S odvolaním sa na stredajšiu informáciu denníka The Wall Street Journal (WSJ) to vo štvrtok napísala agentúra Kjódó. Takaičiová povedala, že Japonsko by v prípade napadnutia Taiwanu mohlo tomuto ostrovu prísť na pomoc.
Čítajte viac Čína a Japonsko sa zasekli vo vojne slov o Taiwan. Hrozí aj skutočný konflikt?
Trumpova rada bola jemná a netlačil na Takaičiovú, aby svoje výroky odvolala. Navrhol jej ale, aby svoje slová zmiernila, napísal WSJ s odvolaním sa na osoby oboznámené s telefonátom. Japonský vládny zdroj podľa Kjódó dodal, že obaja politici hovorili tiež o spolupráci s cieľom upokojiť spor medzi Japonskom a Čínou.
Diplomatická roztržka je podľa WSJ nevhodným momentom pre Trumpa, ktorý sa snaží budovať vzťahy s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Trumpove rady sú pre japonských predstaviteľov znepokojujúce, čo podľa denníka naznačuje, že americký prezident nechce, aby otázka Taiwanu ohrozila uvoľnenie napätia dosiahnutého pri stretnutí so Siom minulý mesiac. Ohrozený môže byť údajne aj čínsky sľub nakupovať viac poľnohospodárskych produktov od amerických farmárov, ktorí boli tvrdo zasiahnutí obchodnou vojnou medzi USA a Čínou.
Americký prezident si s premiérkou telefonoval v pondelok večer amerického času, pár chvíľ po tom, ako hovoril s čínskym vodcom. Ten Trumpovi povedal, že otázka pripojenia Taiwanu je pre Čínu dôležitá z hľadiska povojnového usporiadania sveta. Dohodli sa tiež na tom, že Trump v apríli navštívi Čínu a Si na oplátku v priebehu budúceho roka príde do Spojených štátov.
Takaičiová 7. novembra povedala, že čínsky vojenský útok na Taiwan by mohol predstavovať situáciu ohrozujúcu prežitie Japonska, v ktorej by Tokio mohlo uplatniť právo na kolektívnu sebaobranu na základe zákona z roku 2015. Čínsky generálny konzul v Osake sa jej za to vyhrážal odrezaním hlavy, Tokio reagovalo protestom. Peking, naopak, podal protest Japonsku, obvinil ho z provokácií a pohrozil, že Japonsko utrpí od čínskej armády „zdrvujúcu“ porážku, ak by zakročilo.
Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa znovu spojí, aj keby to malo byť podľa jej slov silou. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje voľby.
