„Nemáme ilúzie ohľadom ľudí, ktorí teraz vládnu na Západe. Spomeniem výnimku – maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico. Andrej Babiš teraz prišiel na pozíciu šéfa českej vlády. Títo ľudia sú pragmatici. Nie sú proruskí, ale jednoducho promaďarskí, proslovenskí a pročeskí. "Nechcú vyzývať svojich občanov, aby obetovali svoje deti kvôli podpore nacistického režimu v Kyjeve,“ vyhlásil ďalej.
Ukrajina sa bráni už štvrtým rokom rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Ruský prezident Vladimír Putin odôvodňoval svoj rozkaz na vpád ruských vojsk do susedného štátu v roku 2022 okrem iného potrebou „denacifikovať“ krajinu, hoci na jeho čele stojí prezident židovského pôvodu a krajná pravica podľa výsledkov posledných volieb zohrávala v ukrajinskej politike úplne okrajovú úlohu. Západ aj Kyjev opakovane uviedli, že ide len o zámienku na získanie ukrajinského územia.
Západné krajiny po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu napospol podporili Kyjev, ktorému poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie. Na stranu brániaceho sa Kyjeva sa postavila aj česká vláda premiéra Petra Fialu a Ukrajinu podporil aj vtedajší slovenský kabinet Eduarda Hegera.
V roku 2023 sa na Slovensku k moci vrátil premiér Fico, ktorý dlhodobo kritizuje prístup Európskej únie k vojne na Ukrajine a tiež politiku izolácie Ruska, ktorú presadzuje Brusel. Orbán, ktorý je považovaný za najbližšieho spojenca Putina v EÚ a podľa agentúry AP často zaujíma nepriateľský postoj voči Ukrajine, kritizuje protiruské sankcie a odmieta, aby Budapešť vojensky podporovala Kyjev. Stavia sa tiež proti členstvu Ukrajiny v EÚ.
Babiš, ktorý vlani s Orbánom založil europarlamentnú frakciu Patrioti pre Európu, a ktorého strana ANO zvíťazila v októbrových parlamentných voľbách, bol českým premiérom už v rokoch 2017 až 2021. Jeho vláda v roku 2021 vyhostila kvôli výbuchu v muničných skladoch vo Vrbéticiach v roku 2014 desiatky ruských diplomatov, keď české tajné služby zistili, že do explózie boli zapojení agenti ruských tajných služieb. Moskva na diplomatický krok reagovala recipročne a Rusko navyše zaradilo Česko spoločne s USA na zoznam takzvane „nie priateľských“ štátov.
Zmeny žiadené Pavlom odmietli
Server Politico pred časom o Babišovi napísal, že je verejne známy tým, že chce obmedziť pomoc Ukrajine. Predseda hnutia ÁNO skôr napríklad uviedol, že pokiaľ bude jeho hnutie vo vláde, priamo z rozpočtu nebude dávať peniaze Ukrajine na zbrane. V minulosti tiež opakovane spochybňoval českú muničnú iniciatívu a hovoril o jej zrušení či prevedení pod NATO.
Český prezident Petr Pavel dnes uviedol, že programové vyhlásenie vznikajúce vládnej koalície ANO, SPD a Motoristov nespomína Rusko ako hrozbu či spojeneckú zodpovednosť a vôľu napĺňať spojenecké záväzky. Pavol už skôr požiadal Babiša o doplnenie programového vyhlásenia vznikajúcej koalície o postoj vlády k ruskej vojne proti Ukrajine, zahrnutie záväzku plnenia spojeneckých povinností v NATO a navyšovanie obranných výdavkov. Vznikajúca koalícia úpravy odmietla.