Americký prezident Donald Trump pred niekoľkými dňami zopakoval, že nevylučuje vojenskú akciu proti venezuelskému autoritárskemu režimu. Trump ale zároveň tvrdí, že je ochotný rokovať s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom, ktorého americká vláda označuje za jedného z lídrov narkokartelu Cartel de los Soles (Kartel sĺnk) a za informácie na jeho dolapenie vypísala odmenu 50 miliónov dolárov. Tiež Maduro povedal, že je otvorený dialógu s Washingtonom.
Brett McGurk odporúča rokovania na miesto vojenskej operácie okrem iného preto, že nie je isté, či by v prípade zvrhnutia Madura mala nová vláda širokú domácu podporu. Podľa amerického diplomata by pád Madura mohol vyvolať aj občiansku vojnu či umožnil drogovým gangom ovládnuť väčšie územie. McGurk vidí ako možnosť vyvíjať stále väčší tlak na Madurovu vládu, napríklad žiadať vydanie drogových bossov či zastavenie nárokov na časť susednej Guyany. Predmetom rokovania by mohli byť aj nové voľby s účasťou medzinárodných pozorovateľov, prípadne odchod Madura do exilu, zrejme ruského.
Už tento rok v auguste, keď Trump oznámil veľké nasadenie americkej armády v Karibiku v rámci protidrogovej operácie, sa mnohým vybavili 36 rokov staré udalosti z Panamy. Tam v decembri 1989 vpadli americké jednotky, čo vtedajšia vláda prezidenta Georgea Busha zdôvodnila nutnosťou chrániť amerických občanov v Paname (vtedy ich tam žilo asi 35 000), snahou nastoliť v krajine demokraciu a zásahom proti obchodu s drogami. Ako ďalší dôvod operácie Just Cause (Správna vec) Bushova vláda uviedla ohrozenie neutrality Panamského prieplavu, ktorý mali USA vtedy v správe.
Americká invázia do Panamy zvrhla tamojšieho lídra Manuela Noriegu, niekdajšieho informátora americkej CIA, ktorý ovládal Panamu od roku 1983 ako vrchný veliteľ ozbrojených síl. Noriega bol vtedy v USA obvinený z obchodu s drogami, rovnako ako je teraz Maduro.
McGurk zdôraznil, že Venezuela je zhruba 12-krát väčšia ako Panama, čo by vyžadovalo väčšie nasadenie amerických vojakov ako v roku 1989 v Paname. Odlišná je aj geopolitická situácia. V roku 1989 sa začal rúcať Sovietsky zväz a Spojené štáty boli jedinou silnou svetovou veľmocou. Dnes by pravdepodobne Rusko, spojenec Madurovho režimu, prípadnú americkú operáciu vo Venezuele využilo aj na ospravedlnenie svojich nárokov voči Ukrajine.
Podľa niektorých expertov má americké nasadenie v Karibiku vyvolať obavy vo vnútri vedenia venezuelskej armády a prinútiť ju k tomu, aby prestala podporovať Madura. Bez podpory armády, ktorej vedenie si Maduro zaviazal finančnými a ďalšími výhodami, by režim padol. Otázkou ale zostáva, či by po páde Madura nenastal v krajine chaos. Tamojšia opozícia je dlhodobo roztrieštená, nie všetky opozičné strany napríklad bojkotovali niekoľko voľby v krajine s tým, že sú nedemokratické. A v krajine pôsobia okrem venezuelských aj kolumbijské drogové gangy.
Šéfka hlavnej opozičnej koalície María Corina Machadová minulý týždeň znova vyzvala venezuelskú armádu, aby sa pridala na správnu stranu a podporila pokojný prechod k demokracii. Vojakov a úradníkov, ktorí plnia pokyny režimu, označila za rukojemníkov vlády. Machadová uviedla, že mnohí z nich sa cítia vinní a boja sa pozrieť do očí svojim deťom a matkám.
V utorok Machadová natočila nový video odkaz, v ktorom okrem iného vyhlásila, že krajina stojí na prahu novej éry. „Venezuela sa stane lídrom na západnej pologuli, symbolom nezávislosti a inovácií,“ popísala Machadová, ako vidí budúcnosť krajiny. Vyzvala tiež asi osem miliónov Venezuelčanov, ktorí v predchádzajúcich rokoch utiekli pred represiami či ekonomickou krízou do cudziny, aby sa vrátili do vlasti.