Plán Donalda Trumpa, ktorý má 28 bodov, počíta s tým, že Ukrajinci odovzdajú Rusom aj tie územia Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré nedobyli. V Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré ruská armáda čiastočne okupuje, by hranicu tvorila súčasná línia frontu. Vo výpočte bolestivých ústupkov by sa dalo pokračovať, Ukrajina by stratila príliš veľa výmenou za diskutabilné bezpečnostné záruky.
Viceprezident USA J. D. Vance vyhlásil podobne ako Trump, že plán predstavuje jediné rozumné vyriešenie dlhého ozbrojeného konfliktu. Tvrdí, že Ukrajinci nedokážu zvíťaziť ani v prípade, keby dostávali viac peňazí a zbraní alebo keby Rusko čelilo ešte tvrdším sankciám. Kritkov plánu označil za „skrachovaných diplomatov alebo politikov žijúcich v ríši snov". „Ide o nepochopenie rámca návrhu dohody alebo o nesprávne vyhodnotenie zásadných prvkov na bojisku," dodal Vance podľa agentúry AP.
Naopak, viacerí členovia Kongresu USA nešetria kritikou. Svoju nevôľu dali najavo v príspevkoch na sociálnej sieti X. Republikánsky senátor Mitch McConnell sa nazdáva, že Trumpovi ľudia sa asi viac zamerali na uspokojenie šéfa Kremľa ako na dosiahnutie reálneho mieru. „Odmeniť sa za ruskú agresiu by bolo katastrofálne pre záujmy USA," napísal McConnell. Naznačil, že v takom prípade by Vladimir Putin skutočne urobil z Trumpa hlupáka, o čo sa podľa senátora usiluje, odkedy prišiel do Bieleho domu.
Čítajte viac „Je čas hovoriť s Ukrajincami otvorene“. Zelenskyj prehovoril k národu. Varuje pred najťažšou voľbou modernej histórie
Demokratická senátorka Jeanne Shaheenová označila Trumpov návrh za „plán pre Putina" a podčiarkla, že USA nesmú presadzovať záujmy Ruska. Republikánsky senátor Roger Wicker upozornil, že Ukrajinu by nemal nikto nútiť vzdať sa vlastných území. „Platí to aj v prípade počtu jej ozbrojených síl. Má to zostať suverénnou voľbou Ukrajiny," zdôraznil Wicker. Podľa Trumpovej predstavy by ukrajinskú armádu mohlo tvoriť najviac 600-tisíc príslušníkov (zároveň by nesmela mať vo svojom arzenále zbrane s dlhým dosahom). „V súčasnosti ich má 880-tisíc vojakov, na začiatku ruskej invázie vo februári 2022 ich bolo 250-tisíc," podotkla stanica BBC.
V Bielom dome by chceli poznať oficiálnu odpoveď Zelenského do 27. novembra, čiže do štvrtku, keď sa v USA oslavuje Deň vďakyvzdania. Ukrajinský prezident ubezpečil, že je odhodlaný dosiahnuť mier, ale je jasné, že sa pokúsi presvedčiť Trumpa, aby zmenil svoj plán, ktorý až príliš vychádza v ústrety Putinovi. Zelenskyj oznámil, že do neutrálneho Švajčiarska odletí delegácia, ktorá bude rokovať s americkými predstaviteľmi. „Naši zástupcovia vedia, ako chrániť ukrajinské národné záujmy a čo presne je potrebné, aby sa zabránilo Rusku v tretej invázii – ďalšej rane pre Ukrajinu" vyhlásil v televíznom prejave.
Uskutočniť by sa mal aj dialóg medzi Trumpom a Zelenským. Agentúry informovali, že budú spolu telefonovať v pondelok 24. novembra. O Trumpovom pláne už priamo v Kyjeve hovoril námestník šéfa Pentagonu Daniel Driscoll. Potom debatoval aj s veľvyslancami členských štátov NATO. „Žiadna dohoda nie je ideálna, ale treba ju uzatvoriť čo najskôr," povedal im Driscoll podľa novín Guardian, ktoré sa odvolávajú na nemenovaného účastníka stretnutia. Nálada vraj bola pochmúrna, americký predstaviteľ tvrdil, že Zelenskyj nemá v rukách karty, s ktorými by mohol zvrátiť vývoj bojov s Rusmi. Guardian napísal, že zaznelo aj varovanie, že ak ukrajinský prezident nevyjadrí súhlas s Trumpovým plánom, môže sa dočkať jedine horšieho návrhu mierovej dohody.
Kyjevu chcú podržať chrbát v ťažkých chvíľach významné štáty. Agentúra Bloomberg napísala, že Ukrajina sa snaží opatrne upraviť text z Bieleho domu v súčinnosti s jej najväčšími európskymi spojencami: „Ide im o to, aby prepísali veľkú časť dokumentu, ale prezentujú to ako konštruktívne aktualizácie." V stávke je evidentne zámer nenahnevať Trumpa, ktorý má povesť neústupčivého a výbušného lídra.
Trumpov plán vyzerá kontroverzne vo viacerých bodoch. Týka sa to napríklad aj bezpečnostných záruk. „Neexistujú nijaké podrobnosti o tom, kto by ich poskytol a aké by mohli byť. Je to vzdialené od záväzku podľa článku 5 zmluvy v štýle NATO, podľa ktorého by sa útok na Ukrajinu považoval za útok proti všetkým. Kyjev by chcel v prípade garancií viac než len vágny sľub," napísal denník Wall Street Journal. V tejto súvislosti ešte doplňme, že Ukrajina by sa podľa Trumpa mala vzdať sa svojej túžby vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.
„Veľká časť textu pripomína maximalistické postoje, ktoré Rusi zastávali počas rozhovorov v roku 2022 v Turecku, keď ich sily kontrolovali väčšiu časť Ukrajiny a pomalé vojenské trápenie posledných troch rokov bolo ešte len pred nimi," podotkla televízna stanica CNN. Dokument obsahuje aj to, čo by sa dalo označiť takpovediac za nášľapné míny. Jeden príklad, ktorý predstavuje pre Ukrajincov obrovské riziko: „Zelenskyj sa nemôže vzdať mesta Kramatorsk. Putinovi by to poskytlo vojenskú baštu, z ktorej by mohol spustiť ďalší, jednoduchší útok na Kyjev cez otvorené priestranstvo, možno v priebehu niekoľkých mesiacov," upozornila CNN.
Jeden bod obsahuje aj zmienku o zákaze akejkoľvek neonacistickej ideológie a jej aktivitách na Ukrajine. Takzvaná denacifikácia bola jednou zo zámienok pre Putinovu inváziu (spolu s tzv. demilitarizáciou napadnutého štátu). V Moskve by účelovo mohli požadovať, čo všetko by mal Kyjev zmeniť. Tvrdenia o neonacizme sú pritom nezmyselné. Počnúc s prihliadnutím na skutočnosť, že Zelenskyj má židovský pôvod.
