomôcť diverzifikovať energetické zdroje krajiny.

Podľa indického ministra pre ropu a zemný plyn Hardeepa Singha Puriho India podpísala ročný kontrakt na 2,2 milióna ton LPG z amerického pobrežia Mexického zálivu, čo predstavuje takmer 10 percent jej ročného dovozu. Ide o „prvý štruktúrovaný kontrakt na dodávky LPG z USA pre indický trh“, uviedol Puri.

Vzťahy medzi Washingtonom a Naí Dillí sa zhoršili v auguste po tom, ako prezident Donald Trump zvýšil clá na indický tovar na 50 percent. Americkí predstavitelia zároveň obvinili Indiu, že nákupom lacnej ruskej ropy podporuje vojnu Moskvy proti Ukrajine.

Štátom podporovaná rafinéria HPCL‑Mittal Energy v októbri oznámila zastavenie nákupov ruskej ropy v reakcii na sankcie, ktoré Washington uvalil na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti.

12:00 Ministerstvo obrany v Moskve dnes uviedlo, že ruské sily dobyli ďalšie tri dediny na východe Ukrajiny – po jednej v Doneckej, Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti.

Podľa ministerstva ide o obce Haj v Dnepropetrovskej oblasti, Platonivka v Doneckej oblasti a Dvoričanske v Charkovskej oblasti. Informáciu nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, ukrajinská strana vec doteraz nekomentovala.

Analytici britského denníka The Telegraph uviedli, že ukrajinská armáda v uplynulých dňoch posilnila svoje jednotky pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti, ktorý čelí hlavnému náporu ofenzívy ruských síl. Tým však oslabila ďalšie frontové úseky, čo Rusi využili pre svoje lokálne prelomy. Situácia sa z pohľadu Ukrajiny horší predovšetkým v Záporožskej oblasti.

Moskva zosilňuje ofenzívu v čase, keď ustrnulo americké diplomatické úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine. Ruské vojská v plnom rozsahu vpadli na Ukrajinu vo februári 2022 na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

11:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priletel dnes dopoludnia na návštevu Francúzska. Na letisku na základni Villacoublay ho privítal francúzsky prezident Emmanuel Macro. Zelenskyj očakáva uzavretie historickej dohody, ktorá podľa neho posilní ukrajinské letectvo a protivzdušnú obranu.

Obaja prezidenti si na základni francúzskeho letectva prezreli vojenskú techniku. V Paríži ich potom čaká stretnutie na štábe mnohonárodnostných síl, ktoré by mohli pôsobiť na Ukrajine v prípade prímeria, pracovný obed a tlačová konferencia. Popoludní sa Zelenskyj zúčastní na fóre o bezpilotných prostriedkoch, kľúčovom type zbraní v konflikte s Ruskom.

V nedeľu Zelenskyj uviedol na sieti X, že v Paríži uzavrie historickú dohodu „na posilnení nášho bojového letectva a protivzdušnej obrany“. Podľa francúzskej tlače by Zelenskyj a Macron mohli uzavrieť dohodu na dodávky bojových lietadiel Rafale. Očakáva sa tiež, že by sa obaja prezidenti mohli dohodnúť na dodávke ďalších protivzdušných systémov SAMP-T či striel dlhého doletu Storm Shadow, ktoré francúzska armáda nazýva SCALP.

Pre Zelenského ide o deviatu návštevu Francúzska od začiatku vojny vo februári 2022. Francúzsko podporilo Ukrajinu vojenskými dodávkami, napríklad húfnic Caesar, už spomínaného systému SAMP-T a bojových lietadiel Mirage 2000, uviedla agentúra AFP.

10:45 Grécko v nedeľu podpísalo dohodu s Ukrajinou o dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG) amerického pôvodu. Počas náročnej zimy majú pomôcť ťažko skúšanej krajiny zasiahnutej vojnou, ktorej energetická infraštruktúra bola poškodená ruskými útokmi.

Dohodu, ktorá bude platiť od decembra 2025 do marca 2026, uzavreli počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Aténach na úvod jeho európskeho turné zameraného na posilnenie obrany a energetickej bezpečnosti Ukrajiny pred zimnými mesiacmi.

Grécka štátna plynárenská spoločnosť DEPA Commercial a ukrajinský Naftohaz oznámili, že dohoda predstavuje „zásadný krok k posilneniu regionálnej energetickej spolupráce a európskej energetickej bezpečnosti“.

Na slávnostnom podpise dohody bola i americká veľvyslankyňa v Grécku Kimberly Guilfoyleová. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a Zelenskyj zdôraznili, že dohoda umožní „podporiť Ukrajinu počas náročnej zimy“.

Mitsotakis označil Grécko za „prirodzenú bránu pre americký skvapalnený zemný plyn, ktorý nahradí ruský plyn v regióne“ a vyzdvihol dohodu ako „rozhodujúci krok k definitívnej energetickej nezávislosti od ruského plynu“. Väčšina krajín EÚ nedávno schválila zákaz dovozu ruského zemného plynu do roku 2027, aby oslabila financovanie ruskej vojny.

Okrem energetickej spolupráce Mitsotakis prisľúbil podporu Ukrajine pri povojnovom obnove a prehĺbenie obranných vzťahov, vrátane spolupráce v oblasti námorných bezpilotných systémov, spoločných cvičení a zdieľania informácií o námorných hrozbách.

Zelenskyj vyjadril vďaku americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za možnosť prijímať plyn nielen z Grécka, ale aj americký plyn cez Grécko. Dohoda je podľa neho významnou súčasťou komplexného energetického balíka pripraveného na túto zimu. Ukrajinský prezident upozornil, že ruské útoky takmer každú noc zasahujú energetickú infraštruktúru Ukrajiny, vrátane elektrární, plynových zariadení a tepelných elektrární.

Návšteva Zelenského v Grécku bola jeho prvou od roku 2023 a prišla po oznámení významných energetických projektov v Grécku podporovaných USA. Grécko plánuje spolupracovať s americkými firmami na zvýšení dodávok amerického LNG do svojich terminálov.

Spustenie Transjadranského plynovodu spájajúceho Grécko a Bulharsko umožnilo vytvorenie „vertikálneho“ koridoru na dodávky plynu do Bulharska, Rumunska, Moldavska, Maďarska, na Ukrajinu a na Slovensko. Otvorenie skladovacích kapacít v prístave Alexandroupolis pri grécko-tureckých hraniciach, kde prichádza americký LNG, tiež pomáha oslabiť ruský trh v regióne.

10:40 Generálna riaditeľka medzinárodnej depozitnej organizácie Euroclear Valerie Urbainová je pripravená zažalovať Európsku komisiu, ak sa rozhodne skonfiškovať aktíva ruskej centrálnej banky v celkovej hodnote 180 miliárd eur v prospech Ukrajiny. Vyhlásila to v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.

Čítajte viac Depozitár Euroclear zažaluje Európsku úniu v prípade skonfiškovania zmrazených ruských aktív

10:15 Francúzsko posiela do Ruska zrecyklovaný urán na spracovanie na jeho opätovné použitie napriek vojne, ktorú Kremeľ vedie proti Ukrajine. Upozornila na to v nedeľu francúzska pobočka medzinárodnej environmentálnej organizácie Greenpeace.

Členom organizácie sa v sobotu podarilo natočiť nakládku približne desiatich kontajnerov s rádioaktívnymi označeniami na nákladnú loď v prístave Dunkerque. Plavidlo registrované v Paname sa podľa organizácie pravidelne používa na prepravu obohateného alebo prírodného uránu z Francúzska do Petrohradu. Tentoraz však išlo o prvú zásielku zrecyklovaného uránu za posledné tri roky.

„Nie je to nelegálne, ale je to nemorálne,“ povedala pre agentúru AFP šéfka jadrovej kampane Greenpeace vo Francúzsku Pauline Boyerová.

Dodala, že Francúzsko by malo ukončiť kontrakty s ruskou štátnou spoločnosťou Rosatom, ktorá už tri roky okupuje ukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň.

Štátom kontrolovaná energetická spoločnosť EDF podpísala v roku 2018 kontrakt v hodnote 600 miliónov eur s dcérskou firmou Rosatomu Tenex na spracovanie zrecyklovaného uránu, ktorá v sibírskom Seversku prevádzkuje jediné zariadenie na svete schopné vykonávať kľúčové časti procesu konverzie zrecyklovaného uránu na obohatený zrecyklovaný urán.

Podľa Greenpeace sa späť do Francúzska vracia len asi desať percent takto obohateného uránu, ktoré využíva elektráreň Cruas na juhu krajiny.

Francúzsko v roku 2022 nariadilo EDF zastaviť obchod s Rosatomom po tom, čo organizácia Greenpeace zmluvy odhalila.

9:01 Ruský útok v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny spôsobil požiare v prístave a energetickej infraštruktúre, uviedli v pondelok ukrajinské záchranné služby.

Útok poškodil prístavné zariadenia a niekoľko civilných lodí kotviacich pri móle, napísal na platforme Telegram ukrajinský vicepremiér pre obnovu Olexij Kuleba. „Jeden z prístavov má výpadky elektriny a špecialisti už pracujú na obnove dodávky elektriny,“ uviedol a dodal, že útok si nevyžiadal obete.

Ukrajinská energetická spoločnosť DTEK informuje, že po útoku v Odeskej oblasti zostalo bez elektriny 36 500 domácností. V ranných hodinách miestneho času bolo naďalej bez elektriny približne 32 500 domácností. DTEK hlási po nočných ruských útokoch rozsiahle škody na svojich zariadeniach.

7:58 Najmenej troch mŕtvych a desať zranených vrátane detí si vyžiadal nočný raketový útok ruských síl na obytné budovy v centrálnej časti mesta Balaklija ležiaceho v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Prostredníctvom platformy Telegram to v pondelok šéf tamojšej vojenskej správy Vitalij Karabanov. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

„Podľa predbežných informácií boli v dôsledku nočného raketového útoku na mesto Balaklija zabití traja ľudia,“ napísal Karabanov.

Medzi zranenými sú aj deti narodené v rokoch 2011, 2007 a 2010. Deväť ľudí bolo prevezených do nemocnice.

„Žiaľ, naďalej prichádzajú telefonáty o možných zraneniach,“ dodal Karabanov.

5:05 Čiernomorský prístav Novorossijsk na juhu Ruska v nedeľu obnovil nakladanie ropy po dvojdňovej odstávke, ktorú spôsobil ukrajinský útok. Vyplýva to podľa agentúry Reuters z informácií od zdrojov z odvetvia a z údajov finančnej spoločnosti LSEG.

Export ropy z Novorossijska sa zastavil v piatok, keď prístav a priľahlý ropný terminál zasiahli ukrajinské rakety a drony. Prerušenie dodávok z Novorossijska viedlo k viac ako dvojpercentnému nárastu cien ropy na svetových trhoch. Export z prístavu dosahuje 2,2 milióna barelov ropy denne, čo zodpovedá dvom percentám svetovej ponuky, napísala agentúra Reuters.

Na celkovom vývoze ropy z Ruska sa Novorossijsk podieľa zhruba pätinou. Dlhodobejšie prerušenie exportu z tohto prístavu by si vynútilo nákladné uzavretie ropných vrtov na západnej Sibíri a výrazne znížilo dodávky ruskej ropy na svetový trh, upozorňuje Reuters.

Piatkový úder bol podľa Reuters doteraz najničivejším ukrajinským útokom na ruskú infraštruktúru pre vývoz ropy cez Čierne more. Ukrajina uviedla, že na útok využila okrem iného svoju strelu s plochou dráhou letu Neptún s predĺženým doletom.

5:00 Rusko sa podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa pripravuje na útok na niektorý z východných členských štátov NATO a môže sa to stať skôr, než bolo odhadované. Predtým analytici hovorili o roku 2029, Pistorius uvádza, že to môže prísť o rok skôr. Vyplýva to z jeho rozhovoru pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).

„Táto otázka zostáva špekulatívna. Vojenskí experti a spravodajské služby môžu približne odhadnúť, kedy Rusko obnoví svoje ozbrojené sily natoľko, aby bolo schopné zaútočiť na členského štátu NATO na východe. Vždy sme hovorili, že to sa môže stať od roku 2029. Teraz existujú odhady, že to môže byť skôr“. Hovorí o roku 2028 a sú aj odhady, že by to mohlo byť ešte skôr, pretože Putin „rýchlo buduje svoj arzenál“, napriek vojne na Ukrajine. NATO je schopné sa brániť, hovorí Pistorius, má značný konvenčný aj jadrový potenciál, ale je potrebné rozvíjať obranné schopnosti.