Merz odcestoval do Belému na summit pred dvoma týždňami. Po návrate do Berlína kancelár uviedol, že sa opýtal novinárov, ktorí ho na ceste sprevádzali, či by niekto z nich chcel zostať v tomto meste.
„Nikto nezdvihol ruku,“ povedal Merz. Tvrdil, že reportéri boli šťastní, že sa vrátili do Nemecka, ktoré opísal ako „jednu z najkrajších krajín na svete“.
Toto vyhlásenie vyvolalo pobúrené odozvy v Brazílii vrátane prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Ten v reakcii povedal, že Merz mal navštíviť bar v meste, zatancovať si a vyskúšať miestnu kuchyňu. „Potom by si uvedomil, že Berlín mu neponúka ani desať percent kvality, ktorú poskytuje (brazílsky) štát Pará a mesto Belém,“ zdôraznil Silva.
V liste Badumová, ktorá sa konferencie v brazílskom meste taktiež zúčastňuje, vyjadrila poľutovanie nad Merzovými výrokmi. Povedala, že sa za ne v rozhovoroch s miestnymi obyvateľmi musela niekoľkokrát ospravedlniť. Dodala, že Merzove komentáre neodzrkadľujú Nemecko, ktoré chce reprezentovať.
Poslankyňa, ktorá je zároveň hovorkyňou Zelených pre klimatickú politiku, vyzvala Merza, aby sa ospravedlnil brazílskemu prezidentovi a obyvateľom Belému. Dodala tiež, že klimatická kríza si vyžaduje medzinárodnú solidaritu a spoluprácu a nie „úzkoprsú aroganciu“.
Nemecko posiela miliardu
Nemecko prispeje približne jednu miliardu eur do nového brazílskeho fondu na ochranu tropických lesov. Na konferencii COP30 to oznámila brazílska ministerka životného prostredia Marina Silvaová, píše TASR podľa správy agentúry DPA.
Nemecko sa zaviazalo podporiť iniciatívu brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lula da Silvu, ktorá plánuje odmeňovať krajiny za ich kroky vedúce k obmedzeniu odlesňovania a zachovaniu dažďových pralesov.
Fond v odhadovanej hodnote približne 125 miliárd dolárov by podľa odhadov mohol v budúcnosti ročne prerozdeľovať krajinám okolo štyroch miliárd dolárov. Ide o takmer trojnásobok súčasnej prerozdeľovanej pomoci.
Z nového fondu by sa každoročne rozvojovým krajinám poskytovali platby za každý zachovaný hektár pôvodných lesov. Prispieť sa zaviazala už napríklad Brazília, Indonézia či Nórsko.
Lula fond označil za „jeden z hlavných hmatateľných výsledkov“, ktoré sa od COP30 očakávajú. V dlhodobom horizonte by do neho mali prispievať vlády aj súkromní investori.