Zdá sa, že minimálne časť amerického mierového plánu pre Ukrajinu napísali Rusi a následne bol preložený do angličtiny. Znie to ako zápletka z jednej z vašich kníh. V románe Victor in Trouble (Victor v problémoch) pomohli ruské spravodajské služby dosadiť nového amerického prezidenta. Ale toto je skutočná situácia. Čo hovoríte na tvrdenia, že mierový plán napísali Rusi?
Myslím si, že je celkom jasné, že ho napísali Rusi a že to bol do veľkej miery zoznam všetkého, čo chcú. Dokonca, pokiaľ viem, sú v ňom niektoré frázy, pri ktorých to vyzerá tak, že pôvodný text bol v ruštine. Okrem toho spôsob, akým sa návrh dostal do médií, sám osebe veľmi pripomína ruskú vplyvovú operáciu. Malo to vyzerať tak, že ten plán je už hotová vec. Dokonca aj ľudia z Bieleho domu najprv hovorili, že je to vybavené. Až po istom čase sa začali pýtať, kto ten plán vlastne napísal. Biely dom tvrdil, že je to americký návrh, ale potom sa ukázalo, že na ministerstve zahraničných vecí a ani nikde inde nikto netušil, kto ho v skutočnosti napísal. Nakoniec to vyzerá tak, že všetko dal dokopy šéf Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitrijev, hoci je stále nejasné, nakoľko sa do toho zapojili vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, zať prezidenta Donalda Trumpa.
Takže, použili by ste túto zápletku vo svojej knihe?
Momentálne je veľmi ťažké písať satiru práve preto, že realita ju jednoducho prekonáva. Je vlastne smiešne, ako sa to celé odohralo. Svoju úlohu zohrali aj médiá a na plán sa všetci vrhli, pritom americká vláda netušila, čo sa deje. Je to absurdné. Ale, samozrejme, bola by to zábavná zápletka knihy, no keďže je to skutočnosť, až také smiešne to nie je.
Čítajte viac Rusko si môže diktovať podmienky. Európa ho na ukrajinskom bojisku nezasiahla
Pripusťme teda, že plán napísali Rusi. Ako ste však spomenuli, americkí predstavitelia sa zaň postavili a podporil ho aj prezident Trump. Celý návrh sa teraz mení a rokuje sa o ňom. Je ale spravodajská komunita v USA znepokojená, keď vidí, že sa ľudia vo vláde pravdepodobne pokúšajú nanútiť americkým spojencom ruské plány?
Dúfam, že sa tým zaoberajú. Ale riešime to už desať rokov. Prezidentské voľby v USA v roku 2016 a to, ako sa ich usilovali ovplyvniť Rusi, boli do istej miery inšpiráciou pre moju knihu Victor in Trouble. V tejto chvíli je politika USA voči Rusku nejasná. Biely dom hovorí jednu vec. Šéf diplomacie Marco Rubio však očividne pracuje úplne iným smerom. Pravdepodobne zámerne nechal uniknúť informáciu, že zverejnený plán je vlastne zoznamom ruských prianí. (Rubio to popiera, pozn. red.). A aj niektorí republikáni v Kongrese hovoria, že toto všetko je neprijateľné. Americká spravodajská komunita však má problém. Prezidenta a vládu môže informovať o zlých veciach, ktoré robia Rusi. No Trump má na to očividne iný názor a od toho sa odvíja jeho politika. Dúfam však, že tajné služby stále zhromažďujú správy o Rusku a posúvajú ich tým ľuďom v Kongrese, na ministerstve zahraničných vecí, v Pentagone a na iných miestach, ktorí tieto informácie chcú. Vidím však, že aj v tomto je rozdiel medzi Trumpovou prvou a druhou vládou.
V čom spočíva?
Počas prvej Trumpovej vlády spravodajskú komunitu stále viedli profesionáli. Šéfkou CIA bola Gina Haspelová, ktorá prišla z riaditeľstva operácií agentúry. Pred ňou bol na tomto mieste Mike Pompeo, ktorý bol síce možno tak trochu stranícky republikánsky aparátčik, ale nebol to ten extrémne pravicový typ, ktorý by bol ochotný predať Ameriku. No teraz je na čele CIA John Ratcliff, ktorý v minulosti využil spravodajské informácie na politické účely. Zverejnil ruské dezinformácie a tvrdil, že poukazujú na veci, ktoré spáchala Hillary Clintonová, čo nebola pravda. A potom tu je Tulsi Gabbardová, ktorá šéfuje spravodajskej komunite, hoci má svoje veľmi zvláštne prepojenie na Rusko a Sýriu. A je vraj aj členkou jedného kultu. Kým počas prvej Trumpovej vlády sa ľudia v tajných službách mohli aspoň do istej miery spoľahnúť, že majú ochranu, obávam sa, že teraz je vo vrcholných funkciách príliš veľa jednoznačných politických nominantov. Príkladom je aj FBI pod vedením Kasha Patela.
Predstavte si, že by ste mali možnosť hovoriť s prezidentom Trumpom, ktorý, zdá sa, má tendenciu počúvať poslednú osobu v miestnosti. Čo by ste mu povedali o Rusoch tak, aby ste ho možno zaujali aspoň na päť sekúnd?
Usilovala by som sa Trumpovi vysvetliť, že v skutočnosti je silnejší ako Putin. Myslím si, že sa na šéfa Kremľa pozerá ako na veľkého brata. Trump obdivuje to, čo má Putin, a ako riadi Rusko. Bol by rád, keby sa nikoho na nič nemusel pýtať. Ale skutočnosť je taká, že Trump je na čele oveľa silnejšej krajiny ako Putin. Nepredpokladám, že by to fungovalo, ale bolo by veľmi pekné presvedčiť amerického prezidenta, že na Rusko môže zatlačiť tak, aby ukončil vojnu. Ale on robí presný opak.
Čítajte viac Trump, Ukrajina a ruská vojna. Úplne neschopná Európa zachraňuje, čo sa dá, tvrdí analytik
Bola by toto vaša rada aj pre Európanov? Myslím si, že Európa by mala mať vlastný plán na to, ako riešiť ruskú vojnu proti Ukrajine, ale na druhej strane je stále dobré spolupracovať s USA. Mali by teda Európania prezidentovi Trumpovi povedať: Pozrite sa, ste silnejší ako Putin. Nemali by ste sa ho báť. Ak budeme spolupracovať, dokážeme to.
Zdá sa, že Európania už tento prístup pravdepodobne skúsili. Podľa všetkého je však Trump v tejto veci tak trochu stratený prípad. Takže súhlasím s vami, že Európa sa musí sama posilniť, ale je pre ňu veľmi ťažké akceptovať, že USA už nie sú spoľahlivým partnerom. Ja som Američanka a aj pre mňa je to ťažké prijať. Ale jednoducho to vyzerá tak, že to je momentálna realita. Dobrou správou stále je, že Európa má všetko, čo je potrebné, aby podporila Kyjev, aby zvíťazil. Myslím si, že je nevyhnutné poraziť Rusko na Ukrajine, ak si Európa chce zaistiť svoju vlastnú bezpečnosť. Pretože budúcnosť Ukrajiny je neoddeliteľne spojená s bezpečnosťou Európy. A bezpečnosť Európy je do značnej miery závislá od toho, čo sa stane na Ukrajine. Som presvedčená, že nejaké urýchlené mierové dohody povedú len k nárastu hybridných útokov Putina proti Západu. Európa však má okrem politickej vôle všetko, aby Ukrajine pomohla Rusko poraziť.
Existujú v rámci americkej vlády dve frakcie? Jedna, ktorá je viac ochotná ustupovať Rusku, ktorú zastupujú Witkoff, Kushner a pravdepodobne aj viceprezident JD Vance? A druhá, vedená ministrom zahraničných vecí a úradujúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Marcom Rubiom, ktorá vidí Rusko ako hrozbu pre americké záujmy?
Áno, prvú skupinu tvoria Kushner, Witkoff, Vance, ale aj samotný Trump, pretože on je za to všetko zodpovedný. On je prezident, hoci možno stráca rozum alebo nevie vždy, čo sa deje, no je to šéf Bieleho domu. Je to frakcia, ktorá sa v prvom rade pozerá na vlastné záujmy. Takto funguje Trump. Chce, aby krajina slúžila jemu, nie on jej. V súvislosti s plánom, o ktorom sme hovorili, takmer určite existujú nejaké tajné obchodné dohody. Pretože Witkoff a Kushner nerobia nič len pre dobro národa. Ide im o biznis. Už sme videli, ako im to fungovalo na Blízkom východe. Takže určite s Rusmi hovorili aj o obchodných dohodách.
Čítajte viac Expert na tajné služby: Trumpovo ultimátum pre Ukrajinu bol ruský plán
Čo na to Rubio?
Ten je na druhej strane. Váham nad tým, či ho nazvať normálnym republikánom, pretože si myslím, že takí už neexistujú. Mnohí z nich sa už prihlásili k hnutiu MAGA. Ale teraz sa to trochu narušilo. Rubio pôvodný plán pokladal za neprijateľný. Ozvali sa aj viacerí republikánski kongresmani, zo Senátu aj Snemovne reprezentantov, a odkázali Bielemu domu, že Rusko je protivník Ameriky. Dúfajme, že táto politická dynamika bude pokračovať. Lebo Rusko je náš protivník. Nie je to krajina, ktorú by sa USA mali usilovať napodobňovať. Nemorálnosť Ruska podčiarkujú jej vojnové zločiny, masakre a únosy detí. Je to krajina, ktorá musí za svoje činy niesť zodpovednosť.
Chcel som sa vás opýtať, do ktorej frakcie patrí prezident Trump, ale už ste mi odpovedali. Ale v istom momente začal trochu kritizovať ruského diktátora Vladimira Putina. Dokonca hovoril o Tomahawkoch pre Ukrajinu, hoci musím povedať, že som nikdy neveril, že ich Ukrajine pošle. Bolo to celé len divadlo?
Nie som si istá. Tiež som nikdy neverila, že Trump skutočne pošle Kyjevu Tomahawky. Možno to bola len provokácia, keď chcel všetkým ukázať, že má páku v podobe rakiet. Alebo Trumpovi k tým Tomahawkom niekto niečo pošepkal, a on to povedal nahlas, ale potom sa vrátil k tomu, ako sa správa zvyčajne. Lebo v podstate všetko, čo urobil odkedy nastúpil do úradu, v skutočnosti slúži Putinovým záujmom.
Čítajte viac Ukrajine by pomohli, ale Tomahawky nie sú zázračná zbraň. Prinútia Rusov aspoň rokovať?
Witkoff a Kushner pôsobia v podstate mimo tradičných vládnych štruktúr. Aké obvyklé alebo neobvyklé je, aby jednotlivci ako oni formovali americkú diplomaciu?
Páči sa mi, ako diplomaticky ste to povedali, že v podstate pôsobia mimo tradičných vládnych štruktúr. Kushner a Witkoff pôsobia úplne mimo klasických zahraničnopolitických rámcov. Našli by sa príklady, keď biznismeni plnili určité úlohy pre americkú vládu. Ale nebolo ich úlohou tvoriť politiku. Zvyčajne mali doručiť nejaký odkaz alebo nadväzovali určité vzťahy. Kushner a Witkoff však nemajú ani poňatia o tom, ako sa robí diplomacia, oveľa viac sa zaujímajú o obchodnú stránku veci. A v skutočnosti si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo sa ten pôvodný mierový plán neujal. V súvislosti s ním neexistoval žiadny medzirezortný proces a nebol doň zapojený nikto z ľudí, ktorí by ho teoreticky mali zaviesť do praxe.
Tak trochu to poukázalo na limity toho, čo dokážu podnikatelia ako Kushner a Witkoff, ktorí sa v podstate len zameriavajú na svoje obchody, hoci majú podporu Bieleho domu. V Spojených štátoch však stále existuje niečo ako vláda a úrady. A ľudia si úplne nemôžu robiť, čo si zmyslia. Mimochodom, to je podľa mňa tiež jeden z dôvodov, prečo Trump tak obdivuje Putina. Lebo šéf Kremľa si môže robiť, čo chce, kým americkému prezidentovi stále stojí v ceste niekoľko kontrolných mechanizmov.
Vzhľadom na všetko, o čom sme diskutovali, aké sú teda hlavné priority Trumpovej vlády pri rokovaniach s Ruskom? Alebo je americký prístup taký nehomogénny, že sa to ani nedá povedať?
Určite môžeme povedať, že Trumpovou prioritou bude vždy Trump. Bude robiť veci, ktoré majú v prvom rade poslúžiť jemu. Súčasťou toho je, že má rád Putina. Takže Trump chce šéfovi Kremľa niečo dať. A ešte si myslí, že by to mala byť jeho priorita. Lebo pre Trumpa je veľmi dôležité, aby cítil, že aj Putin ho obdivuje, a šéf Kremľa vie, ako s tým pracovať. Naznačil, že – ach, Donald, tentoraz s tebou nie som taký spokojný. A aká bola reakcia? Trump odkázal Putinovi, že usporiada summit na Aljaške a prestrie mu červený koberec.
Je teda Rusko spokojné, keď pozrie na svoje vzťahy s Trumpovou Amerikou?
Moskva chce z toho vyťažiť najviac, ako sa dá. Myslím si, že Rusi chápu, aký propagandistický triumf sa im podaril. Americký prezident bol v minulosti najsilnejším politickým lídrom sveta, ktorý stál za demokratickými hodnotami. Ale teraz je v Bielom dome Trump. Pre Rusko je to naozaj istý druh triumfu. A, samozrejme, chce obsadiť čo najväčšiu časť Ukrajiny. Putin má podľa mňa plány aj inde v Európe. Potrebuje pokračovať vo svojom imperializme a bude sa tlačiť ďalej. Preto hovorím, že aj keby sa podarilo dosiahnuť na Ukrajine nejaké prímerie, hybridná vojna v Európe bude pokračovať. Putin chce rozbiť Európsku úniu, NATO a destabilizovať demokratické štáty, a preto sme svedkami ruských vplyvových operácií.
