Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 365 dní
- Ruský dronový útok na Charkov si vyžiadal najmenej 32 zranených
- Rumunský vzdušný priestor narušil cudzí dron, Bukurešť vyslala stíhačky
- Na Rusko leteli americké strely ATACMS. Moskva hlási, že nič nezasiahli a spustila krvavú odvetu
- Ruský útok na Ternopil si vyžiadal najmenej 26 mŕtvych vrátane detí
- Trump niečo „pečie“ s Rusmi. Skutočný mier alebo len diktát pre Ukrajinu (a Európu)?
23:31 Nemecký kancelár Friedrich Merz ostro odsúdil eskaláciu ruských útokov na ukrajinskú infraštruktúru ako priame ťaženie proti civilistom, píše DPA.
„Toto už nemá nič spoločné s vojenskými cieľmi. Ide o čistú teroristickú vojnu proti civilnému obyvateľstvu Ukrajiny,“ povedal Merz na stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v Berlíne. Vyjadril sa niekoľko hodín po tom, čo pri ruskom nálete, ktorý zasiahol dva obytné bloky v západoukrajinskom meste Ternopiľ, zahynulo už 26 ľudí vrátane troch detí. Podľa tamojších predstaviteľov utrpelo zranenia najmenej 93 ľudí, z toho 18 detí. V troskách sa pravdepodobne stále nachádzajú ľudia, pátranie po nich pokračuje.
Merz zároveň vyzval európskych partnerov, aby do budúceho mesiaca dosiahli dohodu o využívaní zmrazených ruských aktív. Týmto krokom krajiny plánujú obmedziť vojenské operácie Moskvy, píše DPA. „Je to naša najsilnejšia páka, ako dostať Moskvu k rokovaciemu stolu a v dlhodobom horizonte ukončiť túto strašnú vojnu,“ povedal kancelár a poďakoval svojmu švédskemu kolegovi za podporu v tejto veci.
Kancelár takisto zopakoval, že Nemecko zvýši finančnú podporu pre ukrajinskú armádu o ďalšie tri miliardy eur v budúcom roku, pričom poukázal na humanitárne a bezpečnostné záujmy. Od Ukrajiny za to očakáva, že zostane spoľahlivým partnerom. „Znamená to aj prijímanie skutočných, neústupných opatrení proti korupcii. To je na Ukrajine absolútnou nutnosťou,“ zdôraznil Merz. Kristersson tiež vyzdvihol dôležitosť otvorenej komunikácie o riešení korupcie na Ukrajine.
22:30 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Steve Kellogg v januári skončí vo funkcii. Kyjev tak príde o jedného z kľúčových podporovateľov v Trumpovej administratíve.
22:05 Taliansky najvyšší súd v stredu vydal do Nemecka ukrajinského občana podozrivého zo sabotáže plynovodu Nord Stream. Talianske orgány ho nemeckej polícii odovzdajú v najbližších dňoch a súdiť ho pravdepodobne budú v Hamburgu. V stredu o tom informoval jeho advokát Nicola Canestrini, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters, píše TASR.
Podozrivého 49-ročného Serhija Kuznecova zatkli v talianskom Rimini ešte v auguste na základe európskeho zatykača vydaného Nemeckom. Odvtedy je vo väzbe na severe Talianska. Vo väznici sa sťažoval na zlé podmienky a niekoľko dní na protest držal hladovku.
Nemecká spolková prokuratúra ho obvinila zo spôsobenia výbuchu a sabotáže. Podľa nej bol súčasťou skupiny, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori.
Kuznecov bol údajne koordinátorom celej akcie. Oba plynovody boli v čase útoku natlakované plynom, ale v dôsledku invázie ruských síl na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, ho neprepravovali.
Podľa informácií týždenníka Der Spiegel je Kuznecov bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej tzv. tieňovej flotily v Stredozemnom mori.
Nemeckí vyšetrovatelia dospeli k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy. Členovia skupiny si pravdepodobne prenajali na vykonanie útoku jachtu, ktorá vyplávala z nemeckého mesta Rostock. Kuznecov pri tom použil falošné doklady totožnosti.
18:50 Spojené štáty naznačili ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému, že musia prijať rámcový plán z dielne USA pre ukončenie vojny s Ruskom, na základe ktorého by sa Ukrajina mala okrem iného vzdať časti svojho územia a niektorých zbraní.
18:02 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu v Ankare stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Po schôdzke vyzval na obnovenie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, avšak v „komplexnejšom rámci“. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters a AFP.
„Na dnešných stretnutiach sme tiež zdôraznili, že je potrebné, aby istanbulský proces pokračoval pragmatickým a na výsledky orientovaným prístupom,“ povedal Erdogan na tlačovej konferencii so Zelenským. „Očakávame tiež, že všetci naši partneri, ktorí si želajú ukončenie krviprelievania v regióne, zaujmú konštruktívny prístup k istanbulskému procesu,“ uviedol.
Obnovenie rokovaní je podľa neho dôležité aj pre čoraz intenzívnejšie útoky, najmä na energetickú infraštruktúru. „Sme toho názoru, že by bolo prospešné oživiť istanbulský proces v komplexnejšom rámci, ktorý by dokázal riešiť aktuálne problémy,“ uviedol Erdogan.
Ukrajinský prezident ocenil sprostredkovateľskú úlohu Turecka. „Veríme v silu tureckej diplomacie a jej schopnosť byť pochopená v Moskve. Dúfame, že do konca roka obnovíme výmenu zajatcov. Turecko v tomto ohľade poskytuje veľkú podporu,“ podotkol Zelenskyj.
Turecko v tomto roku hostilo tri kolá priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Tieto rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine nepriniesli žiadny prelom a strany sa na nich dohodli iba na výmene vojnových zajatcov.
17:46 Najmenej 25 ľudí vrátane troch detí zabil ruský útok na západoukrajinské mesto Ternopiľ. Úder zničil vrchné poschodia bytového domu.
Ide o najsmrteľnejší útok za ostatné týždne. Na západe Ukrajiny je to najhorší úder od začiatku vojny. Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že 75 ľudí vrátane 15 detí utrpelo zranenia.
Predstavitelia mesta Ternopiľ informovali, že požiare spôsobili šesťnásobný nárast hladiny chlóru vo vzduchu a vyzvali 200-tisíc obyvateľov mesta, aby zostali doma a zatvorili okná.
17:37 Ukrajina dúfa v obnovenie výmeny vojnových zajatcov s Ruskom do konca roka. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Ankare. Zelenskyj tiež povedal, že sa spolieha na diplomatické úsilie Turecka pri snahe ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine.
Erdogan podľa agentúry AFP zdôraznil nutnosť pokračovania priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Stále intenzívnejšie útoky sú podľa tureckého premiéra dôvodom na oživenie týchto rozhovorov. „Predovšetkým rastúce útoky na energetickú infraštruktúru a následné straty na životoch spôsobujú nenapraviteľné škody, a to obom stranám,“ uviedol Erdogan.
Výmeny zajatcov boli jediným výsledkom troch kôl rokovaní ruských a ukrajinských delegácií, ktoré sa tento rok v máji, júni a júli konali v Istanbule. Naposledy si Kyjev a Moskva vymenili zajatcov 2. októbra, akcia sa týkala 185 vojakov z každej strany. Na Ukrajinu sa vtedy vrátilo aj 20 civilistov.
16:22 Nemecko očakáva, že Ukrajina bude s korupciou bojovať neľútostne a bude spoľahlivým a dôveryhodným partnerom. Na tlačovej konferencii po rokovaní so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom to dnes povedal nemecký kancelár Friedrich Merz. Ukrajinou a podľa médií aj pozíciou prezidenta Volodymyra Zelenského otriasa v posledných dňoch korupčný škandál v energetickom sektore.
Ukrajinský protikorupčný úrad NABU minulý týždeň oznámil, že ukrajinské úrady obvinili sedem ľudí v súvislosti s korupciou v energetike. Skupina podľa vyšetrovateľov na úplatkoch získala 100 miliónov dolárov. Centrom škandálu je spoločnosť Enerhoatom, prevádzkovateľ ukrajinských jadrových elektrární. Dnes ukrajinský parlament v tejto súvislosti schválil odvolanie ministerky energetiky Svitlany Hrynčukovej a ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka.
Merz už minulý týždeň v telefonáte s prezidentom Zelenským povedal, že očakáva od Kyjeva „energický“ boj proti korupcii. Dnes na tlačovej konferencii zopakoval, že Ukrajina musí v protikorupčnom boji postupovať „neľútostne“. Tiež podľa švédskeho premiéra Kristerssona by mala Ukrajina viac bojovať s korupciou v krajine.
15:55 Situácia na Ukrajine sa podľa predsedu spolku Team 4Ukraine Jána Heřmánka za posledný rok výrazne zhoršila, a to ako po stránke bezpečnosti, tak dopadov na civilistov i humanitárnych pracovníkov. Zosilneli útoky ruských dronov a rakiet na veľké mestá, energetickú infraštruktúru i logistické trasy. Rastie tiež vyčerpanie ukrajinskej armády a jej nedostatok mobilizovaných vojakov, povedal v rozhovore s ČTK.
„Za posledný rok sa situácia bohužiaľ významne zhoršila, najmä kvôli dronovému nebezpečenstvu a raketovým útokom na väčšie mestá a energetické uzly,“ uviedol Heřmánek. Podľa neho sa zvýšil počet nočných a ranných úderov, pričom ruská strana dokáže modifikovať rakety tak, aby lepšie prenikali ukrajinskou protivzdušnou obranou.
Dopyt po materiáli je podľa Heřmánka dlhodobo stabilný. „Sú to terénne vozidlá a motorky pre logistiku a evakuáciu ranených, komerčné drony aj FPV drony alebo diely na pozemné drony,“ povedal. Často ide podľa neho o vybavenie, ktoré si jednotky musia obstarávať z vlastných rozpočtov, výplat alebo prostredníctvom dobrovoľníckych skupín. „Už 30 percent vybavenia jednotiek je závislých od pomoci dobrovoľníkov z Ukrajiny aj zo zahraničia,“ dodal.
Team4Ukraine podľa Heřmánka spolupracuje s viacerými českými dobrovoľníckymi organizáciami, nejde však o systémovú koordináciu. „Máme štyri až päť organizácií, s ktorými sa poznáme, veríme si a robíme spoločné projekty. Ale nejaká centralizovaná koordinácia neexistuje,“ uviedol.
13:48 Pri britských vodách sa už druhýkrát v tomto roku pohybuje ruské špionážne plavidlo Jantar. Pri svojom príhovore v Downing Street o tom podľa agentúr a britských médií informoval minister obrany John Healey. Britské ozbrojené sily podľa neho činnosť a pohyby lode sledujú a ak sa stane hrozbou, sú pripravené zasiahnuť.
„Ruská špionážna loď Jantar je na okraji britských vôd severne od Škótska. Je to plavidlo navrhnuté na zbieranie informácií a mapovanie našich podvodných káblov,“ uviedol Healey na úvod svojho príhovoru v sídle britského premiéra.
Britské ozbrojené sily podľa ministra nasadili na sledovanie pohybov ruského plavidla vlastnú loď a niekoľko lietadiel, čo je podľa agentúry Reuters normálny postup od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Prvýkrát odvtedy ale posádka Jantaru proti pilotom britského Kráľovského letectva (RAF) použila lasery.
„Čokoľvek, čo ohrozuje pilotov britských vojenských lietadiel, je veľmi nebezpečné,“ uviedol podľa serveru televízie Sky News Healey. „Odkazujem Rusku a (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi: Vidíme vás, vieme, čo robíte, a ak Jantar v tomto týždni zamieri na juh, sme na vás pripravení,“ povedal britský minister obrany.
13:16 Nemecká vláda dnes schválila návrh zákona, podľa ktorého budú novoprichádzajúci ukrajinskí utečenci poberať nižšiu podporu. Nárok budú mať na rovnaké dávky ako iní utečenci, teda na podporu na základe azylového zákona. Doteraz boli zaradení do systému podpory v nezamestnanosti rovnako ako Nemci. Do Nemecka v poslednom čase prichádza mnoho mladých ukrajinských mužov. Kancelár Friedrich Merz už Kyjev vyzval, aby opäť sprísnil pravidlá pre opustenie krajiny.
V Nemecku v súčasnosti býva zhruba 1,3 milióna ukrajinských utečencov, prevažne žien a detí. Na rozdiel od utečencov z iných krajín môžu Ukrajinci začať okamžite pracovať. Ochranný status dostali na základe dohody štátov EÚ, nemusia preto individuálne žiadať o azyl. Ich pobytový status platí zatiaľ do marca 2027. Ukrajinci boli doteraz v Nemecku zaradení do systému podpory v nezamestnanosti, dostávali rovnako ako nezamestnaní Nemci takzvaný občiansky príjem (Bürgergeld). Kým podľa azylového zákona má utečenci mesačne nárok na 441 eur, Ukrajinci majú nárok na občiansky príjem vo výške 563 eur.
13:11 Taliansky minister obrany Guido Crosetto vyzval Západ, aby sa aktívne bránil proti rastúcemu počtu potenciálne „katastrofických“ ruských hybridných útokov.
12:43 Kremeľ vyjadril poľutovanie v súvislosti s rozhodnutím poľských úradov zatvoriť aj posledný ruský konzulát v Gdansku a považuje ho za snahu „zredukovať na nulu“ diplomatické vzťahy s Ruskou federáciou. Podľa agentúry Reuters to na brífingu v Moskve v stredu uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR.
Peskov konštatoval, že rusko-poľské vzťahy sa extrémne zhoršili. „Toto je prejav degradácie – snaha poľských úradov zredukovať na nulu akúkoľvek možnosť konzulárnych alebo diplomatických vzťahov,“ dodal s tým, že ide o poľutovaniahodný vývoj.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo svojej reakcii Poľsku pohrozila znížením diplomatickej a konzulárnej prítomnosti Poľska v Rusku.
Po zatvorení diplomatickej misie v Gdansku nebude mať Rusko v Poľsku už žiadne konzuláty, iba veľvyslanectvo vo Varšave. Poľsko má v Rusku dva generálne konzuláty – v Kaliningrade a Irkutsku.
12:31 Ukrajina pozná mená viac ako 18-tisíc cudzincov zo 128 krajín a neuznaných území, ktorí bojovali alebo naďalej bojujú v ruských ozbrojených silách.
Ako referuje web Espreso TV, počas medzinárodnej konferencie Crimea Global to povedal Dmitrij Jusov, tajomník ukrajinského koordinačného veliteľstva pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.
Najmenej 3 388 zahraničných vojakov v ruskej armády dosiaľ prišlo o život. Ukrajina drží v zajatí občanov 37 krajín, ktorí bojovali na strane ruských okupantov.
Podľa Jusova si Rusko od roku 2023 vytvorilo rozsiahlu sieť náborárov po celom svete, aby sa snažilo kompenzovať značné straty vo svojej armáde. V dôsledku toho počet zmlúv podpísaných cudzincami s ruskými ozbrojenými silami každý mesiac rástol, najprv na stovky a potom na tisíce.
Hlavným motívom väčšiny týchto žoldnierov je finančný zisk. Zároveň sa však mnoho ľudí dostalo do ruskej armády podvodom alebo nátlakom.
11:48 Počet obetí ruského útoku na západoukrajinský Ternopil stúpol na 16, zranených je 64, vrátane 14 detí, uviedla ukrajinská polícia na sociálnej sieti. Predtým prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o deviatich mŕtvych a premiérka Julija Svyrydenková o 22 ranených.
11:12 Spojené štáty deportovali tento týždeň na Ukrajinu 50 ľudí, čo je zhruba rovnaký počet ako za celý minulý rok. Uviedla to stanica NPR, ktorá cituje ukrajinské úrady. Podľa stanice ide o najväčšiu deportovanú skupinu na Ukrajinu od začiatku ruskej agresie vo februári 2022. Podľa médií deportovaní porušili v Spojených štátoch zákony či predpisy.
Pôvodne chceli americké úrady deportovať na 80 Ukrajincov, nakoniec to však bolo o zhruba 30 ľudí menej. Odovzdanie deportovaných potvrdila stanici NPR ukrajinská pohraničná služba. Od začiatku vojny do konca roku 2024 podľa záznamov amerického Úradu pre imigráciu a clá (ICE) Spojené štáty deportovali na Ukrajinu zhruba stovku ľudí. Vlani americké úrady na Ukrajinu odovzdali 57 ľudí, uvádza systém ICE.
Podľa amerických médií boli na pôvodnom deportačnom zozname ľudia, ktorí v minulosti porušili v Spojených štátoch zákon či podmienky na pobyt. Niekedy sa však protiprávnych činov dopustili pred mnohými rokmi. Právni zástupcovia ľudí, ktorých chceli americké úrady deportovať, poukazovali, že navráteným Ukrajincom môže hroziť nasadenie v bojoch. To by mohlo odporovať zásadám, že nemožno človeka deportovať do krajiny, kde mu hrozí mučenie či násilie.
11:05 Na ukrajinskom fronte naplno bežia technologické preteky v zbrojení. Ukrajinskí vojaci tvrdia, že nedávno skúmali zariadenie, ktoré sa im podarilo získať od ruských síl, konkrétne dronový interceptor, pričom zistili, že predstavuje doslova kópiu ukrajinského modelu.
10:30 O Ukrajine bez Ukrajiny? Portál Axios informoval, že vláda Donalda Trumpa vedie tajné rozhovory s Ruskom o návrhu mierového plánu. Ten by vraj mal mať 28 bodov a dotýka sa štyroch oblastí: mier na Ukrajine, bezpečnostné záruky, bezpečnosť v Európe a budúce vzťahy USA s Ruskom a Ukrajinou.
9:47 Spojené štáty v utorok schválili predaj vybavenia a služieb v hodnote 105 miliónov dolárov (90,6 mil. eur) na modernizáciu a údržbu systémov protivzdušnej obrany Patriot na Ukrajine. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré informovalo Kongres o dohode zahŕňajúcej náhradné diely, výcvik a servis.
Ukrajina využíva systémy Patriot na zostreľovanie ruských rakiet. Súčasťou obchodu je aj prechod z odpaľovacích zariadení M901 na modernejšie M903, ktoré dokážu vystreliť viac rakiet naraz.
„Navrhovaný predaj zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným aj budúcim hrozbám,“ uviedlo americké ministerstvo vo vyhlásení.
9:12 Rumunsko v stredu ráno zaznamenalo ďalší prienik cudzieho dronu do svojho vzdušného priestoru. Na ochranu svojho územia následne vyslalo štyri stíhacie lietadlá.
8:25 Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že ukrajinská armáda v utorok útočila na ruské územie americkými strelami dlhého doletu ATACMS. Podľa Moskvy bola cieľom Voronežská oblasť a ruská armáda všetky strely zachytila, informuje dnes ruskojazyčná verzia serveru BBC. Ukrajinský generálny štáb pritom v utorok tvrdil, že ukrajinský úder strelami ATACMS bol úspešný.
7:24 Tajomník amerického ministerstva obrany USA Dan Driscoll a náčelník generálneho štábu armády USA Randy George pricestovali do Kyjeva, aby rokovali so zástupcami ukrajinskej armády, poslancami i prezidentom Volodymyrom Zelenským. V stredu o tom informoval magazín Politico, ktorý sa odvolal na dva zdroje oboznámené s podrobnosťami o návšteve, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Rokovania sa budú zameriavať na obnovenie zastaveného mierového procesu s Ruskom. Denník Wall Street Journal (WSJ) napísal, že Driscoll sa neskôr stretne aj s ruskými predstaviteľmi.
Spojené štáty a Ukrajina pracujú na dohode o technologickej výmene v oblasti produkcie dronov a autonómnej munície a podľa Politica má k nej návšteva Driscolla a George pomôcť. Ukrajina sa v dôsledku vojny totiž stala jedným z priekopníkov a popredným výrobcom dronov na svete.
Driscoll a George hovoria o ukrajinských inováciách na bojisku ako o príklade pre americký obranný priemysel. „Keď sa pozriete na Ukrajinu, neprijali súčasnú verziu veci ako dostatočnú… prišli s čímkoľvek, čo musia urobiť, aby dosiahli výsledok, ktorý potrebujú,“ vyhlásil tento mesiac Driscoll.
6:45 Pri rozsiahlom ruskom dronovom útoku na východoukrajinské mesto Charkov bolo v noci na dnes zranených najmenej 32 ľudí vrátane dvoch detí, uviedli miestne úrady. Po zásahu musel byť evakuovaný bytový dom.
Druhým najväčším ukrajinským mestom zaznelo okolo polnoci niekoľko explózií. Podľa šéfa tamojšej vojenskej správy Oleha Synehubova na Charkov zaútočilo najmenej 19 ruských dronov.
„Bolo zranených 32 osôb, medzi nimi deväť- a 13-ročné dieťa a tiež 18-ročné dievča. Šesť zranených bolo hospitalizovaných,“ napísal Synehubov na Telegrame s tým, že po zásahu bolo zo zadymeného viacposchodového bytového domu evakuovaných 48 ľudí.
Starosta mesta Ihor Terechov uviedol, že jeden lekár bol zranený po tom, ako v blízkosti lekárskeho zariadenia vybuchol dron. Neskôr dodal, že jeden z bezpilotných prostriedkov zasiahol tiež školský dvor.
5:00 Spojené štáty v spolupráci s Ruskom potajme pripravujú nový plán na ukončenie vojny na Ukrajine po vzore mierového plánu pre Gazu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informáciu priniesol v utorok portál Axios s odvolaním sa na americké, ruské i ukrajinské zdroje, píše agentúra Reuters.
Mierový plán je podľa Axiosu rozdelený do 28 bodov a podobne ako Trumpov plán pre Gazu pozostáva zo štyroch kategórií – mieru na Ukrajine, bezpečnostných zárukách, bezpečnosti v Európe a budúcej podobe amerických vzťahov s Ruskom a Ukrajinou.
Nie je podľa zdrojov Axiosu jasné, ako plán pristupuje ku sporným otázkam, ako je územná kontrola na východe Ukrajiny – kde ruské sily postupujú vpred, ale stále kontrolujú oveľa menej územia, ako požadoval Kremeľ.
Americký zdroj Axiosu uvádza, že hlavným strojcom plánu je osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff. Ten údajne „o ňom podrobne diskutoval“ s osobitným vyslancom ruského prezidenta Vladimira Putina Kirillom Dmitrijevom.
Dmitrijev, ktorý riadi ruský štátny investičný fond, v pondelok v rozhovore pre Axios povedal, že strávil tri dni stretnutím s Witkoffom a ďalšími členmi Trumpovho tímu, keď Dmitrijev navštívil Miami od 24. do 26. októbra. Ruský predstaviteľ je optimistický ohľadom šancí na úspech dohody, pretože na rozdiel od minulých snáh „cítime, že ruský postoj je skutočne vypočutý“.
O pláne bola vraj už informovaná aj ukrajinská strana. Axios píše, že Witkoff o ňom rokoval s tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustemom Umerovom začiatkom tohto týždňa v Miami. „Vieme, že Američania na niečom pracujú,“ povedal ukrajinský predstaviteľ. Americký zdroj zase uvádza, že Biely dom postupne začína o pláne informovať aj európskych predstaviteľov.
„Prezident (Trump) jasne povedal, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť dohodu o ukončení vojny. Prezident Trump verí, že existuje šanca ukončiť túto nezmyselnú vojnu, ak sa prejaví flexibilita,“ povedal pre Axios predstaviteľ Bieleho domu.
Podľa amerického predstaviteľa si Biely dom myslí, že existuje reálna šanca získať Ukrajincov a Európanov, a povedal, že plán bude upravený na základe podnetov od rôznych strán.
„Myslíme si, že načasovanie tohto plánu je teraz vhodné. Obe strany však musia byť praktické a realistické,“ dodal americký predstaviteľ.
Dmitrijev pre Axios uviedol, že základnou myšlienkou bolo vziať do úvahy princípy, na ktorých sa Trump a ruský prezident Vladimir Putin dohodli v auguste na Aljaške, a vypracovať návrh „na riešenie ukrajinského konfliktu, ale aj na obnovenie vzťahov medzi USA a Ruskom [a] na riešenie bezpečnostných obáv Ruska“.
„V skutočnosti ide o oveľa širší rámec, ktorý v podstate hovorí o tom, ako skutočne konečne prinesieme trvalú bezpečnosť do Európy, nielen na Ukrajinu,“ povedal.
Cieľom je podľa Dmitrijeva vypracovať písomný dokument v tomto duchu pred ďalším stretnutím Trumpa a Putina. Plány na summit lídrov v Budapešti sú zatiaľ pozastavené.
Dmitrijev tiež povedal, že toto úsilie vôbec nesúvisí s úsilím Spojeného kráľovstva o vypracovanie mierového plánu pre Ukrajinu v štýle Gazy, ktorý podľa neho nemá šancu na úspech, pretože ignoruje ruské pozície.
Ruský zmocnenec uviedol, že americká strana teraz vysvetľuje „výhody“ svojho súčasného prístupu Ukrajincom a Európanom, píše Axios.
„Deje sa to na pozadí toho, že Rusko definitívne dosahuje ďalšie úspechy na bojisku,“ dodal s tým, že vplyv Moskvy rastie.
5:00 Poľské a spojenecké vojenské lietadlá v stredu nadránom opäť vzlietli v reakcii na ruské útoky na západe Ukrajiny s cieľom zaistiť bezpečnosť poľského vzdušného priestoru. Na sociálnych sieťach to oznámilo operačné velenie poľských ozbrojených síl, uviedla agentúra Reuters.
„V súlade s platnými postupmi operačné velenie ozbrojených síl aktivovalo potrebné sily a zdroje, ktoré malo k dispozícii. Boli vyslané dostupné dvojice stíhačiek a lietadlá včasného varovania. Pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarového dohľadu boli uvedené do stavu najvyššej pohotovosti,“ napísalo na sociálnej sieti X operačné velenie.
„Tieto opatrenia majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť a chrániť vzdušný priestor, najmä v regiónoch susediacich s ohrozenými oblasťami. Operačné velenie ozbrojených síl monitoruje aktuálnu situáciu a sily a zdroje pod jeho velením zostávajú v pohotovosti na okamžitú reakciu,“ dodalo.
Agentúra Reuters uvádza, že okolo 05.00 h bol na takmer celom území Ukrajiny vyhlásený stave pohotovosti pre nebezpečenstvo ruských raketových a dronových útokov.
Dronový útok v stredu oznámilo aj Rusko. Podľa ministerstva obrany v noci na stredu zničila ruská protivzdušná obrana 65 ukrajinských dronov, z toho najviac nad Čiernym morom a Krasnodarským krajom na juhu Ruska. Na letisku v Krasnodare musela byť dočasne prerušená prevádzka.