Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 364 dní
- Nepriateľ začal s prípravami na vojnu, tvrdí veliteľ poľskej armády
- Ruské drony poškodili budovu redakcie Suspiľne v Dnipre
- Sánchez počas návštevy Zelenského v Madride prisľúbil ďalšiu pomoc Ukrajine
- Peklo na Zemi: obrancovia Kosťantynivky zverejnili snímky z obliehaného mesta, uviazli v ňom tisíce civilistov
Čítajte viac 1363. deň: Pistorius: Rusko môže zaútočiť na štát NATO pred rokom 2029
23:40 Ukrajinský súd poslal na 60 dní do väzby bývalého vicepremiéra Oleksija Černyšova v súvislosti s korupčným škandálom v energetike. Ako možnú kauciu stanovil sumu 51 miliónov hrivien (25,6 milióna korún), informovali dnes ukrajinské médiá.
Protikorupčný úrad NABU minulý týždeň uviedol, že ukrajinské úrady obvinili sedem ľudí v súvislosti s korupciou v energetickom sektore. Skupina podľa vyšetrovateľov získala na úplatkoch 100 miliónov dolárov. Centrom škandálu je spoločnosť Enerhoatom, prevádzkovateľ ukrajinských jadrových elektrární. Dvaja podozriví, vrátane niekdajšieho blízkeho spolupracovníka prezidenta Volodymyra Zelenského Tymura Mindiča, utiekli do zahraničia.
Podľa serveru RBK-Ukrajina účastníci korupčnej schémy odovzdávali vybrané peniaze Černyšovovi. Išlo o 1,2 milióna dolárov a približne 100 000 eur v hotovosti. Navyše podľa serveru dostal vicepremiér 500 000 dolárov cez svoju manželku po tom, čo sa stal podozrivým v inom prípade.
Černyšov vinu poprel. O uvalenie väzby požiadali Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a protikorupčná prokuratúra (SAP). Na nahrávkach hovorov medzi členmi skupiny, ktoré NABU získal, mal bývalý vicepremiér prezývku Che Guevara. Čelí obvineniu z nezákonného obohacovania, za čo mu hrozí trest odňatia slobody na päť až desať rokov.
Černyšov zastával pozíciu podpredsedu ukrajinskej vlády a ministra pre národnú jednotu od decembra 2024 do júla tohto roka. V rokoch 2022 až 2024 bol predsedom predstavenstva ukrajinskej energetickej spoločnosti Naftohaz.
23:15 Rusko začalo stavbu ďalšieho ľadoborca s jadrovým pohonom napriek ekonomickým ťažkostiam spôsobeným útočnou vojnou Kremľa proti Ukrajine. Putin udelil povolenie na diaľku.
Čítajte viac „Povolenie udelené.“ Rusko napriek vojne začalo stavať atómový ľadoborec Stalingrad
22:10 Španielsky premiér Pedro Sánchez oznámil nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 817 miliónov eur proti ruskej invázii. Pomoc prisľúbil počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenskeho v Madride, informuje Reuters.
Na spoločnej tlačovej konferencii španielsky premiér upresnil, že približne 300 miliónov eur pôjde na „obranné vybavenie“.
Španielsko zakúpi vojenský materiál v hodnote 100 miliónov eur v rámci mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), prostredníctvom ktorého Spojené štáty predávajú zbrane partnerom z NATO a tí ich následne dodávajú Kyjevu, dodal premiér.
Balík pomoci zahŕňa príspevok vo výške 200 miliónov eur pre spoločnosti investujúce do obnovy Ukrajiny, s osobitným zameraním na energetiku, dopravu a vodárenstvo.
Agentúra AFP dopĺňa, že lídri podpísali viacero bilaterálnych dohôd, vrátane opatrení na boj proti dezinformáciám z Ruska.
Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii vyhlásil, že Kyjev sa pokúsi obnoviť diplomatický proces s cieľom ukončiť vojnu s Ruskom. „Je dôležité cítiť v tejto veci podporu,“ povedal Zelenskyj po boku španielskeho premiéra.
Zdôraznil význam moderných radarov, technológií dronov, systémov protivzdušnej obrany a munície, o ktoré spojencov žiadal. Dodal, že v stredu plánuje s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom diskutovať o tom, ako na Ukrajinu priniesť „spravodlivý mier“.
Sánchezova kancelária ešte v pondelok uviedla, že návšteva ukrajinského prezidenta „opätovne potvrdí záväzok Španielska voči Ukrajine vo všetkých oblastiach“.
21:40 Poslanci z ukrajinskej opozičnej strany Európska solidarita bývalého prezidenta Petra Porošenka zabránil hlasovaniu o odvolaní ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka a ministerky energetiky Svitlany Hrynčukovej. Obaja sú zapletení do rozsiahleho korupčného škandálu v energetickom sektore a opozícia požaduje odstúpenie celej vlády premiérky Julije Svyrydenkovej. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Ukrajinské protikorupčné úrady zistili, že rozsiahla zločinecká sieť ovplyvňovala strategické štátne podniky vrátane štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom a jej členovia preprali úplatky vo výške približne 100 miliónov dolárov. Hlavným podozrivým v kauze je Timur Mindič, priateľ a bývalý obchodný partner prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ukrajinský prezident v reakcii navrhol odvolať Hrynčukovú a Haluščenka, ktorý v minulosti viedol aj rezort energetiky. Hlasovaniu o ich odvolaní z funkcie však opoziční poslanci fyzicky zabránili blokovaním rečníckeho pultu a požadujú namiesto toho odchod celého vládneho kabinetu.
Predseda parlamentu Ruslan Stefančuk schôdzu prerušil a podľa jedného z opozičných poslancov by sa hlasovanie malo uskutočniť v stredu.
Poslanci Zelenského strany Sluha národa obvinili opozičných politikov z blokovania činnosti zákonodarného zboru. „Kým jedni zlodeji utekajú a skrývajú sa, iní – populistickí politici – hrajú divadlo,“ povedal poslanec vládnej strany Danylo Hetmancev.
20:24 Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) privítal na Úrade vlády SR generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Fico ho požiadal o posilnenie protivzdušnej obrany SR. Premiér zopakoval, že Slovensko nebude Ukrajine dodávať smrtiace zbrane s výnimkou komerčných kontraktov. Bude však pokračovať v poskytovaní nesmrtiacej pomoci.
Čítajte viac Fico rokoval s Ruttem: Žiada posilnenie protivzdušnej obrany pre Slovensko, no dodávky zbraní Ukrajine odmieta
19:57 Ruský priemyselný konglomerát Rostec uviedol, že od roku 2022 klesol jeho zbrojársky export zhruba o polovicu, keďže prioritou sa stali dodávky pre ruskú armádu. V dohľadnej dobe však počíta s oživením vývozu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Do invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 bolo Rusko druhým najväčším vývozcom zbraní na svete, hneď po USA. Objem vývozu však výrazne klesol, „keďže sme museli začať vo zvýšenej miere zabezpečovať našu armádu,“ povedal na okraj leteckého veľtrhu v Dubaji šéf Rostecu Sergej Čemezov.
V dohľadnom období by sa však situácia okolo exportu mala zmeniť. „Ubezpečujem vás, že v blízkej budúcnosti náš export opäť začne rásť. Zvýšili sme výrobné kapacity aj samotnú produkciu, takže budeme schopní nielen splniť potreby našej armády, ale zásobovať aj našich partnerov,“ povedal Čemezov.
Nevybavené exportné objednávky Rostecu presiahli 60 miliárd USD (51,76 miliardy eur), uviedli začiatkom novembra ruské médiá, ktoré sa odvolali na údaje konglomerátu. Podľa Čemezova má viacero krajín veľký záujem o nové bojové lietadlo Suchoj Su-57, podrobnosti však neuviedol.
Okrem toho divízia Rostecu, spoločnosť United Aircraft Corporation, pokračuje vo výrobe dopravného lietadla MS-21, ktoré by malo na ruskom trhu nahradiť Airbus A320 a Boeing 737. Očakáva sa, že do prevádzky by sa mohlo dostať na budúci rok. Menšia verzia stroja so 140 sedadlami sa podľa Čemezova očakáva do dvoch rokov.
(1 EUR = 1,1593 USD)
18:30 Ukrajinská armáda úspešne zaútočila strelami ATACMS proti vojenským cieľom na území Ruska, uviedol na telegrame ukrajinský generálny štáb bez ďalších podrobností. Strely ATACMS dodávajú Ukrajine Spojené štáty. Variant týchto striel s najdlhším doletom dosiahne do vzdialenosti 300 kilometrov.
„Ukrajinská armáda úspešne použila taktické balistické strely ATACMS na presný útok na vojenské ciele na území Ruska,“ oznámil generálny štáb a dodal, že ide „významný vývoj, ktorý je dokladom toho, že Ukrajina je neochvejne odhodlaná brániť svoju suverenitu“.
Tvrdenie znepriatelených strán v podmienkach ozbrojeného konfliktu nemožno nezávisle overiť.
Ruskojazyčný telegramový kanál Astra pripomína, že ukrajinská armáda ATACMS na útok na územie Ruska prvýkrát použila vlani 19. novembra. Cieľom bol vtedy sklad munície pri meste Karačev v Brjanskej oblasti. Rusko v odvete vypálilo proti ukrajinskému Dnipru jednu z najnovších rakiet stredného doletu, označovanú menom Orešnik.
18:02 Rusko nútene mobilizovalo viac ako 46 000 Ukrajincov z okupovaných území patriacich podľa medzinárodného práva Ukrajine. Dnes to podľa ukrajinských médií povedal tajomník ukrajinského koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami Dmytro Usov.
„Zistili sme, že 46 327 našich občanov z okupovaných území, vrátane Krymu, bolo nútene mobilizovaných,“ povedal Usov. „Títo ľudia bojujú proti nám,“ dodal. Najväčšia časť z nich, cez 35 270, je z Krymu. Skoro 5 370 ich pochádza z Doneckej oblasti a z Luhanskej oblasti ich je 4 650. Zo Sevastopolu, najväčšieho mesta na Krymskom polostrove, ktorý má podľa ukrajinských zákonov zvláštny status, je takých vojakov tiež okolo 5 370.
Krym Rusko anektovalo už na jar 2014, časti ďalších štyroch ukrajinských regiónov obsadilo po začiatku celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ide o Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť, ktoré Moskva v septembri 2022 oficiálne vyhlásila za súčasť.
Podľa Usova sa dnes zverejnené počty vzťahujú na obdobie od februára 2022 do tohtoročného júla. Získala ich ukrajinská vojenská rozviedka a ruská strana ich potvrdila.
Usov tiež podotkol, že 16 percent zajatcov držaných v ukrajinských zajateckých táboroch sú z pohľadu Kyjeva ukrajinskí občania a že je nutné to mať na zreteli pri rokovaní s Ruskom o výmenách. „Vymieňame Ukrajincov za Ukrajincov. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zaistili, že sa nedostanú do Ruskej federácie, ale zostanú na Ukrajine,“ povedal.
17:17 Spoločnosť Rosnefť pozastavila spracovanie ropy vo svojej najväčšej rafinérii v meste Riazaň po útoku ukrajinského dronu z 15. novembra, uviedli tri zdroje z odvetvia. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy agentúry Reuters.
„Očakáva sa, že závod zostane odstavený do konca mesiaca. Neplánuje sa žiadna produkcia pred 1. decembrom,“ uviedol jeden zdroj. Gubernátor Riazanskej oblasti Pavel Malkov v sobotu ráno napísal na platforme Telegram, že „trosky z bezpilotného lietadla spôsobili požiar v jednom z priemyselných zariadení“, no neposkytol bližšie informácie o závode.
Ukrajina zintenzívnila dronové útoky hlboko v ruskom vnútrozemí a zameriava sa na ropné rafinérie, sklady a potrubia. V tomto roku zasiahla už najmenej 17 dôležitých závodov. Spracovanie ropy v Rusku však v roku 2025 kleslo len o 3 percentá, pretože rafinérie prudkému poklesu výroby palív zabránili využitím voľných kapacít na kompenzovanie škôd spôsobených útokmi.
Podľa zdrojov Reuters požiar prinútil rafinériu odstaviť hlavnú destilačnú jednotku s ročnou kapacitou vyše osem miliónov metrických ton, čo predstavuje 48 percent celkovej kapacity závodu.
Samostatná destilačná jednotka ropy sa zastavila už 24. októbra po dronovom útoku, čo znížilo kapacitu rafinérie o 26 percent. Jej opravy doposiaľ nie sú dokončené a ostatné jednotky závodu sú tiež odstavené, uvádzajú zdroje. Nie je jasné, či k tomu došlo v dôsledku útokov.
16:34 Ruskému štátnemu zbrojárskemu konglomerátu Rostech sa od roku 2022 prepadol export o polovicu, pretože prioritou sa kvôli vojne na Ukrajine stali domáce zákazky. Uviedla to dnes podľa agentúry Reuters firma. Dodala však, že v blízkej dobe očakáva oživenie exportu.
Do roku 2022, kedy začalo inváziu na Ukrajinu, bolo Rusko druhým najväčším vývozcom zbraní na svete za Spojenými štátmi. Podľa šéfa Rostechu Sergeja Čemezova však export klesol „kvôli skutočnosti, že musíme väčšinu produkcie dodávať našej armáde“.
Čemezov tiež upozornil, že aktivity podniku komplikujú sankcie, ktoré však podľa neho nemajú vplyv na celkový objem výroby. „Uisťujem vás, že v blízkej budúcnosti začneme obnovovať export. Rozšírili sme svoje kapacity a zvýšili produkciu, takže budeme schopní pokryť potreby našej armády, ale aj dodávať partnerom,“ dodal.
Ruské agentúry tento mesiac informovali, že hodnota nevybavených exportných zákaziek spoločnosti Rostěch presahuje 60 miliárd dolárov. Čemezov uviedol, že firma registruje zo strany niekoľkých krajín silný dopyt po stíhacom lietadle piatej generácie Suchoj Su-57. Podrobnejšie informácie však neposkytol.
Jedna z divízií Rostechu teraz pracuje na komerčnom lietadle MS-21, ktoré by malo v Rusku nahradiť lietadlá Airbus A320 a Boeing 737. Očakáva sa, že nový stroj bude pripravený na komerčné využitie v budúcom roku, píše Reuters. Čemezov uviedol, že lietadlo MS-21 teraz prechádza leteckými testami.
16:10 Kremeľ v utorok vládu vo Varšave obvinil z rusofóbie.
Čítajte viac „Takmer teroristický čin.“ Za incidentmi na železnici sú Ukrajinci napojení na Rusko. Kremeľ hovorí o rusofóbii
15:34 Ruský raketový útok zabil v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny sedemnásťročné dievča a zranil najmenej deväť ľudí. Uviedol to dnes šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Ďalšie dve ženy podľa úradov prišli o život pri útoku dronov v Černihivskej oblasti na severe krajiny. Dvoch ranených pri náletoch dronov hlási správa Dnepropetrovskej oblasti. Rusko uviedlo, že jeho protivzdušná obrana v noci zlikvidovala 31 ukrajinských bezpilotných lietadiel.
Rusko počas noci napadlo Ukrajinu štyrmi raketami Iskander-M a 114 dronmi, z ktorých 101 sa podarilo zneškodniť, oznámilo ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy štyroch rakiet a 13 dronov na 15 miestach.
„Sedemnásťročné dievča, ktoré bolo vážne zranené pri raketovom útoku na mesto Berestyn, zomrelo v nemocnici,“ napísal Synehubov. Z deviatich ľudí zranených pri útoku je podľa neho sedem stále v zdravotníckom zariadení. Zahynula sedemnásťročná Karyna Bachurová, ktorá tento rok získala titul ukrajinskej šampiónky v kickboxe a kozáckom dvojboji a súčasne študovala na pedagogickej škole. Podľa trénera mala dnes večer odcestovať na preteky do Rakúska, napísal server Ukrajinska pravda.
„Nočný útok na mesto Horodňa si vyžiadal dva životy,“ uviedol šéf správy Černihivskej oblasti Vjačeslav Čaus, podľa ktorého zahynuli dve ženy vo veku 75 a 72 rokov. „Bol to úplne opovrhnutiahodný útok. Rusi zaútočili na mesto útočnými dronami o polnoci, keď ľudia už spali,“ poznamenal.
**14:29 Ukrajina v noci na utorok útočila na dve tepelné elektrárne v Ruskom okupovanej časti ukrajinskej Doneckej oblasti, oznámil veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Ukrajiny Robert Brovdi. Moskvou dosadený gubernátor Denis Pušilin označil útok za bezprecedentný, bez elektriny sa podľa neho ocitlo 65 percent spotrebiteľov. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Zasiahnuté ukrajinskými dronmi boli Starobeševská a Zuivská tepelná elektráreň, uviedol Brovdi na sociálnej sieti Telegram. Spolu s príspevkom zverejnil aj video, ktoré zrejme zachytáva zábery z dronu útočiaceho na jedno zo zariadení v Doneckej oblasti.
Čítajte viac Maďara nenávidí Putin aj Orbán. Postrach Rusov by rád videl zmenu vlády v Budapešti
Pušilin na svojom kanále napísal, že v dôsledku bezprecedentného útoku na energetickú sústavu v ukrajinskej oblasti došlo k poškodenie dvoch zmienených tepelných elektrární. Mnohé usadlosti podľa neho zostali bez elektrickej energie, čo spôsobilo odstavenie kotolní a filtračných staníc. Okrem toho v niekoľkých mestách evidujú aj výpadky dodávok tepla a vody. Otvorené zostanú iba tie školy, ktoré sú zásobované teplom, dodal Pušilin.
Rusko už štvrtú zimu po sebe útočí na energetickú sieť Ukrajiny; podľa Kyjeva a jeho spojencov ide o úmyselnú a cynickú stratégiu s cieľom unaviť ukrajinských občanov. Pravidelné nočné údery spôsobujú rozsiahle výpadky siete, ktoré postihujú desaťtisíce ľudí.
Ukrajinská armáda na tieto údery reaguje a útočí na elektrárne a rozvodne v Rusku. Proti tým, ktoré zásobujú Ruskom okupované oblasti Ukrajiny, však nálety podniká menej často, uviedla agentúra DPA.
14:19 Poľské bezpečnostné zložky identifikovali dve osoby podozrivé z vykonania aktov sabotáže, počas ktorých boli poškodené koľajové trate južne od Varšavy.
Čítajte viac „Takmer teroristický čin.“ Za incidentmi na železnici sú Ukrajinci napojení na Rusko. Kremeľ hovorí o rusofóbii
13:57 Počet prestreliek v meste Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny podľa Kyjeva stúpa. Od začiatku tohto mesiaca Ukrajinci v Pokrovsku zlikvidovali 314 Rusov a 71 zranili, uviedol ukrajinský 7. výsadkový zbor. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Rusi sa podľa 7. výsadkového zboru snažia dostať do obce Hryšine, ktorá sa nachádza severozápadne od Pokrovska. Pre nemožnosť prelomenia obrany Pokrovska sa snažia mesto obísť.
Čítajte viac Z Ukrajiny prichádzajú zlé správy. Čo urobí Európa?
Zároveň Moskva pokračuje v pokusoch o oslabenie obrany mesta Myrnohrad. V ostatných dňoch ukrajinskí vojaci v Myrnohrade zničili ruskú vojenskú prieskumnú skupinu. Zaznamenávajú aj rast počtu ruských pokusov o infiltráciu Myrnohradu zo strany obce Červonyj Lyman.
13:12 Rusko skritizovalo Francúzsko za to, že uzavrelo dohodu s Ukrajinou, ktorá stanovuje jej zámer nakúpiť do 100 stíhačiek Rafale a ďalšieho vybavenia protivzdušnej obrany. Moskva v reakcii obvinila Paríž z podnecovania vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj v pondelok podpísali dohodu o spoločnom zámere, v ktorej stanovili budúce dodávky zbraní. Stalo sa tak počas Zelenského návštevy v Paríži. Hoci nejde o kúpno-predajnú zmluvu, realizovať zámer by sa mal „v časovom horizonte približne desiatich rokov“, uviedol Elyzejský palác.
„Paríž v žiadnom prípade neprispieva k mieru, ale skôr podnecuje militaristické a vojnové nálady,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku agentúry AFP. Dohodu medzi Francúzskom a Ukrajinou tiež označil za poľutovaniahodnú.
AFP pripomína, že Rusko počas vojny, ktorú rozpútalo svojou inváziou vo februári 2022, opakovane kritizuje členské štáty NATO, že dodávajú Ukrajine zbrane. Tie podľa Moskvy nemajú na bojisku žiadny vplyv.
Čítajte viac Rafale letí na Ukrajinu. Francúzsky 'nárazový vietor' môže rozmetať ruskú prevahu na nebi, tvrdí expert
„Bez ohľadu na to, aké lietadlá sa predajú kyjevskému režimu, situácia na fronte sa tým nezmení a dynamika sa nemôže zmeniť,“ povedal Peskov v utorok.
Francúzsko predtým dodalo na Ukrajinu svoje stíhačky Mirage, ale až doteraz sa nehovorilo o tom, že by Ukrajina získala moderné stíhačky Rafale, ktoré AFP označila za klenot francúzskeho bojového letectva.
12:40 V obliehanom meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny zostáva približne 4 800 civilistov. Informovala o tom Donecká oblastná vojenská administratíva, na ktorú sa vo svojom príspevku odvoláva 93. samostatná mechanizovaná brigáda „Cholodnyj Jar“.
Čítajte viac Peklo na Zemi: obrancovia Kosťantynivky zverejnili snímky z obliehaného mesta, uviazli v ňom tisíce civilistov
12:01 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa bude na stredajších rokovaniach v Turecku snažiť oživiť záujem USA o ukončenie vojny na Ukrajine. Rusko, naopak, svojho predstaviteľa do Turecka nevyšle, potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Zatiaľ sa tieto kontakty uskutočňujú bez účasti Ruska. Počkáme na informácie o tom, o čom sa vlastne bude v Istanbule rokovať,“ povedal hovorca Kremľa s tým, že ak budú zástupcovia Turecka a Witkoff chcieť Moskvu informovať o výsledkoch svojich stretnutí, Putin na to bude pripravený. (tasr)
10:52 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff v stredu navštívi Turecko, kde sa zúčastní na plánovaných rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informoval agentúru Reuters nemenovaný turecký zdroj. Zelenskyj cestu do Turecka oznámil krátko predtým, podľa svojich slov sa pokúsi oživiť mierové rokovania.
Witkoff vedie diplomatické úsilie USA o ukončenie vojny na Ukrajine. Tento rok sa niekoľkokrát v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Okrem toho pomohol sprostredkovať prímerie v Pásme Gazy a v októbri vyhlásil, že uzatváranie mierových dohôd sa pre neho „stáva nákazlivým“, pripomenul web stanice Sky News.
Turecko v tomto roku hostilo tri kolá priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Tieto rozhovory však podľa stanice BBC nepriniesli žiadne prelomové kroky. Strany sa v podstate dohodli iba na výmene vojnových zajatcov, ktoré následne aj uskutočnili.
Tieto výmeny sú momentálne pozastavené, znepriatelené krajiny však aktuálne rokujú o ich obnovení. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustem Umerov minulý týždeň viedol príslušné konzultácie v Istanbule.
Ukrajina podľa Zelenského teraz vyvinula riešenia, ktoré navrhne svojim partnerom. Hlavnou prioritou Kyjeva je urobiť všetko pre ukončenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo svojou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022, zdôraznil v utorok ukrajinský prezident. (tasr)
9:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu navštívi Turecko, aby sa pokúsil „oživiť“ mierové rokovania, oznámil to v utorok na sociálnych sieťach. Prioritou Ukrajiny je podľa neho urobiť všetko pre ukončenie vojny. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a príspevku Zelenského na sieti X.
„Pripravujeme sa na oživenie rokovaní a vyvinuli sme riešenia, ktoré navrhneme našim partnerom. Hlavnou prioritou Ukrajiny je robiť všetko možné, aby sa priblížil koniec vojny. Zároveň pracujeme na obnove výmeny zajatcov a návrate našich vojakov domov,“ napísal.
Turecko v tomto roku hostilo tri kolá priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Tieto rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine podľa stanice BBC nepriniesli žiadne prelomové kroky. Strany sa v podstate dohodli iba na výmene vojnových zajatcov, ktoré následne uskutočnili.
9:33 Spojené štáty by mali prijať nový balík sankcií, ktorý ochromí ruský priemysel a prinúti prezidenta Vladimíra Putina sadnúť si za rokovací stôl. Vyhlásil to fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre web Politico.
„Trump buď používa cukor, alebo bič. Skúsil cukor na Aljaške a počas telefonátu s Putinom. Keď si uvedomil, že Rusi sa nepohnú a nemajú záujem o mier, siahol po biči,“ povedal Stubb. Dodal, že nastal čas, aby Washington zvýšil ekonomický tlak na Moskvu a prijal ďalší balík sankcií.
Rozsiahly návrh sankcií proti Rusku, ktorý má širokú podporu v Senáte, doteraz čakal na súhlas prezidenta. Trump v nedeľu večer naznačil, že legislatíva je preňho „v poriadku“, čo otvorilo cestu k jej schváleniu. Minulý mesiac uvalila Trumpova administratíva sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil.
Fínsky prezident zdôraznil, že Putin odmieta prímerie a jediní, koho počúva, sú oligarchovia. „Ak dospejú k záveru, že ekonomicky je to príliš komplikované, potom sa veci môžu začať hýbať,“ uviedol.
9:05 Ruský útok dronmi v noci na utorok poškodil budovu, v ktorej sídli redakcia ukrajinského verejnoprávneho vysielateľa Suspiľne a ukrajinského rozhlasu Dnipro. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a webovej stránky Suspiľne.
Vysielateľ uviedol, že mesto Dnipro bolo v pondelok večer terčom „masívneho útoku“ dronov. „V dôsledku ostreľovania vypukol požiar, vyleteli okná a dvere, poškodené boli stropy budovy a strecha,“ oznámilo Suspiľne a zverejnilo aj zábery poškodeného interiéru budovy. V čase útoku sa v redakcii nenachádzali žiadni zamestnanci.
Starosta Dnipra Boris Filatov na sieti Facebook spresnil, že ruské sily pri útoku zasiahli aj televíznu vežu.
Reuters informuje, že Suspiľne je verejnoprávny vysielateľ Ukrajiny, ktorý prevádzkuje televízne, rozhlasové a online spravodajské služby prostredníctvom regionálnych redakcií po celej krajine.
8:54 Náčelník generálneho štábu poľských ozbrojených síl Wiesław Kukula vyhlásil, že kybernetické útoky a sabotáže vytvárajú priaznivé podmienky pre agresiu v krajine. Ako referuje web rp.pl, uviedol to v rozhovore pre Poľský rozhlas.
„Nepriateľ začal s prípravami na vojnu. Vytvára tu určité prostredie, ktoré by malo viesť k vytvoreniu priaznivých podmienok pre potenciálnu agresiu na území Poľska,“ povedal Kukula.
Generál prirovnal súčasné napätie k studenej vojne a roku 1939. Podľa neho dnes poľský štát závisí od svojho postoja k udalostiam a od toho, „či sa nám podarí nepriateľa vystrašiť, alebo ho naopak povzbudiť k agresii“.
„Aby som bol úprimný, stále sme v predvojnovom období, studená vojna bola tiež takýmto predvojnovým obdobím. Toto je otázka budovania takzvanej efektívnej politiky odstrašovania, do značnej miery založenej na našich obranných schopnostiach, ako aj na postoji občanov,“ vysvetlil Kukula.
Náčelník poľského generálneho štábu tiež zdôraznil, že Varšava ako člen Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) musí poskytnúť rozhodný odpor s možnosťou vytvorenia „studenej vojny 2.0“.
6:30 Ak sa boje na Ukrajine ukončia mierovou dohodou, ukrajinské jednotky by mohli byť vyslané na pomoc pri obrane východných hraníc EÚ pred Ruskom, uviedol v pondelok podľa portálu Politico eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius.
"Bolo by dobré, keby bojmi overená ukrajinská armáda po nastolení mieru na Ukrajine bola pripravená byť prítomná vo všetkých krajinách nášho pohraničného regiónu, počnúc Pobaltím a Litvou, popri nemeckej brigáde a rotujúcich amerických práporoch,“ povedal Kubilius vo Vilniuse.
To je momentálne veľmi vzdialená perspektíva, keďže ruská armáda pokračuje v drvivom a krvavom postupe na východe Ukrajiny a ruský vodca Vladimir Putin neprejavil žiadny záujem o kompromis, ktorý by mohol ukončiť útoky, uviedlo Politico.
Ukrajina má však najskúsenejšiu armádu v Európe, čo by bolo pre ostatných spojencov neoceniteľné. Kubiliusova výzva prichádza v čase, keď predchádzajúce sľuby o prijatí Ukrajiny do NATO chradli kvôli odporu USA a ďalších spojencov, podotýka Politico.
6:25 Ruský raketový útok zabil v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny 17-ročné dievča a zranil najmenej deväť ľudí. Uviedol to v utorok šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Dronové útoky hlási správa susednej Dnepropetrovskej oblasti.
„Sedemnásťročné dievča, ktoré bolo vážne zranené pri raketovom útoku na mesto Berestyn, zomrelo v nemocnici,“ napísal Synehubov. Z deviatich ľudí zranených pri útoku, je podľa neho sedem stále v nemocnici.
Ako pripomenula agentúra RBC Ukraine, deň predtým ruské sily zaútočili na mesto Balaklija v tej istej oblasti. Raketové údery zasiahli husto obývanú štvrť. O život prišli traja ľudia a 13 ďalších utrpelo zranenia, medzi nimi aj štyri deti.
Šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko uviedol, že po dronových útokoch sa v regióne rozhoreli požiare, o mŕtvych či ranených ale neinformoval.
