Američania predložili 28-bodový plán pre Ukrajinu, ale dokumentom s rovnakým počtom bodov reagovali Európania. A podľa britského denníka Financial Times má najnovší plán už len 19 bodov. Čo to znamená?
Kľúčové je, že Európania predložili alternatívu k ultimátu Donalda Trumpa, ktoré prišlo z Moskvy. Nie je to len revízia toho, čo bolo na stole. Lebo 28-bodový Trumpov plán bol v skutočnosti ruský plán. Akýmsi spôsobom sa ho podarilo presadiť cez prezidentových ľudí, ako sú vyslanec Steve Witkoff a zať prezidenta USA Jared Kushner. Európania plán použili ako východiskový bod, ale takpovediac sa vybrali iným smerom.
Ako to myslíte?
Pozrite sa na kľúčové ustanovenia. Po prvé, európsky plán hovorí o uzavretí prímeria ešte predtým, ako sa začne rokovať o podrobnostiach. Čiže vlastne odmieta priamo podporiť ruské podmienky. Je to zásadný rozdiel. Po druhé, prímerie má vychádzať zo súčasných frontových línií. Takže to nie je žiadna diskusia o tom, že by sa kľúčových 22 percent Donbasu, ktoré stále kontroluje Ukrajina, dostalo do rúk Rusom. Po tretie, európsky plán ani úplne nevylučuje členstvo Ukrajiny v NATO, hoci je v ňom poznámka, že v tomto bode neexistuje konsenzus, čo je dlhodobá realita. (Kyjev v Severoatlantickej aliancii najhlasnejšie odmietajú Slovensko a Maďarsko, pozn. red.).
Po štvrté, Ukrajina môže mať v čase mieru 800-tisíc vojakov namiesto 600-tisíc, ako navrhoval Trumpov plán. Podstatné je, že tu Európania hovoria o mierovom období. Po piate, musí pokračovať diskusia o tom, čo budú zmysluplné bezpečnostné záruky pre Kyjev v prípade ďalšieho ruského útoku. Nemôže to by byť len niečo symbolické. A po šieste, má vzniknúť fond na obnovu Ukrajiny založený na využití ruských aktív. Má to byť pomoc Kyjevu, nie niečo, z čoho bude profitovať Amerika.
Čiže by ste stavali na tých šiestich bodoch, ktoré ste opísali?
Ak by ich Rusko prijalo, potom by malo otvoreú otvorenú cestu k zrušeniu sankcií a dokonca k opätovnému vstupu do G8, hoci niektoré krajiny to odmietajú. Takže áno, to, s čím prišli Európania, pokladám za obrovský posun. Je to dané tým, že Ukrajina a Európa znovu získali politickú a diplomatickú iniciatívu.
Ako sa to podarilo?
Je to zaujímavá časť príbehu. Vyzerá to tak, že sa prejavil rozkol v Trumpovej vláde. Bolo zjavné, že rozpory existujú. Ukázalo sa to už 17. októbra, keď mal Trump stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré nedopadlo dobre. Rusi však potom asi nanútili Witkoffovi, aby pracoval s ich plánom, a ešte to aj pustili do médií. Bola to snaha Moskvy presvedčiť Američanov, aby podporili jej predstavy. Kushner na tom pracoval s Witkoffom a podľa mňa pri nich stál aj viceprezident JD Vance. Ale je tu aj ďalšia skupina, ktorú vedie šéf diplomacie Marco Rubio. Ten otvoril priestor pre Ukrajinu a Európu, keď informoval amerických kongresmanov, ktorí odhalili, že je to ruský plán. (Rubio to následne verejne poprel, pozn. red.).
A to bola obrovská zmena. Základom diskusie sú teraz americké rozhovory v Ženeve s Ukrajinou a Európou, ktoré Rubio opísal ako jedno z najlepších stretnutí, aké sa počas vojny podarilo zorganizovať. Uvidíme však, čo urobia Trump, Witkoff a Kushner. Ale myslím si, že Zelenskyj v istom momente pôjde do Washingtonu, aby opäť osobne rokoval s prezidentom USA.