Vlani v novembri sa rozpadla vláda kancelára Olafa Scholza, nový kabinet kancelára Friedricha Merza vznikol v máji. Návrh rozpočtu na budúci rok vláda prijala na konci júla. Poslanci ho dnes schválili pomerom hlasov 322 za a 252 proti.
Najväčšou kapitolou je rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí, a to predovšetkým preto, že nemecká vláda vydáva stále viac peňazí na dôchodky. Najväčšie investície má v pláne ministerstvo dopravy. K takmer 14 miliardám z hlavného rozpočtu môže pridať ešte 21 miliárd eur zo zvláštneho investičného fondu. Peniaze majú ísť na opravu ciest, železníc alebo mostov.
Na obranu najviac od studenej vojny
Kľúčovou kapitolou rozpočtu na budúci rok je aj obrana. Výdavky predstavujú v návrhu 108,2 miliardy eur, a sú tak podľa agentúry DPA najvyššie od konca studenej vojny. Značná časť bude financovaná z pôžičiek. Umožní to zvláštny fond, ktorý vznikol po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, a tiež reforma takzvanej dlhovej brzdy, na ktorej sa tento rok dohodli strany súčasnej koaličnej vlády: konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD). Cieľom zmeny v tomto ústavnom opatrení bolo zabezpečiť dostatok peňazí pre armádu. Nemecko podľa plánu do roku 2029 postupne zvýši výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), už tento rok by mali dosiahnuť 2,4 percenta HDP.
Merzova vláda chce neobvykle veľkú časť výdavkov pokryť z pôžičiek. Len v rozpočte to bude 97,9 miliardy eur, k tomu pribudnú pôžičky do zvláštnych fondov na obranné výdavky a investície. Celkom sa bude jednať o pôžičky za 180 miliárd eur. Je to viac ako trojnásobok pôžičiek v poslednom rozpočte predchádzajúcej vlády na rok 2024.
V hre je aj zvyšovanie daní
Po schválení rozpočtov na tento a budúci rok sa teraz pozornosť uprie k rozpočtu na rok 2027, na ktorom ministerstvo financií už pracuje. V ňom zatiaľ podľa posledných odhadov chýba 22 až 23 miliárd eur. Vláda preto bude musieť prísť s riešením v podobe úsporných opatrení, v hre je aj zvyšovanie daní. Návrh, ako postupovať, chcú predsedovia vládnych strán, kancelár Merz za CDU, bavorský premiér Markus Söder za CSU a minister financií Lars Klingbeil za SPD, predložiť na prelome roka. „Rozpočty na rok '25 a '26 to boli také rozcvičky,“ uviedol v utorok v Spolkovom sneme Klingbeil. „Tie skutočne veľké výzvy prídu s rozpočtami na roky '27 a '28,“ dodal.
Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe. V minulých dvoch rokoch zaznamenala nemecká ekonomika pokles – na vine sú podľa odborníkov štrukturálne problémy nemeckého hospodárstva, vysoké ceny energií, prebujnená byrokracia či konkurencia ázijských trhov, predovšetkým Číny. V poslednej dobe navyše export nemeckého tovaru brzdí vysoké clá na dovoz do Spojených štátov.
Päť popredných nemeckých hospodárskych inštitútov na konci septembra odhadlo, že sa HDP zvýši v tomto roku o 0,2 percenta a v budúcom roku o 1,3 percenta. Vládny výhľad zverejnený začiatkom októbra sa s prognózou inštitútov zhoduje. V prvom tohtoročnom štvrťroku vzrástol nemecký HDP o 0,3 percenta, v druhom sa znížil o 0,2 percenta a v treťom nemecká ekonomika stagnovala.