Voľby sa podľa ústavy môžu uskutočniť až po skončení platnosti vojnového stavu, ktorý trvá od februára 2022, keď ruská armáda vtrhla na Ukrajinu. Predpokladá sa, že Zelenskyj sa takmer určite pokúsi získať druhý mandát, čo by v prípade jeho víťazstva znamenalo, že na čele štátu bude ešte päť rokov. Z politikov nemá nikto šancu ohroziť ho, naopak, silných súperov by našiel v Zalužnom, ktorý bol náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl, a v Budanovovi, ktorý riadi vojenskú rozviedku.
Stredisko sociálnych a marketingových výskumov (Socis) zverejnilo výsledky svojho prieskumu, z ktorého vyplýva, že do druhého kola volieb by postúpili Zelenskyj a Zalužnyj. Súčasného lídra by v prvom kole podporilo 30,1 percenta opýtaných a generála, ktorý od mája 2024 pôsobí ako veľvyslanec v Británii, 28,9 percenta respondentov. Ďaleko za nimi sa nachádza exprezident Petro Porošenko (7,2 %), štvrý v poradí je Budanov (5,0 %).
Finále by už bolo jasnou záležitosťou 52-ročného generála, ktorý vymenil vojenskú uniformu za oblek diplomata: „V druhom kole by zaňho hlasovalo 65,6 % Ukrajincov, za Zelenského 34,4 %," informoval Socis.
Čítajte viac Postaví sa Zalužnyj vo voľbách proti Zelenskému? Rusi konšpirujú o londýnskom sprisahaní
Zalužnyj sa doteraz vyhýba odpovedi na otázku, či uvažuje o vstupe do politiky, respektíve či plánuje kandidovať vo voľbách hlavy štátu. O svojej budúcnosti odmieta hovoriť, pokiaľ sa uplatňuje na Ukrajine vojnový stav. Zaujímavo vyznieva variant, keď by sa Zalužnyj rozhodol nekandidovať. Socis zistil, že v takom prípade by jeho voličov viac-menej prevzal 39-ročný Budanov: V druhom kole volieb by získal zhruba 55 % hlasov a Zelenskyj 45 %."
Podobné výsledky priniesol aj prieskum, ktorý si objednala konzultačná spoločnosť American Political Services (APS). V druhom kole by sa proti sebe postavili Zelenskyj a Zalužnyj. Keby tento generál nekandidoval, finále by bolo medzi súčasným prezidentom a šéfom vojenskej rozviedky.
APS zaradil do výsledkov aj odpovede respondentov, ktorí by v druhom nepodporili ani jedného z kandidátov alebo nedokázali jasne reagovať. Zalužnyj by získal 42,6 % hlasov a Zelenskyj 26,3 % (nerozhodnutých bolo 17,9 % opýtaných a 13,3 % Ukrajincov by neprišlo k voľbám).
Keby Zalužnyj nekandidoval a, naopak, Budanov by vstúpil do kampane, ten by len tesne vyhral nad Zelenským: 33 % verzus 32,5 %.Ostatní oslovení anketármi podľa APS nevedeli jednoznačne povedať, koho z nich dvoch by podporili, respektíve sa nechystajú hlasovať v prezidentských voľbách.
Nepochybne veľa bude závisieť od toho, ako ukrajinskí voliči vyhodnotia podmienky skončenia vojny, s ktorými bude nakoniec Zelenskyj súhlasiť. Ich postoj je nateraz nemožné odhadnúť. Zostávajú iba otázky. Zmierili by sa s bolestivými stratami územia, ako to presadzuje prezident USA Donald Trump? Podržali by svojho lídra v takomto prípade len preto, aby sa zabíjanie konečne skončilo?
Čo sa týka Zalužného, pristavme sa ešte pri dvoch veciach. V Kyjeve sa šíria nepotvrdené špekulácie, že Zelenskyj by ho rád videl ako lídra vládnucej strany Sluha národa v parlamentných voľbách (tiež budú až po skončení vojny). Vyhovovalo by mu to dvojnásobne: nemal by v Zalužnom nebezpečného vyzývateľa v prezidentských voľbách a ten ako predák „sluhov" by mohol tejto strane zabezpečiť veľa voličských hlasov vďaka svojej vysokej popularite.
Druhá vec je to, že či Zalužnyj bude môcť vôbec kandidovať v prípade, že sa rozhodne uchádzať sa o priazeň voličov. Podľa zákona jednou z podmienok pre uchádzačov o funkciu hlavy štátu je to, aby posledných desať rokov pred voľbami žili na Ukrajine. Od jari minulého roku však veľvyslanec Zalužnyj nepretržite býva v Londýne. Nedá sa vylúčiť, že by sa našiel niekto, kto by spochybnil jeho prezidentskú kandidatúru…
