Objavili sa aj špekulácie, že šéf Elyzejského paláca predloží návrh opätovného zavedenia povinnej vojenčiny. Tú zrušili vo Francúzsku v roku 1997. Takmer určite sa však Macron chystá hovoriť o vojenskom výcviku dobrovoľníkov, ktorým ministerstvo obrany uhradí všetky náklady s tým spojené a poskytne im motivačnú finančnú odmenu.
Zjavne v snahe poprieť prípadné konšpirácie prezident ubezpečil, že neplánuje urobiť niečo, čo by národ šokovalo: „Nejde o vyslanie našich mladých mužov na Ukrajinu," zdôraznil v rozhovore pre stanicu RTL.
Macron jasne naznačil, kde vidí nebezpečenstvo: Rusko sa podľa neho správa čoraz viac agresívne. „Urobili by sme chybu, keby sme boli slabí zoči-voči tejto hrozbe. Ak sa my Francúzi chceme brániť, musíme ukázať, nie sme slabí tvárou v tvár mocnosti, ktorá nás naviac ohrozuje," podčiarkol tento utorok šéf Elyzejského paláca. Nadviazal na to, čo hovoril v nedeľu: „Francúzsko musí zostať silným národom so silnou armádou," citovala ho agentúra AFP.
Vôbec prvýkrát Macron rozprával o dobrovoľníkoch, ktorých by mali ozbrojené sily k dispozícii v prípade potreby, v polovici júla tohto roku. Tento štvrtok teda asi už prejde od všeobecných slov ku konkrétnostiam. Elyzejský palác v oficiálnej tlačovej správe oznámil, že 27. novembra Macron navštívi vojenskú základňu neďaleko mesta Grenoble, kde prednesie prejav.
Týždenník La Tribune s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že projekt začne fungovať už o niekoľko mesiacov: „Od roku 2026 by mladí Francúzi, ktorí majú viac ako 18 rokov a prejavia záujem, mohli absolvovať túto vojenskú službu. Predpokladaná dĺžka výcviku by bola desať mesiacov." La Tribune poznamenal, že štát počíta s peňažnou odmenou pre dobrovoľníkov. Malo by to byť 900 až 1000 eur mesačne. „Vychádza to približne na polovicu minimálnej mzdy vo Francúzsku," podotkol denník Le Figaro. (V prípade celej doby výcviku by teda záujemca mohol získať dokopy až 10-tisíc eur.)
Podľa La Tribune by armáda chcela v budúcom roku vycvičiť najprv iba zhruba 3-tisíc dobrovoľníkov. Do roku 2035 predpokladá, že ich bude až okolo 35-tisíc. „Francúzske ozbrojené sily majú približne 200-tisíc aktívnych príslušníkov a takmer 50-tisíc ľudí v zálohe," pripomenuli noviny Le Monde s tým, že čo sa týka počtu profesionálnych vojakov, do roku 2030 by ich malo pribudnúť zhruba 10-tisíc. V zálohe by sa potom malo nachádzať okolo 80-tisíc mužov i žien (čiže nárast o 30-tisíc).
Očakávaný projekt Macrona komentoval publicista Christophe Barbier takto: „Cieľ je jasný. Vycvičiť vojakov schopných bojovať, ktorí však nepôjdu na front," citovala ho stanica TF1. Inak povedané by bránili svoju vlasť na jej území v prípade napadnutia cudzou mocnosťou.
Čítajte viac Predmet, ktorý zachraňuje životy. Vojak: Využívajú ho Ukrajinci na bojisku, zísť sa vám môže v lekárničke doma aj v aute
Povinnú vojenčinu v EÚ má viac ako tretina členských štátov. Nikdy ju nezrušili Gréci, Cyperčania, Fíni, Dáni, Estónci , Švédi a dokonca i neutrálni Rakúšania. V Litve ju obnovili v roku 2015 v reakcii na ruskú anexiu Krymu, o rok neskôr sa pridalo Lotyšsko. Najnovšie ju zaviedli v Chorvátsku: od 1. januára 2025 funguje povinný dvojmesačný výcvik. O obnovení povinnej vojenskej služby sa v poslednom čase hovorí v Nemecku, Poľsku a Belgicku, čo súvisí s expanzívnou politikou Ruska.
